Nellaron

Prečo vôbec takéto filmy existujú? Celý rozpočet mohol byť venovaný charite, alebo na akúkoľvek inú zmysluplnejšiu vec. Ak máte chuť na vianočnú rozprákovú romancu, poobzerajte sa inde. Jedine že by ste chceli vidieť frašku o bohatom princovi závislom na Facebooku a iných sociálnych sieťach, ktorý sa zamiluje do svojej doktorky. Tento film sa snaží byť  nasilu novodobý, humorný, ale v konečnom dôsledku je prihlúply a trápny.

Úvodná scéna zamrazí a koniec rozplače. Aj po rokoch patrí Mesto anjelov k výnimočným filmom. Prepojenie sveta ľudí a sveta duchovného je málokedy zobrazené tak jemne a mysteriózne zároveň. Film rieši veľké myšlienky prostredníctvom doktorky Maggie Riceovej (Meg Ryan). Je všetko v našich rukách? Alebo sme v rukách vyššej sily? Hudobný podmaz neskutočne vystihuje charakter celého filmu. Sú tu aj slabé chvíľky (Maggie nepríde divné, že sa jej Seth pýta také kraviny, prečo ľudia plačú? Veď by ho poslala na psychiatriu.), ale koniec filmu všetko vyvažuje.

Mangold to skúsil s Wolverinom druhýkrát a takmer na výbornú. Vidieť starnúceho Wolverina, ktorému pomaly prestáva fungovať telo a stráca svoje schopnosti, bol smutným, až dojemným obrazom. Profesor X na tom nie je o nič lepšie. Dvaja kedysi neohrození hrdinovia na sklonku života s posledných síl bojujú o svoj život. Mangold týmto navodil neskutočnú dramaticko-depresívnu atmosféru, ktorá proste prehovorí do duše. Jednu hviezdu dávam dole za fenomén "preberania štafety", resp. za Dafne Keen. To dievčatko to nehralo zle, ale mne nejde skusnúť fakt, že 11-ročný prcek dá zrazu dole celé komando. Mimo tohoto išlo o výborný film, ktorý pripomína fakt platný aj mimo komiksov: každý raz zomrie a budúcnosťou sú deti, ktoré treba správne vychovať.

Ženské osadenstvo je za mňa úplne v poriadku. Práveže som sa tešil na svieži prílev pôvabu a nálož humoru (veď Melissa McCarthy to istí). Lenže výsledok nebol ani zábavný, ani zaujímavý a čo je horšie, šliape po klasike. Paul Feig by si mal uvedomiť, že remake slávneho titulu je zodpovednosť, a nie nejaký ďalší z jeho béčkových pokusov. Po dopozeraní filmu mi bolo ľúto dvoch vecí. Že som film vôbec pozeral a tiež Chrisa Hemswortha, že sa do niečoho takého namočil, aj keď paradoxne jeho Kenovsko-Beanovská postava bola jediným svetlým bodom filmu.

Klátič Costner to tu nakladá naprieč generáciami hlava nehlava. Dcéra, matka, babička, ... je mu to jedno. Zhovadilosť, poviete si? A predsa ide o romantickú komédiu. Jednou z pretiahnutých je aj naša sladká obľúbená Jennifer Aniston a nebyť jej vo filme, asi má podstatne nižšie hodnotenie. Jen svojim zjavom opäť nesklamala, Mark Ruffalo bol okej a Costnerovi by som najradšej dal cez hubu. Čudujem sa, že preplesk nezakomponovali do scenára. V reálnom svete by si za svoje generačné vpichy zaslúžil poriadne na búdku, ale vo filme mu zrejme nechceli kaziť zbytok ofiny.

Pred Jurským parkom tu bol film Cesta do praveku, ktorý v každom malom chlapcovi prebudil paleontológa. V dnešnej dobe je vizuál filmu samozrejme úsmevný, ale na danú dobu išlo doslova o priekopnícky film a Zemanovi právom patrí uznanie. Kde inde sme vtedy mohli vidieť pohybujúcich sa dinosaurov, alebo dotknúť sa mŕtveho stegosaura? Nezabudnuteľný zážitok.

Ten seriál bol výborný, ale len do nejakej 4. série. Ponúkal vyváženú zmes nemocničného prostredia, toho zhonu okolo, práce chirurgov, efekty operácii a vzťahov medzi hlavnými postavami. Lenže po 4. sérii sa z toho stala bordeláreň. Strácal som prehľad, kto s kým vlastne ešte nespal. Chirurgovia medzi sebou, so stážistami, stážisti medzi sebou, s pacientami, atď… Neopíchaná ostala asi len desiatka skalpel a Dr. Baileyová. Vlastne aj na ňu neskôr došlo. Seriál začal byť viac o vzťahoch a sexe, ako o práci chirurgov. Práve prehnaná komplexnosť vzťahov a sexuálnych pletiek spôsobuje to, že seriál prestáva byť zaujímavý a neponúkne nič, čím by prekvapil. Tvorcovia seriálu si to zrejme uvedomili a preto od 5. série začínajú viac tlačiť na pílu a vydierajú diváka siahaním na život niektorým z hlavných postáv.

Keď som si prvýkrát pustil tento film, bol som plný očakávaní, že pôjde o ďalšiu perfektnú českú komédiu. Hodnotenie 85% - to bude trefa do čierneho a zlanáril som aj svoju manželku. Lenže 80 minút ubehlo a po skončení filmu sme sa na seba so ženou pokriveným pohľadom pozreli, že čo sme to vlastne videli. Komédia to nebola. Dej to nemalo. Išlo o opis dňa bežnej rodiny? Išlo o dokument? Doteraz hľadám definíciu. Najviac ma zaujala Marie Motlová, z ktorej som mal pocit, že je hereckou mentorkou Heleny Rúžičkovej. Tá prebrala prejav a vystupovanie Motlovej takmer do bodky najmä v Slunce, seno. Okrem tohto zjavu mi film prišiel nezaujímavý.

Ten vizuál filmu vás dostane. Všetko je prepracované do najmenších detailov. Blato, krv, špina, mokré ponožky, všadeprítomná beznádej. Z filmu je cítiť smrad mŕtvol. Aj vďaka surovému a detailnému spracovaniu si človek uvedomí drsnosť vojny a zároveň mentálny rozklad vojakov, ktorých psychika sa nikdy nemôže vrátiť do normálu. Plusom je fakt, že film je opisovaný vzácne z nemeckej strany. Film nie je len o boji. Dáva priestor pre zobrazovanie vidieka, prírody a obyčajných ľudí. Aj vďaka týmto pasážam naberá film až príliš na časovej dĺžke a skrátenie by mu k dokonalosti len prospelo. V každom prípade ide o veľkolepý zážitok.

Taký hlúpučký film to bol. Od hororu má ďaleko, pretože postráda akékoľvek napätie alebo strach. Zato hlúpych a nelogických scén je v ňom požehnane. Ľudia s preseknutými krčnými tepnami alebo bodnými ranami hrudníka sú v ňom úplne v pohode a dokonca stále schopní boja. Najzaujímavejšia postava je Corey Cunningham a dej okolo neho. Škoda, že nešiel režisér hlbšie do jeho psychologickej premeny, ale to by už bol iný film.