bloodline

Mr. Peabody & Sherman patrí do kategórie veselých a sviežich animákov, ktoré potešia hravými detailami, vtipnými narážkami a celému kolosu kryje chrbát prvotriedna technická stránka veci. Zároveň, ale nedisponuje atraktívnejším oparom geniality. Okrem sociologicky-historického podtextu nevidím bližšie dôvody na resuscitáciu. Vďaka tomu poslúži zvieraco-ľudské duo iba na povinnú detskú jazdu každoročným animovaným repertoárom a po nej zabuchnú dvere dejiny s hordou podobne ladených rozprávok.

Dobový manifest hrôzy. V časoch, keď internet fungoval na dobré slovo výlučne drôtovým spôsobom, Britney Spears oblizovala len lízatka a zaklínadlo "(inšpirované) podľa skutočnej udalosti" nevykrádal masovo z hrobu skoro každý okrem sebranky Marvel/DC, vletel do oázy pokoja komorný horôrik s vymodelovanou zápletkou na zelenej lúke a s tak frajersky uveriteľnou atmosférou, že aj sliepky v kuríne chodili ovešané cesnakom. Megaboom autenticity síce rokmi ochladol, ale bezsenné miléniové noci ostanú navždy späté s fikciou Blair Witch, ktorú korunovali herci so siahnutím na vlastné zlaté dno možností.

Citové duchoprázdno svišťalo pomedzi výkyvy v mantineloch bilancovania. V mnohých ohľadoch čistokrvný obraz M:I, avšak s pár kratučkými dychoberajúcimi sekvenciami stoja za zmienku len dve, umelecky a akčne, precízne scény - opera a záverečné londýnske uličky. Samozvaný fanklub nemožných misií si príde na svoje, oddychový rekreant pohodlných chvíľ tu a tam oko za/prižmúri, ale naladiť správnu frekvenciu na nápor kopcovitej akcie akosi blúznil v časoch minulých a vo vyhliadkach neistých. Pointu možno pohľadať v slovách klasika - "Bolo to dobré, ale nemalo to gule!"... ani (de)kolt. 3 a 1/2*

Dokument zmáknutý za ef jedna. Formulovo nespriaznená duša dostane adekvátne množstvo spestrených informácií. Presne toľko a ešte presnejšie mierené, aby gloriola a humbuk okolo kráľovnej motošportu dávala zmysel aj pre fanúšikov cyklistiky, krasokorčuľovanie nevynímajúc. Ortodoxná časť publika ťažko oželie viaceré nemenej podstatné míľniky na okruhoch bezpečnosti, ale v tom prípade by preteky v pozeraní trvali vytrvalostných 1111 minút. 4 a 1/2*

Príbeh o tom, ako džentlemnskú eleganciu prišla erektívne rozpáliť závislá a psychicky labilná ikona krásy. Jej súčasná herecká adaptácia si potykala s najvyššími remeselnými nárokmi. Vnútorná krása diela nadväzuje na technickú gráciu, exteriérovú funkčnosť, ale zároveň navonok hľadá kľučky zo slepých uličiek fádnosti, ktorá bráni k interakcii hlbších citových väzieb k postavám, alebo samotnému celku. Nevýrazný zhluk nulových emócií otvára priestor pre letargické stavy, sprevádzané festivalom roztopašnosti v hlavnej úlohe, ktorá si viac ako o uznanie koleduje o kopanec do zadku. A pritom o ňom sníval každý s vrodeným chromozómom Y... 3 a 1/2*

Už aj Marvel má svojho skutočného temného rytiera. Zatiaľ čo tí predošlí, okrem bombastickej akcie a Roberta, márne hľadali väčší psychologický prienik či pôsobivejší dejový proces, tentokrát mi až komiksové srdiečko poskočilo od radosti, pretože Iron Man prešiel prerodom z popcornovej jednohubky k ikonicky serióznej a komplexnej forme zážitku. Nielen audio-vizuálna dokonalosť, ale aj réžia a scenár konečne dobyli piedestál velebenia. Shane Black dokázal šmahom ruky odviať sklamania a ak mám tretí zárez chápať ako definitívny sólový auf wiedersehen pre opancierovanú konzervu asi aj slzu vyroním. Ale odísť v najlepšom, po brilantne sebaistej frajerine, už nepotrebuje ďalšie argumenty na ceste k nesmrteľnosti.

Existujú bájky o tom, že 10% populácie vlastní 90% všetkého bohatstva. A práve prvá hodina Olympus Has Fallen by v reále bola tou 90% menšinou oslavovaná bujarejšie ako druhý príchod mesiáša. Patriotizmus v nadmerných dávkach ožiarenia skrýva návykové formy zhubnosti a aj keď za tie roky už priniesol (zlo)zvyk v podobe každoročného masírovania pruhovano-hviezdičkovou propagandou znesiteľné porcie oblbovania, stále dokáže prekvapiť navyšovaním kreácií zhovädilosti. Nadobúdam seriózny pocit, že scenáre píšu "poradcovia" na 1600 Pennsylvania Avenue NW a pri réžii kormidluje na preskačku Kongres s Pentagónom. Tváriac sa pritom fatálne vážne, chce poriadne gule, ale popracovať trošku na technickej stránke veci dokáže "coolovo" asi len Michael Bay. Byť Sochou slobody, preplávam naspäť Atlantik. Vopruz za 1 a 1/2*

Tak tajuplne prostý, sentimentálne bohatý, geniálne vznešený... Eastwood v najlepšom tvorivom rozkvete. Mystic River dobíja horné hodnotiace poschodia časom ako archívne víno všakovaké súťaže v snobskom slopaní. S citom podaný komorný príbeh s veľkým duševným odkazom, navyše prednesený hereckou extratriedou na hranici možností. Clint potriafal spŕšku priamych zásahov do stredu a viac ako s vytýkaným scenárom sa pohral s celistvou psychikou príbehu, ktorý nekolíše, barometricky vzostupne graduje a chytá za srdce hudobnou dávkou noblesy. A tá hra s detailami... Obzvlášť kamera by v tomto segmente vedela spievať árie.

Realita kruto skresala očakávania až na kritické minimum. Spochybňovať kvality Julianne Moore sa rovná návratu k serióznej viere v geocentrizmus, avšak otázniky nad Still Alice burácajú ako v Riddlerových hádankách. Svetlých momentov úboho aj na pomery tých, čo zabúdajú vypiť a stále mi uniká aspoň malé posolstvo alebo zrnko pointy. Citovo apatické, umelecky duté, v slepej uličke kráčajúce filmárske vákuum. A k tomu otravná Kristen Stewart... Trpké sklamanie za 2 a 1/2*

Takéhoto starého lišiaka Allena si chcem pamätať! Kubistickej réžii a impresionistickému scenáru dodala Cate Blanchett herecký Louvre, ktorý môže opomenúť aj Monu Lisu. Ako dáma obligátne noblesná, ako troska dychberúca sťa vrak Titanicu štyri kiláky pod hladinou mora. Vo všetkých smeroch unikátna súhra originality a poctivého remesla sprostredkovaná koloritom excelencie. No a čo s ňou? Obhadzovať vavrínovými vencami, šerpami a všakovakými pozlátenými pandrlákmi do nemoty :) Len ten mierny chaos na začiatku znesie malý pľuvanec. 4 a 1/2*