Mrak

Zaujímavé, aj keď založené na dosť ošúchanej mustre detektívnych sérií US proveniencie. Trochu sa vyhýbaním neprajnej spravodlivosti podobá na Odpadlíka, temným géniom zločinu, na ktorého polícia nemá, pripomína Mentalistu, Castleho... len so skvelým nápadom prevrátiť všetko hore nohami a hrdinom urobiť práve to temné stvorenie, ktoré tak vynaliezavo a vytrvalo dráždi policajtov v Miami. Navyše sympaťák, čo síce tiež nie je novinka pri zobrazovaní záporákov, ale tu to má aspoň trochu pochopiteľný dôvod. Dobré dialógy, prijateľný spád, aj niektoré kiksy sa pri sledovaní nekompromisného súboja dobra so "zlom" stratia (ozaj, ako je to s odtlačkami prstov na vražedných nástrojoch, ak ostanú nejaký čas pod vodou? .. v iných seriáloch nad takým predmetmi mávnu z hľadiska daktyloskopie rukou a hľadajú ďalej?!). Celkom fajn seriál na rozptýlenie. Spočiatku ma zarazilo, že seriál prebral Netflix, napriek tomu, že aspoň v prvých dvoch sériách, ktoré som dopozeral, nie je ani chýru ani slychu po lesbách, gayoch, transkách atď. Je tam síce úchyl v hlavnej úlohe, čo by to trochu vysvetľovalo, ale s genderovými výronmi to nemá veľa spoločného, ani tá asexualita mu dlho nevydržala. V druhej sérii sa však už začína rozoberať téma, veľmi obľúbená u genderových pomätencov, a síce vysvetľovanie, že úchylka je vlastne fajn, ak sa ju snažíme pochopiť, že je síce iný ako my, ale ako dobre tú svoju nenormálnosť otáča pod správnym vedením a milosrdnom pochopení na prospech celej komunity, ak už nie priamo ľudstva.  Tak toto by dnešnej progresivistickej agende tejto streamovacej platformy mohlo vyhovovať. Najhoršie na tom všetkom je, že by ma tieto dôvody ani nenapadlo hľadať, keby sa série nechytil práve Netflix. Už asi ani ja nie som celkom v poriadku...

Prvýkrát som sa s Monťákmi stretol v roku 1973 u kamaráta v Bratislave vo viedenskej televízii. Niečo podobné sa dovtedy nedalo nikde vidieť, pretože táto partička zaviedla úplne nový spôsob ako si urobiť mimoriadne inteligentnú srandu zo všetkého a z každého, nevynímajúc kráľovnú. Nič neostalo tabu - ani kanibalizmus v britskom kráľovskom námorníctve, sex už tobôž nie, ctené a vážené britské inštitúcie, slávne historické momenty Impéria, to všetko bolo podrobené novému vyhodnoteniu pri pohľade z opačnej, komickej stránky. Všetci po nich, ktorí našli guráž zarezať hlboko, v podstate paberkujú. Ich absolútny anglický humor je neprekonateľný, Vážme si ich a skladujme záznamy, DVD, videokazety, USB... s Lietajúcim cirkusom pre horšie chvíle - dnes by už podobné skeče nemohli vzniknúť. Boli geniálni, sú nadčasoví a dúfam, že veční. 110%.

Pekne vypichnuté bežné starosti upírov. Nikdy by ma nenapadlo, že návšteva baru sa pre nich  môže stať veľkým problémom, ak sa nenájde nikto, čo ich pozve dnu. Ešteže na to upozornili verejnosť scenáristi. K tomu konflikty s vlkodlakmi, nebezpečenstvo samovznietenia, tie slané hranolky... Bolo mi ich ľúto. Ale film mal dosť hluchých miest, čo ma hnevalo, tak len tie tri hviezdy.

Dobre natočený film podľa predlohy klasika námorného žánru Forrestera. Prvýkrát vieryhodne znázornený dej činnosti posádky sprievodného torpédoborca pri ochrane transatlantického konvoja do Európy. Horúčkovitá, ale účelná činnosť posádky v dobách logaritmických pravítok ako špičkového vybavenia pre potrebné výpočty, žiadne nekonečné zásoby hĺbkových mín, stráženie spotreby nafty.... Dobre vycvičení námorníci pod schopným veliteľom chrániaci zverený konvoj a v neposlednom rade aj seba. Film sa sústreďuje na bojovú akciu a nevŕta sa zbytočne sa v súkromí námorníkov, s len veľmi stručne spomenutým osobným životom kapitána (tie kresťanské rituály môžu niekoho dráždiť, ale americkí silne veriaci protestanti takto nejako fungovali a fungujú doteraz), pretože o osobné pocity, traumy a spomienky tu vôbec nejde. Ide tu o priblíženie stresu, napätia, o stále hroziace nebezpečenstvo, zodpovednosť za seba a druhých. Jediná chyba je, že film mi ubehol príliš rýchlo, ale zase nenudil, nakoniec sa všetko odohráva počas pár dní (a hlavne nocí), kým sa konvoj dostane cez "Black Pit", úseku plavby v severnom Atlantiku bez podpory letectva. Po Hornblowerovi a absolútnej špičke Master and Commander ďalší film, čo stojí za pozretie.

Jedna z mojich najobľúbenejších kníh z detstva sa dočkala veľmi slušného filmového prepisu vo veľkolepej výprave. Trochu pomalé, ale krásna príroda a milý príbeh. Nemôžem film celkom objektívne ohodnotiť, pretože to je film, primárne určený deťom, čiže tí dospelí, ktorý sa s príbehom stretli prvýkrát budú v rozpakoch. Mňa vrátil do detstva doluznačky s otvorenou knihou na deke v záhrade pod slivkou .

Príbeh o myslení Britov viktoriánskej éry. Nadradenosť nad každým, čo nie je Angličan, pohŕdanie každým, čo sa na obed v trópoch vyberie bez vesty a viazanky, snobizmus - a v tom umiestnený príbeh mladých ľudí, ktorí sa v tomto prostredí snažia nájsť pevný bod na lásku a priateľstvo, ale aj to je limitované spoločenskými a vojenskými konvenciami. Niekoľko dobrých akčných scén. Neurazí, ale ani neprivedie do vytrženia.

Na filme sa podpísala hollywoodska rutina tej doby, ale stále sa na to dá dívať. Určitá patetickosť je akceptovateľná, vzhľadom na význam pre históriu USA, horšie je to s historickou vernosťou, ale ide skôr o detaily, ktoré našťastie neviedli k degradácii záveru príbehu na sladkastý happyend (viď moderný Robin Hood, ktorý oproti originálu nevykrváca zo zanedbanej rany, ale ožení sa s krásnou Marion a len-len že sa  nestane anglickým kráľom). Smrť hlavných aktérov bitky je podaná v tej hrdinskejšej verzii (nič proti tomu, možno to aj tak bolo), sklad pušného prachu v kaplnke sa však nepodarilo vyhodiť do vzduchu, a ako to bolo s jediným preživším mužom tu tiež podľahlo scenáristickej licencii. Film je však trochu rozťahaný, prvá polovica sa zaoberá úplne nepodstatným príbehom, aby sa mohla využiť kvôli troche estetiky krása Lindy Cristal, až záver je naozaj strhujúca podívaná. Celkove dobrý dojem umocňuje skvelý soundtrack, ktorý film posúva k slušným štyrom hviezdam.

Ani sklamanie, ani nadšenie. Skrátka za tri (a kúsok). Fallout som nehral, tak som si seriál pustil len zo zvedavosti. Rozumiem nadšeniu vášnivých hráčov, nakoniec scenár hier je evidentne slušne vycizelovaný, premyslený a dostatočne spletitý, aby sa na seriál podľa neho dalo dívať. Som pripravený na ďalšie série, už len  kvôli zvedavosti, pretože ako "nehráč" netuším, kam to povedie, dúfam (asi márne, ale keď vedeli ghúlovi odmazať nos...), že sa  niečo urobí s prejavmi Graves-Basedowovej choroby hlavnej hrdinky (tie vypúlené oči mi trochu vadia, inak slušný zjav), znova sa v duchu vrátim do Kolmanskopu, počkám si na ďalšie potvrdenie obecnej platnosti slovenského príslovia: "Ak je chlap len trochu krajší od čerta, ženu si nájde", tí černosi sú naozaj škaredí, ale keby ženy mali vkus, tak by sme mnohí asi ostali na ocot... Dobré exteriéry a interiéry, ale hlavne štýlový retrodizajn techniky a prípadný mix country, evergreenov a spirituálov z čias, ktorých atmosféra strachu z A-bomby a stavania súkromných úkrytov bola zrejme jedným z podkladov na vytvorenie sveta Falloutu. Občas záblesky dobrého čierneho humoru, hlavne od Lucy, neveľmi praktického klonu Leniny Huxleyovej z Demolition man, ale aj cynického ghúla. Napriek všetkému to bolo pár celkom príjemne strávených hodín nenáročnej zábavy.

Dosť veľké sklamanie. Rozvláčny dej, nepresvedčivé výkony, skreslené udalosti. Príbeh lode Exodus a jej pasažierov bol oveľa dramatickejší, tragickejší, a hlavne - bolo to úplne inak. Nakoniec, aj názov filmu je zavádzajúci, s loďou sa film zaoberá len v prvej tretine. Film bol natočený skôr na motívy skutočného príbehu Exodu ako podľa skutočnosti a už vzhľadom na vtedajšie búrlivé udalosti je príliš skratkovitý, nie je kedy vytvoriť si nejaký vzťah k hlavným postavám (už nehovoriac o tom, že hlavná hrdinka mi pripomínala Antóniu Hegerlíkovú - už mladá vyzerala staro), je tam dosť oslích môstikov, nelogičnosti a nepravdepodobnej akcie. Pretrpel som to, aby som si nakoniec potvrdil, prečo sa o tomto filme prakticky hovorí len v súvislosti s nádherným hudobným motívom. Film obsahuje všetky nectnosti a klišé americkej filmovej produkcie toho obdobia a svojou povrchnosťou, s veľmi slabým Paulom Newmanom, dokonale zabil pokus o zobrazenie celkom zaujímavého a doteraz kvalitne nespracovaného obrazu diania v Palestíne počas vzniku židovského štátu. Tá druhá hviezdička je tam len kvôli hudbe.

Film som videl na strašnej videokópii na odporučenie maďarského sci-fi časopisu (tuším to bola Galaxia). Ani mizerná kvalita mi však nedokázala zobrať zážitok, na ktorý som dodnes nezabudol, aj keď splatterpunk nie je môj obľúbený žáner. Mám pred recenzentmi z posledného desaťročia nespornú výhodu - videl som film, ktorého účinok nebol zriedený hromadou neskorších napodobenín, väčšinou nepodarených. Bol to prvý film, kde mi po chrbte behali zimomriavky ešte pri titulkoch. Zvýraznila to skvele naaranžovaná kamera pri lovení kľúča zo skrýše, vzďaľovanie kamery od ostávajúcej skupinky pri aute, zvláštny, sírny prísvit podvečera, pravidelné údery lavičky o stenu chaty, ktoré prestanú vo chvíli, keď sa ruka dotkne kľúča... a bol som pripravený na to, čo bude nasledovať. Nevnímal som drastickosť postupnej likvidácie skupinky, nechal som sa uniesť atmosférou a zúfalým bojom o prežitie aspoň toho posledného. Nevnímal som klišé žánru, nechal som sa vtiahnuť do desivej nočnej mory, z ktorej sa chceš za každú cenu prebrať, pretože to predsa nie je možné... Splatter väčšinou skončím v prvej tretine, samoúčelný masaker ma nikdy nedokázal zaujať. Tu však slúži na vytvorenie neopakovateľnej kvintescencie hrôzy a napätia. Je mi ľúto tých, kto to nemohli vidieť v časoch, keď bol zážitok z filmu najvyšší. Je zvláštne (aspoň pri dnešných, priam sadistických filmoch), že vo svojej dobe bolo film v niektorých štátoch USA v kinách zakázané premietať . Tempora mutantur, et nos mutamur in illis...