Rollmari

Wau..toľko originálnych nápadov ktoré tu boli (kostýmy, rozprávkové knihy, autistický brat, psycho detstvo atď.) ..len jedna veľká preveľká škoda – zbytočné predlžovanie. Ak by sa to celé skrátilo, bolo by to dokonalé.

Nie že by hlavné postavy boli vykreslené zle (aj keď Lee Dong-wook sa tváril väščinou znudene a apaticky) ale paradoxne vždy, keď sa na scéne objavili Kim Pom, Kim Yong-Ji a Jung Si-Yul, bavilo ma to oveľa viac. Vedľajšie postavy boli pre mňa v tomto seriály jednoducho zaujímavejšie a mali väčší náboj. V konečnom dôsledku to však je dosť návykové fantasy.

Čo som si z tohto tak trochu smutno-temno-nieklišé seriálu odniesla: 1, Je veľa ľudí, ktorí sú vo vnútri krehkí alebo nejakým spôsobom rozbití, no na prvý pohľad to nevidno. Pôsobenie na okolie a vlastný vnútorný pocit sú však ako dve odlišné bytosti, ktoré sa vôbec ale vôbec nemusia mať radi. 2, Čas je príliš vzácny na to, aby ho človek len tak premrhal nekonečným strachom zo všetkého a všetkých. 3, Moje telo nedefinuje moje JA