Aljak

Neviem prečo, ale Milesa Tellera akosi nedokážem vystáť. Jeho intonácia, mimika a gestikulácia ma proste za každým hrozne iritujú. Keby sa v jeho roliach predstavili iní herci, určite by to dosť pomohlo väčšine filmov, a zaiste aj tomuto. Príbeh bol síce priemerný, keďže to bola skôr čoraz obľúbenejšia konverzačka, ale scenár bol podľa mňa vcelku vydarený. Ale to herecké obsadenie, no fakt mi to nesadlo. Navyše ani tá konverzácia nebola zas až tak super, pretože sa to do veľkej miery točilo len okolo sexu. Aspoň že záverečná pol hodina stála za to, keď obe postavy odhalili chtiac nechtiac svoje osobnosti a životy. Ale aj tak, na viac ako 2* to veru nevidím.

Naozaj veľmi úsmevná komédia, ktorá bola založená na úplne jednoduchom princípe lži a pretvárky, ale takým prirodzeným spôsobom, že to pôsobilo nesmierne príjemným dôvtipom. A to sa v dnešnej dobe už vidí len vo veľmi obmedzenej miere, pretože inde tá komediálna zložka pôsobí tak nasilu a často aj vulgárne, až to pôsobí fakt zlým dojmom. Našťastie, The Grand Seduction bola ukážka toho, že ešte aj dnes je možné vytvoriť príjemnú komédiu. Tickle Head bol teda naozaj poriadny zapadákov, ale všetky tie ústredné postavy a nespočetne veľa perfektných dialógov plných irónie stáli za to. Nemôžem inak ako 5*. Kiežby bolo viac takých komédií.

Strašne nudný film, na ktorom ľutujem len jedno jediné. Že som ho pozeral cez deň a nie večer, pretože vtedy by mi to veľmi pomohlo prekonať môj problém so zaspávaním. Ale inak celá táto židovsko-gigolovská záležitosť ma neuveriteľne ubíjala. A to asi fakt úplne vo všetkom - od námetu, cez scenár a postavy až po fádne "akože komické" dialógy. Naozaj neviem, čo by som tu mohol zhodnotiť nejako pozitívne, lebo tak nezáživný film som už poriadne dlho nevidel a dúfam, že aj poriadne dlho neuvidím. A pritom podľa popisu to vyzeralo celkom zaujímavo... No zdanie môže klamať, a dosť.

Celkom fajn oddychovka, ktorá síce ničím zásadným nevynikne, ale pozeralo sa to celkom fajn, keďže celý dej pôsobil dosť nenáročne. Judd Apatow teda nesklamal, aj keď by iste nezaškodila aj lepšia zápletka v tomto kritickom rodinnom prostredí plnom problémov. Taktiež by nebolo zlé, keby viac priestoru dostali aj vedľajšie postavy, ktoré sa tam žiaľ objavovali viacmenej sporadicky, hoci splnili svoj účel. Malo to teda viacero svetlých fáz, no niektoré boli zas dosť zbytočné a nelogické, čo podľa mňa dosť zbytočne umelo predĺžilo celý film. Ale nevadí, rozhodne som sa nenudil, dokonca sa občas dalo aj na niektorých dialógoch pousmiať a zasmiať, takže fajn.

Ničím výnimočný thriller, počas ktorého sa viacero krát núkali možnosti ako to celé zamotať a tým pridať na atraktivite, no celé to bolo napokon až príliš priamočiare, povedal by som že až nezáživné. Po celý čas som si len vravel "no a?", zároveň som však dúfal, že aspoň na konci sa vynorí nejaká mystéria nad všetkým tým tajomným správaním inak slušného manžela. Ale nič, proste nič. Najlepšia časť filmu bol napokon záverečný dialóg medzi Darcy a detektívom.

Ó môj bože, to akože vážne? Vynikajúci námet so sporom plným dilemy uprostred akademickej pôdy sa napokon premenil na nejakú alibistickú ódu na Boha. Dlho som mal pocit, že tento film je jednoducho úžasný a tá neustála konfrontácia medzi profesorom Radissonom a študentom Joshom vnášala do celého príbehu vynikajúcu atmosféru (a)teizmu. A potom sa to stalo... Potenciál filmu začal razom brutálne upadať (tak ako som už dlho nezažil) na totálne alibistických "argumentoch" a nelogických súvislostiach. A to sa týka nielen hlavnej dejovej línie, ale aj tých všetkých ostatných. Aby sa rodená moslimka, ktorá bola vedená celý život k islamu zrazu rozhodla, že bude kresťanka - bez toho, aby mala na to nejaký pádny dôvod a vzdala sa tak celej rodiny? Tak určité... Musím uznať, že správanie profesora Radissona bolo často dosť povýšenecké (najmä v jeho postoju k vlastnej priateľke), no Josh nebol o nič lepší a v jeho prejave mi prišiel nesmierne arogantný a bez úcty k autorite profesora. Ach, mal som z toho výborný pocit, ale ten alibizmus a všetky tie kecy ma doslova znechutili a absolútne zabili potenciál tohto filmu. 1* za sľubný začiatok a skvelý námet, nič viac.

Úžasné! Takto sa točia dobrodružné historické filmy na reálnom historickom podklade. Trochu som sa pri pohľade na dĺžku filmu obával, že sa príbeh bude miestami vliecť a nebude mať potrebný spád, no našťastie som sa dokonalo mýlil. Pretože táto vynikajúca zápletka mala výborný spád a miestami som takmer ani nedýchal. Vynikajúco vykreslená atmosféra celého konfliktu z pohľadu trojice ústredných postáv, ktoré sprevádzal úplne odlišný zámer - no zároveň by sa bez vzájomnej dôvery a pomoci nedostal ani jeden z nich k tomu, po čom túžil. Aj keď napokon nie všetci sa dočkali šťastného konca, ale taký je život. Niektoré scény boli síce až príliš surové, no obávam sa, že v skutočnosti to počas takýchto neľútostných občianskych vojen býva ešte horšie. Na mňa však film celkovo pôsobil viacmenej realisticky, aj keď občas by nezaškodilo ubrať na akčnosti. Leonardo DiCaprio zas a znovu famózny, takisto aj Djimon Hounsou a Jennifer Connelly. Naozaj výborné, hodné 5*.

Popravde, očakával som niečo zmyselnejšie, a tým pádom samozrejme že aj lepšie. Svojim charakterom mi to veľmi pripomenulo indický film Queen, ktorý vznikol síce až o 5 rokov neskôr, no vo svojej podstate to bolo veľmi podobné, keďže v oboch prípadoch si cestovaním po Európe idú dievčatá liečiť svoje utrápené srdcia a psychiku. Scenár sám o sebe nebol zlý, ale nejako mi proste nesadol tento štýl plný ázijského afektu, ktorý mi zvykne dosť často vadiť. Ale dialógy medzi dvomi mladými dievčatami ma celkom bavili, no a najmä to dojemné vyznania na Piazza San Marco vo vianočných Benátkach. Ale aj tak, moje očakávania boli naplnené len polovične, takže akurát tak na 3*, hoci ani o tých nie som až tak presvedčený. No na takéto road filmy mám jednoducho slabosť.

Po scenáristickej stránke veľmi dobrý fantasy príbeh, ale nesmierne mi prekážali všetky tie akčné hororové scény, ktoré boli pre tento pozoruhodný film úplne zbytočné. A nič by sa nestalo, keby to bolo celý čas poňaté ako dráme, takže aj tie akože komické súčasti si mohli vlastne odpustiť. Každopádne ma však film celkom oslovil a mal v sebe tú tajuplnú mystériu, ktorá bola postupne odkrývanými rôznymi retrospektívnymi pohľadmi. Juno Temple bola naozaj úchvatná, a hoci Daniela Radcliffa nemusím (hlavne kvôli Harry Potterovi), tu mi vôbec neprekážal. Fakt škoda tých akčných a hororových prvkov, inak by to bolo aj na 4*.

Veľmi pekný a milý príbeh, no predovšetkým ma na tom celom očarila tá krásna realistická reflexia. Proste celý príbeh pôsobil tak prirodzene, že človek väčšinu času ani nemal pocit, že by pozeral nejaký vymyslený film, ale skôr hodnoverný príbeh z detstva o nevinnej detskej Láske medzi Jeabom a Noi Nah. Celému filmu ešte viac dodával na atraktivite ten charakteristický dôvtip, no predovšetkým samotná zápletka, ktorá Jeaba postavila pred dilemu medzi dva protipóly radosti - buď kamarátka od narodenia v dobrom i v zlom alebo nová partia chalanov. Bohužiaľ, tieto dve radosti boli zrejme nezlučiteľné a Jeaba pochopiteľne vždy lákalo viac to, čo mu akurát chýbalo. Najviac ma napokon dojala úplne posledná pesnička plná detských spomienok, ktoré boli dokonalou bodkou za týmto veľmi milým a dejovo nenáročným thajským filmom.