javlapippi

"Ak vás ten príbeh nudí, znamená to, že ste bez srdca." Zdá sa, že budem musieť navštíviť kardiológa. Napriek osvedčeným ingredienciám ako sex, násilie a exotické destinácie ma táto experimentálna zmeska umeleckých scén prepojená halucinačným príbehom väčšinu času nudila. Jediné spestrenie boli fešné Francúzky, hodne často polo alebo úplne nahé. Dal som po čase zase raz príležitosť obávanej množine filmov s názvom "Francúzi v 60. rokoch točia na Slovensku umenie", s ktorou síce mám neblahé skúsenosti z minula, ale v rámci aktuálnej exoticko-koprodukčnej výzvy som neodolal. Predpokladám, že mi to ako poučenie na pár rokov zase vydrží. Za jednu limonádu s horkastou príchuťou.

Neviem nakoľko sa dej filmu zhoduje s reálnym bájkarovým životom, ale je tu predstavený ako večný provokujúci rebelant, ktorý sa vlastným ostrovtipom z otroka dopracuje najprv k slobode a potom až do hodnosti veľvyslanca. Počas života je tŕňom v oku vládcom, vojakom, cirkvi a inej honorácii. Príbeh je plný podobenstiev a deklamovania na tému sloboda, čo sa pánom po šesťdesiatomôsmom nehodilo úplne do krámu a tak ho radšej šupli do trezoru. Širokouhlý farebný film natáčaný pri bulharskom mori je hodne výpravný a štylizovaný, nechýbajú davové scény a interesantné kostýmy, atmosféru dotvára Liškova hudba so zaujímavými netypickými zbormi a mám dojem, že čierneodených zboristov vo filme hrali skutoční  slepci. Hlavného hrdinu si zahral Bulhar Kalojančev so skvelým dabingom Soběslava Sejka, ženské roly jeho krajanky, poetku Sapfó Antonova a bývalú Ezopovu majiteľku Rodopis Tončeva. Z našich hercov zahviezdili Lukavský ako delfský veľkňaz, Macháček ako vojenský veliteľ, Filipovský ako predajca otrokov, Kemr ako filozof opilec, Kryzánek ako lýdsky kráľ a z Čepka sa stal faraón. Veľmi pôsobivá záležitosť za štyri mŕtve sliepky.

"Když máš v oáze orchestrión..." Skupinka československých vojakov utečie z cudzineckej légie, pretože im príde málo protifašistická a oni by sa radi s tými náckami utkali. To sa im podarí už počas cesty púšťou, kedy na nich zaútočí germánske lietadlo, trochu ich preriedi a demotorizuje. Nasleduje vychechtaný diaľkový pochod plný psychedelicko-fantasmagorickej pohody bez chleba a bez vody, kde po dorazení do oázy oplývajúcej ruinami a vyschnutou studňou ich už očakávajú starí známi frickovia, majúci na našich hrdinov ťažké srdce sa zostrelenie ich letúňa. Potom tu máme nejaké prestrelky, zmeny v smerovaní hlavní a následnom demonštrovaní dominancie. Základná idea dobrá, herecké obsadenie solídne, aj turkménske púštne exteriéry by ušli, ale cenzormi zoškrtaný scenár aj samotná realizácia tejto vojnovo-psychologickej drámy majú svoje nelogické muchy, z ktorých mi najviac do uší udrela do uší až príliš dokonalá hudba ozývajúca sa z orchestriónu. Za najväčší klad naopak pokladám až fyzicky nepríjemne realistické zobrazenie telesných prejavov dlhodobého pobytu v púšti. A úvodné titulky s hlavnými hrdinami škeriacimi sa do kamery za bombastickej hudby mi pripomenuli dobové americké krimiseriály. Za tri kýble piesku.

Komédia o tom, že aj cenzor v nacionalisticko-militaristickej diktatúre je len človek. Mladý autor divadelných komédií prichádza každý deň s novou verziou scenára k prísnemu úradníkovi bez zmyslu pre humor vypočuť si vždy novú kritiku svojej práce a my sledujeme vývoj ich vzťahu a budovanie vzájomného rešpektu. Väčšina filmu sa odohráva v skoro prázdnej miestnosti s jedným stolom a dvomi stoličkami, no vďaka fascinujúcemu príbehu a vynikajúcim hereckým výkonom nenudí. Dobovú atmosféru dopĺňajú každodenné prestrihy na meniacu sa rušnú ulicu a občas aj do divadla. Pri nich mi trochu chýbali preklady nápisov na divadelných aj propagandistických plagátoch alebo rečí vyvolávačov pred divadlami a kolportéra novín. Inak ale veľká spokojnosť za štyri suši od Churchilla. (vďaka Willy Kufaltovi za zaradenie do premietania)

"Lebo to je teraz najdôležitejšie, nevylámať si zuby!" Horolezectvo nie je špás, zisťujú účastníci himalájskej výpravy, ktorých okrem počasia potrápia zdravotné problémy ako bolesť zuba, prechladnutie, omrzliny končatín, hnačka, snežná slepota a nakoniec fatálne zranenie v miestach, kde už ani líšky nedávajú dobrú noc a životaspásna odborná pomoc nehrozí. A vtedy nastupujú zásadné etické otázky a možno kruté rozhodnutia. Herecké zloženie horolezcov dobré, napätie a konflikty medzi nimi tiež fajn, ale keď už sa jednalo o československú výpravu, mohli Brabca nechať hovoriť po česky, prípadne nechať rolu rovno jeho dabérovi Záhradníkovi. Kanyza slovenčinu zvládol obstojne. Páčilo sa mi aj konštatovanie nepálskeho šerpu o tom, že lezenie na osemtisícovky je kratochvíľa bohatých belochov. Za štyri jelenie loje.

Filmárka Šulcová so svojim štábom cestuje po svete, točí dokument o Nehruovi v čase mníchovskej zrady, zatiaľ čo sa jej doma aj vďaka častej neprítomnosti rozkladá rodina s Matyášom a malou dcérou. Svetobežnému životu je koniec, keď vo Švajčiarsku skončí pod kolesami ožratých Švédov Vašuta a Gučíka, aby pripútaná na lôžko s vidinou straty bipedálnej lokomócie prehodnotila životné priority. Psychologicko-filozoficko-cestopisno-vzťahová dráma vcelku baví, len občas to spojenie žánrov trochu zaškrípe. Trochu divná je aj dokonalá čeština v rôznych kútoch sveta. Čo oceňujem, je realistická hlavná postava, inteligentná, cieľavedomá, v kolektíve obľúbená, pracovne sa realizujúca a ťažkému osudu sa nepoddávajúca, to všetko ale na úkor rodinného života, kedy si manžel vcelku pochopiteľne nájde druhú a dcéra trávi viac času s babkami a tetami než s vlastnou matkou. Môže byť, za tri kazety s ambientnou hudbou.

"No a sudá vas kto zval?!" Blondiakovi Pepíčkovi cestovanie do krajiny zasľúbenej zachutilo a tak si po roku dal repete, tentokrát o niečo uvedomelejšie, legálnejšie a kolektívnejšie. Spolu s ďalšími dvomi pioniermi vyhral oblastné kolo vedomostnej geografickej súťaže a výlet do Odesy. Samozrejme naša uvedomelá mládež nejde len okukovať pamätihodnosti a nakupovať suveníry, ich vznešeným cieľom je odovzdať zabudnutú fotografiu tankistovi osloboditeľovi, predtým však musia podniknúť detektívne pátranie a s minimálnymi indíciami ho nájsť. "Vy znájete, naše rebjata znajut óčeň charašo Sovjétskoj sajúz. Oni znájut vsje garadá a dáže ulíce." Našťastie sú sovietski ľudia ochotní a urobia všetko pre zdar akcie, od pionierskych penpalov, cez srdečných náhodných okoloidúcich, chápavého šéfredaktora novín až po generála na dovolenke, ochotného telefonovať do tatranského pionierskeho tábora a čakať pri aparáte, kým šarvanec zbehne z grúňa na poštu alebo štartovať Mig kvôli dievčine, ktorej ušla loď. Multikultúrna pokroková družba je spečatená zborovým protivojnovým spevom pri vatre, okolo ktorej sa nájde aj zopár šikmookých a tmavších tvárí. Nakoniec všetko vyvrcholí dojemným koncom, prenášaným rádiovými vlnami. Oproti o rok staršiemu "V 6 ráno na letišti" pribudlo ruštiny, znalosť ktorej sa u pionierov, ktorým bol film určený, pokladala za samozrejmosť a titulky opäť absentujú. Inak sa jedná o rovnako angažovanú chcenú aj nechcenú dobovú zábavu za tri signály druhej umelej družice. "Jiščo raz uvižu, uši aderú!"

Mladý nedoštudovanec je odlifrovaný z Prahy do Bulharska, aby sa stal biznismenom. S germánskym spoločníkom dramaticky vydraží stroskotaný vrak lode za závratnú sumu a vyberie sa zistiť, či sa im záchranou a speňažením nákladu vynaložené prostriedky vrátia a nebodaj aj niečo zarobia. Počas cesty ukáže hacknutý kompas smerom k národnému protitureckému odboju. Na záver dostane hlavný hrdina veľkú lekciu ako to chodí v biznise. Veľmi nenáročná, ale zato výpravná dobrodružná koprodukcia určená mládeži, kde sa síce okrem nám neznámych bulharských predabovaných hercov mihnú vo vedľajších roliach Macháček, Racek a Suchařípa, no nemajú veľmi čo hrať. Za dva a pol pohárika mastiky s vodou.

Britský sitkom odohrávajúci sa v antickom Ríme, konkrétne v Pompejach, kde hlavným hrdinom je otrok Lurcio. Ten na úvod každej epizódy vyjde z domu svojho majiteľa senátora na ulicu, aby pri studničke vyrozprával prológ z histórie alebo mytológie, pri čom je vyrušený šialenou vešticou, ktorá pokrikom "Beda, beda, trikrát beda!" oznamuje budúce nešťastie. Potom mu jeho starý mierne senilnejúci pán Ludicrus Sextus alebo jeho o niečo mladšia a nadržanejšia manželka Ammonia zadajú úlohu, ktorú väčšinou z objektívnych príčin nie je schopný splniť, z čoho vznikajú vtipné situácie. Pomedzi to sa zjaví ich priblblý panenský syn Nausius, aby prečítal nerýmujúcu sa ódu na svoju aktuálnu vyvolenú a o niečo menší priestor dostane aj ich dcéra Erotica. Táto pravidelná šablóna je doplňovaná dvojzmyselnými vtipmi, sexuálnymi narážkami, búraním štvrtej steny a komentovaním kvalít scenára ústrednou hviezdou Frankiem Howerdom, ktorý ide na plný plyn. Príbehy rozoberajú historické udalosti ako zabitie Júlia Cézara, Spartakovo povstanie, výpravy do Británie, prípadne problémy s hľadaním panien do vestálskeho chrámu či paródiu na Jamesa Bonda. Je to vtipné, ale nie je to na pozretie si viacero častí na jeden záťah, plus tie frky v britskej angličtine s historickými odkazmi ma nútili občas zastaviť video a vygúgliť si pointu. Za tri vnadné Rimanky v sexy tunikách.

"Nech si tu lyriku, číst básničky má ten, kdo jim rozumí!" Vekovo a názorovo nesúrodé manželstvo Vejmělkovej a Nového je vystavené zaťažkávacej skúške na dovolenke v Bulharsku, nevydrží a skončí sa tragédiou. Svoje urobí aj mladý sympatický lokálny poeta Popjordanov, ale hlavný podiel si odmieta pripísať síce inteligentný, ale inak despotický debil manžel s parochňou a kotletami. Po rokoch už bez parochne a kotliet prichádza na miesto činu on a osve aj už vyrastený syn/polosirota Vaculík, aby postupne odkrývali ako to vlastne celé bolo. Film skáče v čase dopredu a dozadu, pokúša sa tváriť poeticky a pschologicky, no výsledok je taký nejaký mdlý, na čom majú zásluhu aj herecké výkony zúčastnených a asi aj režiséra Adamca, ktorý si strihol menšie cameo, ako Jirka, od ktorého sa dá požičať auťák na výlet do Bulharska. Filmy a seriály scenáristky Zinnerovej mám inak celkom rád, ale tento patrí k tým menej podareným. Za dva a pol nočného plávania k majáku. "U nás minerálkou nepřipíjíme."