BigDeal

Seriál Ugly Americans má neskutočný potenciál, pretože sa u neho môže vyskytnúť prakticky akákoľvek postava (ale naozaj akákoľvek- napr. vznášajúci sa mozog). Tento zatiaľ nebol plne využitý (sranda nastáva väčšinou len pri zombiekoch), ale zato oceňujem štýl rozprávania a (spočiatku nesympatickú) animáciu, ktorej sa z času na čas podarí vystrúhať aj nejaký cool komixový záber.

Sarah Silverman je najšialenejšia komička akú poznám a podľa toho vyzerá aj seriál- každá dejová linka je maximálna absurdita a keď sa podarí diel, tak je aj dotiahnutá do dokonalosti. Sú však aj diely ktoré nie sú dva krát vtipné, no Sarah je aj v týchto perfektná.

Ťažko sa hodnotí tento film. Na jednej strane je to radosť pre oči a pre uši (dokonalosť po technickej stránke), na druhej strane je to však miestami dosť nudné Na tretej strane oceňujem celkovú myšlienku o tom, že je jedno ako to dopadne, pretože ani v živote na niekedy až absurdné príhody nenachádzame vysvetlenie a odpoveď, čo tým chcel kto (Boh?) povedať, či naznačiť. Ale na štvrtej strane- bolo kvôli tejto "srandičke" (ktorá schválne na konci každého diváka, zvyknutého na riadne ukončenie a ponaučenie, naštve) nutné vymýšľať postavy, príbeh, stráviť výrobou dlhý čas a dať tomu ešte aj vyšperkovaný, retro audio-vizuálny obal? Nestačil by na to jeden krátkometrážny film- scénka rozprávania rabína o podivných zuboch? ...dajme tomu 70%

Prvá séria (85%) milo prekvapí svojou originalitou a "inými" postavami. Je síce pravda, že za týmto odlišným štýlom rozprávania sa vždy skrýva ponaučenie (často banálne), no nikdy neprekáža a tak ide celkovo o veľmi pohodové a úsmevné príbehy. Druhá séria (90%) už nie je len úsmevná, scenár je tak prepracovaný, že mnohokrát sa na niektorých hláškach budete smiať ešte na druhý deň. Všetky postavičky tvoria úžasnú partiu (pri tejto sérii som si konečne obľúbil Joy a tú jej nevymáchanú hubu, ktorá produkuje najlepšie hlášky). Navyše atmosféra oproti prvej sérii takisto nepoľavila, takže ide stále o rovnakú pohodu. Najlepšia epizóda vôbec- Cops. Tretia séria (80%) už nemá tak vtipné a prepracované príbehy (donekonečna to ísť nemohlo), no nemožno jej odoprieť veľkú dávku odvahy: Prvá polovica série sa totižto presunie do väzenia, kam sa dostane Earl pri svojej snahe konať dobré skutky a v druhej polovici je Earl v kóme, kde žije vo svojom televíznom svete, takže originalita tohoto seriálu asi nepozná hranice a ešte stále je na čo sa pozerať. Štvrtá séria (75%) sa vracia k úplným začiatkom a namiesto originality tretej série sa vracia neskutočne pohodová atmosféra prvých dvoch. Kvalitou je však táto séria kvôli zopár menej vydareným častiam o čosi nižšie, no stále je to na takej úrovni, že si človek každú novú časť užíva. Preto je len škoda, že bol seriál stopnutý, navyše po časti ktorá si pýtala pokračovanie. Celkovo (85%) ide o najpohodovejší seriál (plus je bez namixovaného smiechu), ktorý som mal možnosť vidieť a ku ktorému sa zakaždým rád vrátim.

Človek si celý čas hovorí "Ok, je to úsmevné, ale teraz už to Moran konečne vybalí...", no namiesto toho prídu len záverečné titulky.

smile, smile, smile,... :-)

Komédia / Dráma, ktorá stojí čisto len na scenári a napriek tomu je v dialógoch oveľa bombastickejšia ako nejaký akčný film v špeciálnych trikoch. Pätica teenagerov je sympatická (najmä divotvorná černovláska), v scenári je smútok, vtip, hnev, (no hlavne) pravda a pár krát sa mi stalo, že som bol úplne nadšený genialitou autora (čo sa mi stáva len pri čítaní Kinga).

Po viacerých pozretých častiach zvyšujem na plné hodnotenie, závidím USA, že majú aj takéto "správy" a obdivujem Jona Stewarta 1) za to, že je toľko rokov stále vtipný a neuveriteľne trefný 2) za to, že sa nebojí vykríknuť svoj názor nahlas a dokáže bez problémov poslať kadejakých kreténov do prdele (naposledy zaspieval v štýle černošského gospelu svoju frázu "go fuck yourself" revolučným moslimom).

Po tom, ako som si prečítal, že kvôli tomuto krátkemu dokumentu bol zavraždený jeho režisér Theo van Gogh, som čakal, že pôjde o silnú, 10 minútovú, kontroverznú, šokujúcu, poburujúcu a pravdu prekrúcajúcu bombu. Nič také ale v tomto dokumente nie je. Teda, silné to isteže je a pre niektorých možno aj šokujúce, no nenašiel som tu jedinú vec, ktorá by mohla niekoho uraziť natoľko, že by dostal chuť vraždiť. Skôr by som povedal, že ak by som bol moslim (zmýšľajúci tak, ako zmýšľam teraz), strašne by som sa hanbil za veci, ktoré dokument odhaľuje a bol by som za reformu islamu. Nechápem, ako môže niekto po vypočutí spovede ženy, ktorá bola moslimským manželom bitá a strýkom znásilňovaná, pociťovať hnev (voči žene) a nie smútok, či vinu. Bohužiaľ, ľudia sú väčšinou zmanipulovateľní idioti, ktorí sú leniví myslieť vlastnou hlavou a preto potrebujú ideológie a náboženstvá, aby vedeli, čo je dobré a čo zlé. Vidno však, že im to skôr škodí, ako pomáha.

Staré dobré staré hry :)