Nejasná správa o konci sveta

Rozporuplná záležitost. Nádherná krajina, hudba, škoující kontrasty osady kde se zastavil čas a vpádů z vněkšího 20. století. Ale bohužel, BOHUŽEL, filmu podráží nohy některé herecké výkony (ať už herců nebo dabérů, pro diváka to vyjde nastejno) a občas přehnané karikaturování obyvatel osady. Jsa tímto vyrušován, nedokáži již se ponořit do potencionálně silných scén. Rada? Sestříhat stopáž a nechat v původním znění. Klidně s titulky. (05.01.2008)

Typický Jakubiskov svet poetiky. Množstvo symbolov a vzájomne nesúvisiacich fragmentov pohltených vo veľmi výrazných sieťach neuchopiteľnosti, kde vyčnieva pudová reflexia sexuality, pachu a ľudského správania. Nebol by to Jakubisko, keby neštylizoval obraz, nesituoval dej na vidiek a nedaboval skrz jazykovú multibariéru. Prílišná explicitnosť mi zvykne vadiť, pokiaľ nie je tvorcovská ruka dielom majstra. To, že disponujete nesympatickými postavami a ich prednes považujete za základný pilier je síce OK, lenže musí to byť aj adekvátne zrežírované. Tu už vidím určitý rozpor. Množstvo mizanscén nedáva zmysel a hovorím, tá extravagancia je umelo našróbovaná, funguje málokedy. Nie nadarmo toto vyzývavé podobenstvo polarizuje divákov. (21.01.2015)

Nejasná správa o konci Jakubiska hovorí, že toto mal byť jeho posledný - a takpovediac absolútny - film. Čo pravdaže neznamená najlepší. Hoci to aj bol najväčší (a pritom aj najvýraznejší) slovenský film 90. rokov, ambície boli predsa len trochu prestrelené. Ako dielo je to však pôsobivé (a všetko uvedené vyznieva ešte presvedčivejšie pri zrovnaní s jeho nasledujúcimi filmami), je to esenciálny a akoby kompletný Jakubisko. Rozprávajúc akúsi ságu izolovaného horského spoločenstva zasadil do svojho rodného prostredia východoslovenskej periférie staršie felliniovské aj novšie balkánske prvky, čo znamená cirkusantsko-novovlnné bláznenie ako aj gangsterské frajerovanie za hranicou zákona a celkom sa mu to darilo skĺbiť. Ako obvykle si pritom vyberal iba to, čo sa jemu páči a vytvoril tak osobitý anachronický svet v neurčitom čase a priestore podľa svojho gusta a umeleckého videnia a podľa mňa netreba príliš riešiť, čo tým chcel povedať. Je to taká prechádzka jeho hlavou, veľké putovanie všetkými jeho motívmi a témami, grand opus slovenského magického realizmu, ktorého bol Jakubisko vo filme najvýraznejším  - a dlhú dobu aj jediným - predstaviteľom. (13.10.2023)

Od Juraja ma doteraz najviac zaujali iba dva filmy, tým prvým je legendárna Perinbaba, a tým druhým je Sedím na konári a je mi dobre, a tak trošku som si naivne myslel, že sa pridá i Nejasná správa o konci sveta, ktorá má absolútne sugestívny, brutálny úvod so stádom vlkov, čo zaútočia na obyvateľov, Bohom zapadnutej, slovenskej dedinky, ako vystrihnutej z „rozprávky pre dospelých” , a takéto pomenovanie je aj de - facto vhodné pre zvyšok filmu, ktorý sa utápa vo všelijakých napätých, medziľudských vzťahoch, ktoré sú popretkávané typickými zvratmi, ako z mexickej telenovely. Jakubisko je priemerný, či až nadpriemerný režisér ( na naše pomery je raritou ), ktorého tvorbu ( aj prostredníctvom čítaného textu v knižke ) starostlivo sledujem, zvykol som si na smrť i erotiku v jeho snímkoch, ale vadí mi tá jeho občasná chaotickosť, neprehľadnosť, roztržitosť... V hľadáčiku mám také filmy, ktoré by mali vylepšiť priemer, aby nebol Jakubisko pre mňa len „dobrý” , lebo zatiaľ som nevidel jeho majstrovské diela... (07.01.2018)

Dva a pol hodinové podobenstvo o človeku a celom jeho pôsobení v dejinách (preto sa film neodohráva v žiadnom určenom čase) a na celom svete (preto sa neodohráva na žiadnom určenom mieste), o jeho vlastnostiach, o jeho závisti, o jeho chamtivosti, o jeho pokušeniach, o jeho šťastí, o jeho vzťahoch a o jeho hlúposti. Dej je spletitý a absolútne nepredvídateľný, herecké výkony sú výborné, hudba bola v Jakubiskových filmoch vždy výborná, v tomto diele však dosahuje kvalitu skladateľských velikánov, je atmosférická, je veľkolepá, je mrazivá, je depresívna, je príjemná, je smutná... a tvorí jednu z najdôležitejších a najzapamätateľnejších častí filmu. Každý Jakubiskov film prinášal nejaké posolstvo, myšlienku a symboliku, tento je z jeho filmov "najmyšlienkovatejší" a najsymbolickejší - zamýšľa sa nad vojnami, láskou, náboženstvom, bohom, poverčivosťou, odplatou, alkoholizmom, ohováraním, fungovaním sveta, zmyslom života, ľudskou žiadostivosťou a ľudskom potešení z utrpenia druhých. A samozrejme je film plný typických režisérových obrazov, erotiky a naturalizmu (útok vlkov, záverečný "hon"). Celý film je emočne zvládnutý, záver filmu je perfektný, symbolický a otvorený. Jakubisko natočil výborné surrealistické dielo, ktoré určite možno radiť k jeho najlepším a dokázal, že patrí medzi najlepších slovenských režisérov. (15.12.2013)