Lukas222

Kedysi som hovoriace zvieratká miloval, ale časy sa menia. Teraz mi pozeranie podobných vecí spôsobuje skôr masívny úhyn mozgových buniek. Evidentne nie som cieľovka, ale i tak. Psa hrajúceho basket či americký futbal ešte pochopím (a to ešte zlatého retrievera), ale teriér hrajúci wrestling? Scenáristi museli mať naozaj skvelý matroš.

Prvá časť plná klišé, nič vysvetlené a najväčšie tajomstvo odhalené hneď v druhej časti, pričom v tej tretej sa všetci tvária, že sa nič nestalo... Tsundere princezná (asi najhorší a najbežnejší archetyp naprieč anime s princeznami) s traumou z detstva. Lux bol trochu zaujímavý, ale ten insta hárem to zabil. K tomu otrasný opening a ending. Údes a nuda. Po dvoch častiach a začiatku tretej drop.

Byť hlavný hrdina človek, tak je to "zase ďalšie isekai anime". Ale keďže je to sliz, nedá sa to nemilovať. Hlavný hrdina je síce mocné "badass" monštrum, ale zároveň nedokáže všetko automaticky vyriešiť, proste len improvizuje a vychádza mu to. Videné všetky epizódy čo doteraz vyšli (momentálne 13) a nikde nie je hluché miesto. Zaujal tsundere drak na začiatku. Čistých 5/5

Na začiatku slušný rozbeh (isekai klišé už neriešim, zvykol som si) a potom sa to začne pomaly rozpadať... napokon to padá voľným pádom rovno do zabudnutia. Ale ako oddychovka ak chcete len vypnúť a sledovať súboje, prečo nie. To, čo nižšie popisuje Scalpel o technickej úrovni, je neskôr v seriáli pomerne zrozumiteľne vysvetlené. Škoda, že všetky problémy spojené s vymýšľaním nových mechov sa vždy napokon nejako vyriešia (postup sa ale divák aj tak nedozvie, len že sa to vyriešilo). slabé 2**

Otras. Ešte sa to snaží pôsobiť seriózne a prezentovať výmysly ako fakty (memory cloud storage, wtf?). Vedome som cítil, ako mi odumierajú mozgové bunky... Edit: Dopozerané. Ak v tom chcete vidieť nejaký príbeh, pozrite si prvé cca 3-4 časti a posledné 3. Zvyšok sú fillery vytvorené na LSD, popri všetkých klišé mi tam chýbali už len draci. Naviac hrdina, ktorý je po celý čas pomerne slabý, je zrazu na konci absolútne najsilnejší a zdokonalí svoje sily prakticky mrknutím oka (vlastne to bol bozk, ale to je fuk). Odpad.

Väčšinu tohoto diela som netušil, čo to vlastne pozerám. Horor to nebol, lebo rating 12+ (kde nie je krv, nie je horor). Thriller? Určite nie, pretože na tom nebolo napínavé zhola nič, ani raz som nemal problém odhadnúť, čo bude ďalej. Akcie je veľa, je vcelku slušná, ale zase ten rating... Humoru tam veľa nie je, zasmial som sa len raz a to až na konci. Záporák nemastný-neslaný, ak by mu neprišiel helfnúť parazit ani by som ho nebral ako záporáka. Na marvelovku slabota.

Videné 2,5 dielu, viac som nevydržal. Všetky súbojovky, kde sa v prvom rade kričí (Eren stále vedie) a až v druhom myslí (prípadne vôbec nemyslí) idú mimo mňa. Hlavný hrdina by si zaslúžil vyhnať svoju démonickú časť a potom nechať tú ľudskú dobre preplesknúť, možno by potom bolo na čo aj pozerať.

Začiatok nič moc, princezná bola fakt na facku a nie iba na jednu... ale vydržal som a anime ma odmenilo slušnou zápletkou. Súboje fajn, drámy a humoru tak akurát, slušná realistickosť aj s krvou. Vôbec mi nevadila cenzúra, keďže ecchi tu netvorí ten najpodstatnejší prvok (aj keď spôsob akým je vyskladaná kombinéza Normy navádza skôr myslieť si opak). A hlavne, Ange nie je úplne typická ženská postava (mám už niečo prečítané a zo ženských hlavných postáv mávam už doslova husiu kožu, zápletka na 2 stránky natiahnutá na 100, pretože postava sa nevie rozhodnúť, čo má vlastne robiť). Vyskytujú sa aj logické diery, občas naozaj veľké, ale čo už. Trochu mi to pripomínalo Akatsuki no Yona. S hybridnými lietajúcimi mecha motorkami, paralelnými vesmírmi a ďalším šialeným záporákom. Ale bavilo ma to. 5/5

Pôjdem proti prúdu. Nebyť toho nechutného, rozvláčneho a rozťahaného spôsobu rozprávania plného fillerov, tak tomu dám plný počet. Po pozretí 10 dielov mám dosť. 2* za opening a ending.

Už viem, čo si pustiť, keď sa budem chcieť váľať smiechom. Je to predvídateľné, je to stereotypné, ale tak ako pri väčšine anime platí - vypnúť mozog a baviť sa. Edit: okolo desiateho dielu už absurdnosť dosahuje nebotyčných výšin, namiesto smiechu je mi skôr do plaču...