BoPo

Definovať Dunu jednou vetou? Star Wars pre dospelé publikum. Nečítal som knihu, nevidel som Lynchovu verziu, takže som k postavám, príbehu a svetu pristupoval bez očakávaní či predsudkov. Narvať veľký rozpočet do niečoho náročnejšieho než je komiksovka? To stojí rozhodne za pochvalu. Rovnako treba vyzdvihnúť casting. Už dlho som si nezažil, že by každá dôležitejšia postava bola tak typologicky trafená na prvú dobrú. Bohužiaľ sa tu nakopilo viacero problémov. Vôbec mi nesadol soundtrack, ktorý miestami vyložene rušil. Je veľmi cítiť, že má ísť o zoznamovaciu prvú časť z dvoch. Čo by samozrejme nevadilo, pretože zoznámenie s tak rozsiahlym svetom je nutné. Problém je, že napriek minutáži nedostanete dostatok informácii. Napríklad prečo majú vesmírne bojové lode, ale na planétach používajú len meče a nože? Chýbali výrazné postavy. Najviac pozornosti si získa Baron Harkonnen (Stellan Skarsgård). Je poznať, že je tam veľký potenciál všetko v ďalšom filme poriadne rozbaliť, takže napriek výčitkám sa na pokračovanie budem tešiť. Vizuálne vymazlený (skutočná 5* kvalita) a množstvom postáv nabušený svet, Vás totiž nemôže nechať chladným.

Upírsky Collateral? Ale kdeže. Veľmi jednoduchá a veľmi nepremyslená moderná verzia upírskeho sveta, v ktorom existuje prapodivné prímerie s ľuďmi. Vždy keď sa nad práve skončenou scénou trošku zamyslíte, tak Vám vyskočí niekoľko logických alertov. Napríklad prečo traja rebelujúci boli fyzicky zdatnejší, že bez problémov zvládli zabíjať vyššie postavených? Ďalší problém, ktorý ale vznikol zo slaboduchého scenára, boli herci. Dokázali zohnať len C akosť a najviac peňazí tak v tomto smere zožrala zrejme mini účasť Megan Fox. Najviac potešilo angažovanie poprsia Sydney Sweeney (škoda že ju neobsadili ako jednu z ústredných upírok, hneď by išla jedna hviezda hore). A ten záver? Škoda reči.

Je to presne to čo to má byť. Čierna komédia plná bolesti a krvácania. Navzájom dobre fungujúca partička hercov, ktorá Vám aj zo znásilnenia či amputácie dokáže vydolovať spokojný úškrn. Vlastne nemá nič zásadné, čo by som vytkol. Len teda tomu, na ešte vyššie hodnotenie, chýbali nejaké vyložene prekvapujúce, nezabudnuteľné momenty. Suma sumárum vydarené herecké obsadenie, lahôdkové krvavé efekty a s tým súvisiace neskromné násilie.  Odporúčam ako veľmi chutné vzťahové jatka. Už len dodám, že záverečná čierna facka korektnosti bola povestnou čerešničkou.

Hunger Games boli slátanina určená pre pubiny. Hra na oliheň je pre všetky vekové skupiny a hlavne nič pre #metoo, a LGBT fanatikov. 456 zúfalcov sa "dobrovoľne" rozhodne hrať hru, v ktorej sa serie na korektnosť, ale pritom sa veľmi prirodzeným spôsobom rieši morálka a zmysluplnosť života (škoda že v tom poslednom diele to moralizovanie začalo zbytočne zapáchať). Tá VIP Hostel nadstavba bola až moc teatrálna, ale v konečnom dôsledku zapadla do puzzle. Krvavé a pestré pripomenutie si legendy ČT vysielania s názvom Hry bez hranic. Na záver už len odporučím film Deliver Us from Evil, kde Jeong-jae Lee dal do placu trošku iný natural.

Prvý diel, dva nedávali veci moc zmysel, pretože sa na Vás chrlili postavy, udalosti. Následne ste sa postupne s jednotlivými postavami vydávali do ich minulosti, vďaka ktorej začali aktuálne zážitky dostávať hlavu a pätu. Tu sa dá rozhodne konštatovať, že forma víťazila nad obsahom a zároveň treba dodať, že obsah stál za to. Čo zrazilo 1* samo o sebe bola celá účasť "všemocnej" policajnej agentúry. Vo výsledku som ocenil, že som dostal férovú odpoveď na všetky otázky, ale tých navzájom ovplyvňujúcich motívov tam bola až moc. Plus platilo, že čím zásadnejšia udalosť čo sa týka dopadu na osud postavy, tak tým komplikovanejšie riešenie sa volilo. Za prvé 4 časti by som dal kľudne 5*, skvelo pôsobiaca tajomná skladačka, ale druhá polovica postupne zrážala dojmy takým spôsobom, že musím, aj keď vlastne dosť nerád, dať len 3*. Hlavne keď nad týmto seriálom začnete premýšľať po dopozeraní s odstupom jedného-dvoch dní, tak si nespomínate na skvelé momenty, ale rozoberáte sami so sebou diery v logike.

Celú dobu sa buduje tajomný príbeh, ktorý sľubuje zaujímavú nadstavbu. Nadstavba (paralelné svety, realita vs sny a bohvie čo ešte) sa vôbec nekoná, pretože odpovede neprídu. Príde v podstate tuctové záhrobné vyústenie, ktoré sa tvári, že stačí z 10 otázok zodpovedať tri. Pokiaľ chcete príbeh o mŕtvom chlapovi, ktorý napriek tejto drobnej vade nedá svojej ženskej svätý pokoj, tak si dajte Neviditelný (2020).

Nič bombasticky šokujúce, nič strhujúce, nič nadpriemerné, ale pozornosť udrží až do konca a dokáže odmeniť. Ale v rámci žánru Jeden volajúci je samozrejme stále nezosadeným kráľom Telefonní budka (2002).

Tuctová, podpriemerná stredoškolská vyvražďovačka, ktorá sa ubodala do kvalitatívneho suterénu skrz snahu o spoločenskú, genderovú a neviem akú rovnosť. Máte tu k dispozícii partičku v zložení gay, on/ona/ono, černoška, Vaiana, atď. Skvelá ukážka do očí bijúcej zdegenerovanej filmárskej korektnosti, ktorej vznik ocenia jedine tak on/ona/ono organizácie.

Kto by to bol povedal, že film, kde je ústrednou postavou herečka, ktorej jediným úspechom je titul Bond girl, Vás prinúti premýšľať. Začiatok klasický hororový. Pár sa nasťahuje do domu s tajomstvo. Tým však hororový rozmer hneď aj končí. Následne sa totiž rozbehne akýsi test osobnosti, ktorý pred sebou neustále tlačí nové otázky. Dvojica si najprv prvoplánovo a bezstarostne užíva, aby následne dospela do bodu, že keď môžu mať všetko, tak vlastne chcú len jedno. Má to však svoje ALE. Vlastne jedinou zásadnou vadou celého filmu je to, že dvojica medzi sebou miestami zbytočne nekomunikuje a sú vlastne dosť málo kreatívny, zvedaví čo sa týka testovania (predsa nemalo to rozpočet ako napríklad Inception). Pokoj Vám bude v určitých ohľadoch pripomínať Mother! Nápad z ktorého by 98 zo 100 režisérov/scenáristov urobilo maglajz. Tu všetko funguje, zapadá, dáva zmysel. Škoda, že to do rúk nedostal ten 1 zo 100, čo by z toho dokázal urobiť naozajstnú topovku. Zbytočne prehliadaný film.

M. Night Shyamalan nám naservíroval atraktívny nápad. Len mu nedodal žiadnu nadstavbu. Zoznámite sa s postavami, zoznámite sa s problémom a tým všetka kreativita končí. Režisér/scenárista všetko vsadil na zachytenie toho, ako si postavy začnú uvedomovať, vnímať a reagovať na situáciu. Nečakajte nič zásadne dramatické, vôbec nič temné či nebodaj hororové. Na záver nedostanete shyamalanovský zvrat, ale len dovysvetlenie prečo to všetko bolo. Zaujímavé, kvalitne natočené, ale vo výsledku by sa Čas neprepracoval ani medzi Top ten časti seriálu Krajní meze.