Aljak

Akosi mi to celé skôr pripomínalo nejakú 2-dielnu epizódu zo seriálu Cold Case (Odložené prípady), a nie poriadny mysteriózny thriller aký som od toho vlastne aj túžobne očakával. Nebolo to zlé, ale akosi tá schéma predsa len až príliš kopírovala epizódy spomínaného seriálu. 30 rokov nič a zrazu sa celý prípad rieši takmer bezprostredne sám od seba a zrazu všetko dokonale do seba zapadá. Logika občas výrazne pokrivkávala, ale tak aspoň tie zvraty v deji a kvalitné dialógy tomu dodali ako tak potrebný efekt.

Tak tomu sa povie totálny posthumanistický naturalizmus! Popravde, nemal som žiadne výrazné očakávania a myslel som, že to bude niečo na štýl The Road (čo ma mimochodom nijako extra nezaujalo). No napokon bol The Survivalist až nečakane dobrý! Tá temná atmosféra obydlia ukrytého v lese a život podvedomom strachu z každého človeka, ktorý pri chôdzi zašuští listami - to bolo famózne. Rovnako ako formovanie (ne)dôvery medzi mužom a dvomi cudzinkami, ktoré objavili jeho skrýšu. Čo považujem za mierne negatívum, tak určite nedostatok dialógov, ale vizuálna stránka filmu to ako tak vynahradila. Inak teda milé prekvapenie, a zaslúžená nominácia Fingletona na cenu BAFTA za skvelý debut (škoda, že cenu napokon dostal nudný Theeb).

Idea tohto filmu je veru chvályhodná, svojim spôsobom aj originálna. Akurát, že si také niečo nedokážem reálne predstaviť. Je to síce pekné, že Tom nechcel svojich najbližších po svojej očakávanej smrti nechať len tak napospas osudu, ale hľadať za seba náhradu už počas svojho života, kedy by sa mal snažiť žiť naplno každý jeden zostávajúci deň - to mi prišlo ako taký nonsens. Avšak, odhliadnuc od tejto (dosť podstatnej) záležitosti, to bolo celkom pozerateľné, a samozrejme veľmi senzitívne a patetické (čo sa dalo v podstate od samého začiatku očakávať).

Myslím, že na žáner teenage-comedy som už asi trochu pristarý, ale občas si rád pustím nejakú oddychovku aj z tohto žánru. Navyše, v podaní britskej produkcie som čakal niečo, čo nebude až tak absurdne trápne. A veruže ani nebolo, hoci niektoré scény boli fakt také "americké" (teda zbytočne prehnane nechutné a nevkusné). Ale okrem toho to malo v sebe aj dávku svojského humoru a sarkazmu, takže sa dalo občas nad niečim aj zasmiať (alebo aspoň pousmiať). No niektoré absurdnosti boli zas zbytočne za hranicou, ale aj tak sa to celkom dalo. Seriál som nesledoval, tak možno mi ušli nejaké konexie a väzby, ale inak OK. Vlastne lepšie ako som čakal (pretože som nečakal takmer nič).

Športové filmy si vždy rád pozriem. O gymnastike je ich teda málo-pramálo, tak to prostredie bolo vcelku zaujímavé. Aj keď tomuto filmu viac ako športová atmosféra dominovala skôr vulgárna vyhasnutá hviezdička Hope, ktorá zostala žiť kdesi vo svojej niekdajšej bronzovej aure. Postava Hope ma strašne bavila po všetkých stránkach - od vyjadrovania, cez správanie až po morálnu uvedomelosť v neskoršej fáze filmu. V závere sa dokonca do čisto komediálneho deju primiešalo aj nejaké to morálne posolstvo o charaktere, čo ešte viac zlepšilo tento film. V mnohých momentoch to možno pôsobilo celé dosť hlúpo a vulgárne, ale aj tak si nemôžem pomôcť, mňa to proste bavilo...

Keď som tak sledoval tento príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami z Wyomingu 1986, vôbec som nechápal tie kritické názory a podpriemerné hodnotenie. No keď prišiel ten ústredný zlom cca v polovici filmu, tak som to začal chápať. Som si len povedal že "WTF, to ako vážne?". Zo zaujímavo rozbehnutej atraktívnej psychologickej drámy sa razom stala naivná náboženská rozprávočka plná sugestívnych zázrakov. Áno, možno sa tam odohralo viacero nevysvetliteľných javov, ale toto bola predsa len tendenčná obhajoba. Btw. Kde boli tí anjeli strážni, keď ich bolo treba v Beslane roku 2004, v Pešavare 2014, či najnovšie v Garisse 2015? Či akurát vtedy nemali čas? So silly...

Na túto kauzu si ešte celkom pamätám, hoci až tak detailne som to veru vtedy nesledoval. No tak som teda s úžasom očakával ako to vlastne celé bolo. Napokon mi to však celé prišlo dosť ťažkopádne a nezáživné. A to do toho bola vraj ešte primiešaná dramatizácia navyše. Ale v konečnom dôsledku nič extra, teda až na výborné herecké výkony Daniela Radcliffa (konečne nemám pocit že sa pozerám na Harry Pottera) a právnika v podaní Billa Paxtona. Téma filmu tiež zaujímavá, ale napokon až príliš nezáživná. P.S. Ja si myslím, že násilné hry majú vplyv na správanie a vnímanie sveta hráčov (hlavne tých v nižších vekových kategóriach).

Viac takýchto dokumentov, ktoré prinášajú kopu tématických faktov na zamyslenie. Už len, aby sa dostal do čo najväčšej priazne verejnosti (ale kdeže, to radšej budú kiná premietať dokumenty o "hrdinoch" typu Rytmus). Dokument krásne postavil na protiváhy konzumentov a producentov - jedni bez druhých by v podstate neexistovali, ale voľný trh napokon predsa len tlačí producentov, aby išli stále viac na doraz. A to platí všeobecne o našej spoločnosti, nielen odevného priemyslu. Aj keď oblečenie bolo v podstate veľmi vhodným príkladom na to, aby nám tvorcovia dokumentu priblížili ako to celé funguje, a aké fatálne následky so sebou prináša naša ľudská rozmaznanosť a povrchnosť. Jediné, čo mi tu bohužiaľ chýbalo, boli aj vyjadrenia tých veľkých koncernov a odevných gigantov, ktorí v podstate celý tento kolotoč točia. Ale tí sa pre istotu pred kamery báli vyliezť...

Keď som videl, že Hot Tub Time Machine má svoje pokračovanie, tak som sa celkom potešil. Jednotka bola fajn, len občas až príliš perverzná, no toto pokračovanie ma normálne že sklamalo. Aj keď ústredná myšlienka bola v podstate dobre vymyslená, ale nejako mi to v konečnom dôsledku prišlo celé dosť zbytočné. A musím uznať, že absencia postavy Adama v podaní Johna Cusacka bola dosť citeľná (bez neho to proste nebolo až tak ono). Čo ja viem, čakal som rozhodne viac, škoda toho...

Keď som bola malá, sestra mi vravela, že keď sa dievča vyspí s chalanom, stane sa ženou. Ale deliť to takto je také naivné. Čo z vás naozaj robí dospelú, je keď prvý krát zistíte, že si vaša najlepšia kamarátka myslí, že ste p*ča. A vy veľmi dobre viete, že má vlastne pravdu. Keď už nemáte potrebu nič vysvetľovať a naučíte sa prijať samú seba, aj keď ste niekedy naozaj p*ča - to je tá chvíľa, kedy sa stanete ženou! - Myslím, že tento epilóg absolútne vystihol tento podivný film, ktorý svojim spôsobom pôsobí dosť odvážne a zároveň aj originálne. Akurát tá aziatská teatrálnosť, hysterickosť a príznačný afekt mi to celé dosť sprotivili. Ale inak film ako taký bol vcelku zaujímavý a pozerateľný.