bloodline

Stará dobrá akčná all-star old-school trhavina, ostrejšia ako britva Sweeneyho Todda. Sly Stallone skonštruoval pevný základ pre ešte explozívnejšiu dvojku, ktorá zaklope granátom na dvere. Hrejivé výbuchy, litre krvi, tony munície či rozdávanie úderov jedna radosť, pookriali srdiečko nejedného bonvivána klasického akčného žánru, ktorý musel od vytrženia roniť slzy radosti pri pohľade, na zrejme už kultovú, kostolnú scénu. Mašinéria však mala aj o jeden kaliber menej, v podobe nedostatočného priestoru pre legionársku čatu Sylvestrovej družiny. Dúfam, že pri dvojke postihne detonáciu kino aj s mojou telesnou schránkou. It's your turn Arnie... :)

Hitparáda nakúúúúúlovejších akčných šlágrov, pri ktorej nezostane ani jedno oko suché, telo krvavé a bránica rozrezaná. Zaživa vyrezávaná nostalgia ani snáď nemohla dopadnúť masakrálnejšie a čo scéna, stať scenára či herecký úryvok, to perla z návratu do minulosti na pozadí nefalšovanej akčnej moderny. Synchronizácia all-star game prebehla s pokornou modlitbou za dolámané kosti a plejády hrdelného smiechu kinosály z Chuckovej húževnatej prítomnosti zostanú v kolíske pamäti ako prvé pozretie Komanda. Arnieho, Bruceove a Jean-Claudeove nadhľadové vlohy kazil asi len bezprízorný pohľad na digitálnu krv. Veď to ako zakáľať prasa bez páľenky!

Typicky nezáživná americká terapia na traumy spojené s ich šírením a záchranou "demokracie". Zmätočné a zbytočné prvoplánové vzplanutie o udalostiach, nad ktorými už aj Saddám mávne rukou v Raji v obklopení panien (ktoré už asi pannami nie sú). Penn a Watts predvádzajú svetlé okamihy, v inak silno priemernej "férovke".

Točiť "pilotné" filmy od Marvelu asi už dokáže aj bollywoodsky jimmy jib. Stačí mu dať aspoň zbytočných 150 mega, nejaké pohľadné tváričky v postpubertálnom veku, čo by zajtra mohli byť "in" a známu komiksovku bez štipky úcty k námetovým či scenáristickým veličinám. Keď už nič iné, tak strach naháňajú potenciálne smrdiace daňové úniky, pretože tam, kde sa ušetrilo na hereckých honorároch a podvyživenej akcii, pribudla v meste anjelov nejaká tá vilka v Beverly Hills či limitky tátošov upravených na mieru v Xzibitovej garáži. A to vraj táto blamáž uzrie svetlo sveta v pokračovaní... Priestor, ba priam univerzum, na vylepšenie, povedzme všetkého, tu každopádne existuje.

Bosorácka ZOO splnila do bodky očakávania. Úspešne zarobila na pokračovateľov a popritom nelipla na špičkovom predstavení obsahovej stránky. Ukázala čo potrebovala, ohúrila atmosférou, ale zážitkovo vyšumela ako 80% marveloviek. Hudba a výprava siaha do výšin Harry Pottera, ale tam, kde krútila zjazvená tvár najväčšie ovácie, zvery naplnili pohár len do poloprázdna. Áno, reč je o obsadení. Redmayne a jeho mimika mi začínajú spôsobovať kurie oká na viečkach a súdružka Waterston tiež nepredstavuje najšťastnejšiu voľbu. Potter fans nepochybne vytiahnu z prasiatok aj posledné drobné len, aby v ďalších pokračovaniach naplnili kasy, veď z tejto čarodejníckej subkultúry vyvstala permanentná fanúškovská základňa akou sa asi pýšia iba u Star Wars. Otázka pretrváva skôr nad tým, či Yates pojme Fantastic Beasts s nemalou trochou originality, alebo ich fádne dovedie do cieľa s peňažnou megaistotou.

Fantastic Mr. Fox nebol až taký úplne fantasitcký, ale nebol to ani vyslovený priemer. Scenáristicky podarená rodinná zábava so štipkou irónie a satiry v netradične-originálnom animátorskom prevedení á la Coraline rozhodne stojí za 4*.

Ukážkový príklad ako poukázať na problém bez veľkohubých Kingovských politických formuliek s militantno-hypnotizujúcim efektom. Veľmi citlivá, jemná a správne emotívna dámska jazda. Tam, kde chlapi berú kopije, ženy použijú rozum a cit. Nadmierná spokojnosť, bez pochybností o plnom hodnotení. Očarenie neplynulo len z hereckých výkonov, ale aj z úžasne zachytenej atmosféry 50. a 60. rokov 20.storočia (kostýmy, výprava, masky). Už som napísal dosť, kto nevidel, pochopí po 146 minútach filmového bonbóniku :)

Páni herci spôsobili veľmi príjemné opojenie dobrou náladou. Nechýbal tomu (svojský) humor, dráma, romantika. Vyboxovali všetky tipy emócií, striedavo a hravo. Možno sa zdalo, že ide o klišé alebo geriatrické blúznenie, tieto veci však odkladám bokom a vyzdvihujem iba to, čím si ma samotný film a herecké divadielko získalo. Jednoducho, tešil ma pohľad na The Hangover po 40 rokoch :)

Z núdze cnosť? Splnenie tínedžerského sna? Alebo hold veľkým monštruóznym klasikám v detskom kútiku? Aj všetko aj nič z toho. Burton je svojský, ťažko opakovateľný, ešte ťažšie kopírovateľný, vizuálne v inej dimenzii, v spojení s Elfmanom neporaziteľný, no napriek tomu zachádza do dejového klišé, výpravovo dehonestuje siedme prikázanie (alebo ParaNorman?) a vsádza kožu na istotu. Aj keď s výhradami, všetko urobil s noblesou sebe vlastnou, sympatie vzkriesil tu a tam sporadicky, ale upútal priamočiarosťou a ľahkou stráviteľnosťou (aj to niekedy treba). A to mi tentokrát zaimponovalo (mimochodom čiernobiela je stále sexy!). Zavše zdvíham varovný ukazovák, že už nastal čas vzkriesiť niečo ikonické maestro...

Friends a Frasier. Za mňa vrchol sitkomovej tvorby. Ten snobský psychiater si ma hneď získal svojim inteligentným a suchým humorom. Ako pravý intelektuál vedel občas hrať aj s ľudskými, ťažšími emóciami, čo sa odzrkadlilo na komplexnejších dojmoch. Prvým dvom sériam chýbala zohratosť a zbytočne zachádzala do dramatických polôh. Na všetko dala zabudnúť tretia až piata séria. To bolo magnifiques. Zvyšok držal frasierovský nadštandard. Dodnes mi leží v žalúdku len jedna vec. Tak skvele fungujúce obsadenie pošramotili nezmyselným odprataním Bulldoga po šiestej sérii.