kika1650

Tento film sa ako historický alebo nebodaj životopisný nedá akceptovať, vnímať ho zrejme treba v kontexte tvorby Sofie Coppoly, ktorá si požičala zo života tejto historickej postavy jeden motív, na ktorý asi trpí - a síce osamelosť, nepochopenie vo svete cudzincov, v cudzom prostredí - viď Ztratené v preklade. Tento moment sa jej podarilo rozpracovať, zobraziť excesy, frivolnosť, ku ktorým hrdinku podnecuje nuda a tiež akúsi jednoduchosť a jej vnútornú prázdnotu. V závere v pár výstižných strihoch vystihne podstatu jej straty a akéhosi charakterového prerodu, ale predsa sa zrejme skôr vyžíva v tých menej efektných a treba povedať aj menej zaujímavých situáciach,ktoré vypĺňajú zvyšok stopáže. Ale stále je to v prvom rade vyčačkaný film s peknými kostýmami a interiérmi, kde sa však človek nemôže tak úplne zbaviť dojmu istej povrchnosti.

Možno trochu netradične poňatý film o únose, kde skutočne viac ako o nejakú akciu alebo výkupné ide o vzťah manželského páru, a o to, ako im tento vpád nečakaných udalostí do zabehaného spôsobu života riadne zatrasie ich hodnotovým rebríčkom a oni sú tak nasilu prinútení zastaviť sa a zamyslieť.

Keď sa od toho človek odosobní – stále je to minimálne veľmi precízne natočený a vypointovaný film o strete viacerých uhlov pohľadu, priam dvoch antagonistických ideológií - teda polopatisticky povedané moderného liberalizmu s rigoróznym konzervativizmom. Ide vlastne o konfrontáciu starých hodnôt ako dôstojnosť s novou dobou, kde vládnu prchavé nálady a masy ovplyvňujú lacné gestá. Helen Mirren zahrala Kráľovnú s prehľadom, s ľahkosťou a prirodzene. Nenájdeme tu teatrálne scény s vehementnou gestikuláciou – práve naopak jej prejav je veľmi jemný, sofistikovaný, citlivý a o to pôsobivejší. A hoci sa vo filme riešia zdanlivo nepodstatné veci – ako či sa má alebo nemá vyvesiť vlajka; človek sa nenudí a pozorne sleduje trochu inú interpretáciu známych faktov.