Dubro

Nenudí a pobaví. Tento film je určený pre zábavu a nie pre filozofické úvahy, tak prečo sa trápiť a hľadať čosi viac, nedajbože nejakú myšlienku. Ešteže čo?!

Musím priznať, že pocit derealizácie som pochopil až po vzhliadnutí tohto snímku, nakoľko som ho z toho filmu dostal. Z letargie ma počas sledovania vytrhla len kongitívna psychiatrička Mary Steenburgen. Okrem novej diagnózy mi Matthew Perry nič nové nedal.

Segal nikdy nevedel, nevie a ani nebude vedieť hrať. V tých jeho bývalých B-čkach stačilo, keď sa so žulovým xichtom pretrmácal celým filmom a sánky nám padali pri bojových scénkach. Na nejaký prerod hlavného hrdinu jednoznačne nemá a jediný náznak zmeny som zaregistroval v tom, že si v prítomnosti dcéry nenalial poldecák. Dosť slaboduché. Scény som nepretáčal, film si už druhý krát nepozriem. Zápalky zapaľovať streľbou z pištole je fajn, no následne pri prestrelke na ulici nikoho netrafiť je trochu od veci. (Teraz mi zas sánka padla pri pohľade na 4 či dokonca 5 hviezd pri hodnotení užívateľov.)

Priemerný film, priemerní herci, slabý Spacey, pozerateľný Fishburne, šeď, šeď. Toto oko neberie.

Ak tu niekto Gensovi dal 2 či 3 hviezdy, tak som zvedavý, čo mu dal za spackaného Hitmana. V tomto snímku, kde si upiekol scenár s režiou dokopy, mu to celkom vyšlo ( Karin Testa bez chyby, kamera bez chyby, hudba vynikajúca) a až na malé dejové či logické nezrovnalosti sa na to dalo pozerať po celých 108 minút. 4 hviezdy bez zaváhania.

No nemám slov. Dlho som pozretie tohto snímku odkladal a mal som to odložiť na nekonečno. Pretrpel som tento absolútny nezmysel a to som si myslel, že Da Vinciho kód v rýchlosti riešenia hlavolamov nikto neprekoná. Nemožné ihneď, zázraky na počkanie. Brak.

K tomuto filmu som sa vrátil po vzhliadnutí snímku The Cottage a musím uznať , že na rozdiel od Chaty ma Shaun udržal v bdelosti po celých 99 minút svojím vynikajúcim ťahom na bránku.Simon Pegg si zaslúži viac ako pochvalu.

Jednohubka na pobavenie. Keby 4 * nebolo príliš, dal by som ich hlavne za výkon Douga Bradleyho.

Tak nám Michell ukázal, ako sa z Londýna stali Benátky, škoda len, že filmom tak na nedeľné popoludnie a hereckými výkonmi na nedeľné dopoludnie. To, čo predviedol Robert Carlyle (ešte v 28 weeks sa dal pozerať), bolo utrpenie. Načo sa trepe pred kameru, keď trpí somnambulizmom (a ešte za to berie prachy).

Pár diamantov tam človek nájde, ale čo sa "kamerových" hororov týka ( je ich na tak krátky čas dosť, asi to už aj začína nudiť), tento je bohužiaľ na treťom mieste po Cloverfield-e a REC-u.