sovereign

Premietanie Muziky v Tatre poznacil jeden velky paranormalny jav: bolo vypredane (navyse vypredane na slovensky film)! Na slovensky film ktory v zasade nenudi, dobre sa nanho pozera, dobre sa na nom zasmeje a na film, ktory je kvalitne urobeny (najme zvuk). Sam sa ale priznam, ze som asi od Muziky ocakaval privela.Vidi sa mi, ze sa tvorcovia snazili napchat do metraze standartnej dlzky celoverneho filmu az prilis vela odkazov na byvaly rezim, ktory sice dobre reflektuje koniec 70-tych rokov kedy sa dej filmu odohrava, ale miestami posobii "preplacane". Taktiez sa priznam, ze od druhej tretiny filmu som sa zacal trosku nudit (zaver do ale opat vylepsil). Co sa tyka hereckych vykonov, tak ma prijemne prekvapila okrem inych Petra Polnisova a mlady Geisberg. Filmy sa ale robia hlavne pre divakov (a to, zda sa, tvorcovia Muziky a Polcasu rozpadu konecne pochopili) a Muzika urcite v navstevnosti prekona aj Polcas rozpadu, co je sprava nielen pre slovenske kina potesujuca! Ak tento rok (a ciastocne aj ten minuly) ma byt novym zaciatkom v sk kinematografii, tak ho velmi rad privitam.

Pri pozerani tohto filmu sa mi v mysli vynorila spomienka ako sme raz so spoluziakmi este na strednej skole pocas dlhej a nudnej praxe nacali temu co by sa stalo, keby sa rano zobudime a zistime, ze sme na celom svete len my styria... nase predstavy sa velmi nelisili od toho co som videl vo filme. Film ponuka divakovi pritazlivu temu, uzasne vizualne spracovanie ktore v mojom pripade predcili pripadne nedostatky (svetloplachi boli az privelmi digitalni, miestami hluche miesta...). A o najvacise prekvapenie sa v mojom pripadne postaral plagat batman vs. superman :-)

Vynikaci film reflektujuci zivot tohoto vynimocneho hudobnika, a zaroven skvely darcek pre moju mamu, ktora este ako teenegerka prezila par mesiacov v krajine neobmedzenych moznosti pocas uvolnenia totalitneho rezimu v 60-tych rokoch - az po usi zalubena prave do J. Casha, traviac svoje volne chvile pri jeho platniach. Klobuk dole pred vykonom Joaquina Phoenixa (ci uz spevackym alebo hereckym), ani mama nespoznala ze to nespieva original Cash!

Filmov s Jean - Claude Vam Dammom som nevidel mnoho, ale tento sa mi zdal skutocne vydareny (neviem ale, ci to nebolo skor samotnou tematikou cestovania v case), neviem ako by som sa k hodnoteniu postavil dnes, kazdopadne belgicana podporim 4 hviezdickami.

Ludia ktori aspon trochu fusuju do pocitacovej animacie vedia, ze tento film je jej pychou. Viem si predstavit tu otrocku drinu ktora predchadzala finalnej premiere a ja sam som v kine iba tisko sedel a nechal sa viest tym co mi bolo na platne ponuknute. Ano, filmu chyba cosi viac "filmoveho", to ale dokazem velkoryso prehliadnut. 4 a pol *.

Vynikajuci "mysteriozny" serial, na ktory som sa vzdy tesil. Uvodna znelka, posolstva ktore epizody niesli, uvodny a zaverecny komentar nahovoreny istym ceskym hercom bol ako pohladenie (ci uz tepla alebo chladu). Zial jednotlive casti mali pomerne nevyrovnanu kvalitu.

Hm, o tomto filme som kedysi cital, ze nenaplnil ocakavania a ze je to tak trochu prepadak, neviem cim to je, ale ja som sa bavil. Nie je to sice klenot kinematografie, ale rozhodne prijemna komedia na nudny vecer. Lepsie tri ***.

Z famoznych Tarkovskeho filmov mi tento ucaroval asi najviac. Co obraz, to mysterium, otazka, uzkost, zahada, posolstvo, ale mozno aj odpoved. Navyse som mal pocit ze som tam v zone s nimi. Sledovanie tohto naozaj vynimocneho diela vam v hlave spusti jednu velku lavinu myslienok, pocitov, emocii...

Neznesitelne dlhy, roztahany a nudny film, akasi sonda do hlbokych zakuti zlozitej zenskej duse, ktora ale akosi isla cela mimo mna. Neviem ci je to tym ze som muz, alebo som iba jednoducho malo vnimavy, kazdopadne som na hodinach nenasiel nic, co by ma uputalo, naopak minutaz ma skor ubijala a to som sa na hodiny velmi tesil... Vysledne dva body davam iba kvoli skvelym hercom a mozno aj tomu, ze menej ako dve, by uz naozaj "zle vyzerali"... Jeden z dalsich filmov, kotre sa mi zdaju velmi nadhodnotene, na druhu stranu kolko ludi tolko chuti, kamaratovi sa Hodiny nesmierne pacili a naopak jeho nazor na mnou ospevovaneho Stalkera od Tarkovskeho je velmi podobny tomu mojmu, "hodinovemu"...

Hm, podmaniva ustredna skladba, s gregokatolickym (cirkevnoslovanskym) otcenasom (tento kontext aj osada na konci sveta, je mi znama s prazdninovych pobytov u mojej babky) vo mne vyvolali velku zvedavost a chut film si pozriet... Bohuzial, moje ocakavania ostali v mnohom nenaplnene... Nakoniec poeticky najputavejsou (a zialbohu poslednou) scenou pre mna ostava cesta k priepasti a samotny pad do nej, ktora mi svojou uzasnou magickostou pripomina slovensky literarny naturizmus (Svantner, Chrobak)... To, zial, na lepsie hodnotenie nestaci...