Orthank

Šikovný a najmä spontánne natočený snímok plný režisérkinej životnej energie, stojí a padá na v podstate neopísateľných hereckých výkonoch ústrednej dvojice. Tie boli tak prirodzené, že som mal pocit akoby niekto len tak mimochodom natočil jeden prepletený príbeh o láske dvoch mladých ľudí. Nebyť trošku za vlasy pritiahnutej logiky (prečo tí rodičia odrazu tak vrelo privítali tak starého muža do života ich iba 16 ročnej dcéry Jenny?) jedná sa v podstate o dokonalý romanticko-poučný snímok, ktorý hodnú chvíľu naťahuje mystérium okolo mladého nápadníka tak dokonale, že až tesne pred tým, ako "odhalí svojich kostlivcov" uveríte, že ten muž je snáď dokonalý. Perfektné konverzačne neopozerané budovanie vzťahu, či super chémia medzi sladučkou Carey Mulligan a Peterom Sarsgaardom ťahajú tento film skutočne vysoko.....Je sa na čo pozerať, a to aj s tým, že si tvorcovia mohli odpustiť ten zbytočne pochopiteľný záver.....

Ťažko hodnotiť film, ktorý celý svoj čas strháva úžasnou animáciu, a zároveň ruší trošku slabším dejom a menej vynaliezavými fyzickými peripetiami . Každopádne je to stále ten dobrý Walace A Gromit na akého som zvyknutý, a ten príbeh šnaživým tvorcom jedným očkom dozaista odpustím.

Tradične poučný kratučký animák, ako by ho podal asi každý druhý schopnejší Pixarovský animátor pre svoju diplomovú prácu. Práca kvalitná, no veľkú pozornosť akademikov na seba určite nestrhne.

Nápadité? Trochu. Prehustené? Tak to určite. Super nápad sa trošku utápa v množstve vizuálných odkazov na rôzne logá a slogany svetových mien a značiek, čím strháva na ne celú pozornosť, bez toho aby nechal pekne vyznieť samotný príbeh. Trochu škoda takej originality. Typický príklad toho ako je menej niekedy predsa len viac....

Od začiatku slušne budovaná dráma stojí na bravúrnych výkonoch Harelsona a Fostera a na vývoji ich vzájomného vzťahu založeného vyslovene na svojsky vlastnej komunikácii medzi dvoma vojnovými hrdinami. Mimo hudobného doprovodu a zauzleného deja číha číra pravda a šialenosť z práce posla smrti. Toto je podstata tohto filmu. Tento rok akoby sa s nimi "vrece roztrhlo"( Posledná cesta, The Hurt Locker....), no až teraz sa to skutočne podarilo. Je síce pravdou , že na Woodym som sa smial dokonca aj vtedy, keď sa v závere filmu rozplakal, no myslím, že to tak proste malo byť. Jeho herecký štýl ho už od podstaty predurčuje na osudovú postavu vážneho životom poznačeného absurdistu ala Zombieland. Napočudovanie dokonca i tu funguje tento fakt dokonale, a s Fosterom tvoria niečo ako "buddymovie" dvojicu, ktorá sa do záveru rozrastie viac, ako by bolo pre danú situáciu vhodné. Nevadí. Záver už napokon trošku uchádza zo zabehnutej silne dramatickej pol druha hodiny, ale ako odľahčovák, po sérii dosti silných citových reakcií pozostalých, ktoré na nás tvorcovia s počiatku chŕlia jeden za druhým, tá ostatná časť určite zabodovala. Prirodzene len za zvuku reálných ľudských vonkajších ale i vnútorných ruchov sa hrá na poctu vojakom a zamyslenie nad utrpením nie len padlých, či príbuzných, ale najmä tých, ktorí tie neblahé správy musia tým pravým doručiť. A to minimálne stojí za pozornosť....

Niečo medzi vysokorozpočtovým dokumentárnym filmom a "spielbergovským" vojnovým trhákom. Dramatizuje sa nevtieravo. Divák v podstate ani netuší aké vzťahy, rodinu , či priateľov ukrývajú vo svojom vnútri jednotlivý hrdinovia. Tieto fakty sú odhaľované postupne a veľmi opatrne na pozadí množstva na seba naskládaných akcií jednej vojenskej jednotky, kde je zapotreby aj značnej divákovej pozornosti. Jedná zaujímavá vedľajšia linka s miestým Iráckým chlapcom, perfektné zvukové, ale aj obrazové strihy prichádzajúcej smrti a hlavne stále svižne odsypajúci nenáročný dej, prispeli k tomu, aby som zabudol na tu ohavnú vyše dvojhodinovú dĺžku. The Hurt Locker je od začiatku jasná výpoveď o boji bez prikrášlení a bez dochutenia s kruhovo uzavretým záverom, ktorý vlastne len utvrdzuje, že tu celý čas o nič iné, ako o život na bojisku a vyrovnanie sa s ním, nikdy nešlo. Silná Oscarová záležitosť, ktorú ale pravdepodobne vďaka svojej prostej, no silnej (ne)obyčajnosti prevalcuje jasný favorit Avatar....

Predigitalizovaná a fantaskne osídlená planeta Darwin IV pôsobí až trošku smiešne, no fakty s ktorými prichádzajú jednotlivý prispievatelia túto skutočnosť vynahrádzajú. A tak zimomriavkovosť nenavodzujú ani tak vizuálne do oči bijúce "orgie", ako skôr uveriteľný zo slov plynúci úžasný pocit, že možno nie sme vo vesmíre sami. Príjemné posedenie po nedeľnom obede....

Profesionálna, dobre obsadená a najmä slušne zahraná remeselná práca. Joel Schumacher nesklamal, ale ani neprekvapil. 8mm je príbehovo značne štandardná atmosférická záležitosť, s trošku predvídateľným záverom, ktorý tvorcovia presne takto chceli, už aj preto, že od samotného začiatku je zápletka úplne jasná a hrá sa na budovanie atmosféry či kontroverznosť samotného "porno" námetu. A prečo aj nie? Funguje to skvelo,až na tú silne jednorázovú záležitosť....Howk.

Príjemne odľahčený a vkusne humorný pohľad do vnútra dlhoročne rozvedených manželstiev s dokonale fungujúcou hereckou dvojicou Baldwin/Streep na čele. Akási kombinácia komédie a drámy je možno trošku prisladená, ale skvelé repliky, ktoré sa derú hercom z úst nemajú chybu. Humorných scén je tak akurát, a nič nie je pubertálne trápne. Síce sa dostavý aj ten dnes už tradičný zlom, kedy si hrdinka znepriatelí všetkých okolo seba, no super pseudodramatický záver svojou nerozhodnosťou a čiastočnou otvorenosťou voči vzťahu k jednému mužovi ho bravúrne vynahradí. Je pravdou, že väčšia dramatizácia sa dostaví až v závere, ale kto od začiatku nerátal s dramatickými pletkami, na tak skvelý humor pristúpi s ľahkosťou...Povinnosť pre všetkých ex...ehh...tak dobre, aj pre všetkých exhumovaných:D

Ja viem. Emmerichove megalomanstvo, sa priamo úmerne rovná nemeckému hrdinstvu, a je to patrične vidieť. Klišé hláška : " technickej stránke niet čo vytknúť ", tentokrát platí viac než dosť. Kopec skvelých záberov a srdcervúcich milých klišé, na ktoré sa vždy rád pozriem, prekvapivo nevadili. Práve naopak. Fakt profesionálne zmáknuta katastrofická prácička, kde sa myslelo aj na nejaké tie dajme tomu charaktery a slušné slovné prestrelky a najmä na veľmi efektné zábery pomaly sa rúcajúceho sveta. Tentokrát však musím Rolanda pochváliť za konečný pokrok z planých prezidentských preslovoch, či naivného amerického patriotského pátosu k pseudoreálnej situácii, do akej by sme sa pravdepodobne dostali na konci dní. Keď človek uvidí nápis China ako slovo nádeje pre záchranu, len sa pekne usmeje a nechá sa unášať skvelým vizuálom, dynamikou a potechou nad režisérovym vytriezvením. Presne tak.2012 je kvalitná katastrofická pocta žánru, pri ktorej sa slušne zabaví aj ten náročnejší divák bez toho, aby sa mu krivil zobák nad zopár za vlasy pritiahnutými scénkami. Paráda, možno aj to malinké trápne zamyslenie, a pre zopár fanatikov typu Woodyho Harrelsona aj trpké očakávanie magického dátumu. Pre zmenu to Rolandovi vyšlo, dokocna až tak, že by som si tento chyľavý nášup s akurátnou dávkou vždy včasne nachystaných akčných scén pozrel ešte raz, a čo tam po tom , že by som tých posledných rádobynapínavých a vydieračských 15 minút s radosťou pretočil.....