artemis2

Krásny príbeh o láske, oddanosti, osamelosti, priateľstve a šťastí, keď ho už najmenej čakáte...Tým, čo vyjadruje, sa mi vryl hlboko do srdca a to sa mi pri filme už dávno nestalo.

Pred rokmi som videla filmové spracovanie Fantóma opery a bola to láska na prvý pohľad. Odvtedy som veľmi túžila po tom, aby mi raz bolo umožnené vidieť aj divadelné spracovanie. Tento môj sen sa mi splnil pred necelými troma týždňami, kedy som mala tú česť vidieť tento muzikál live v Soule a mala som zimomriavky celý večer. V hlavných úlohách sa predstavili Brad Little v úlohe Fantóma, Claire Lyon v úlohe Christine a Anthony Downing v úlohe Raoula. Bol to jednoznačne môj najlepši kultúrny zážitok a nikdy na toto predstavenie nezabudnem. Tento divadelný záznam v hlavných úlohách s Raminom a Sierrou je úžasnou pripomienkou toho, čo som videla v ten večer v Soule, i keď mi zároveň ponúka aj možnosť komparácie medzi nimi. V naštudovaní boli malé rozdiely pokiaľ ide o kulisy, ako napr. úvodná scéna s lustrom, ktorý v tomto zázname už visí, avšak v predstavení v Soule bol na začiatku na zemi zakrytý (podobne ako tomu je vo filme) a za hudobného doprovodu ho postupne dvíhali, čo zintenzívnilo zážitok (bolo to naozaj úžasné a nezdržala som sa sĺz dojatia). Ramin Karimloo, ktorý hrá Fantóma v tomto zázname je úžasný a naozaj som si ho užívala (i keď Brad Little na mňa zapôsobil viac), avšak Sierra Boggess ma aj napriek svojmu úžasnému speváckemu výkonu herecky až tak neoslovila. Aj napriek tomu však bolo sledovanie tohto divadelného záznamu zážitkom a rozhodne sa k nemu budem často vracať a v duchu spomínať na ten úžasný večer v Soule.

SPOILER: Dokonale zobrazená "demokracia" (nielen) na kórejský spôsob - keď máš prachy, môžeš si robiť čo len chceš a Tvoje kontakty Ti zariadia, aby Ti to prešlo...a vôbec ich pri tom netrápi svedomie. Naozaj veľmi silný príbeh o zneužívaní tích najnevinnejších, detí a odporne skorumpovanom systéme, ktorí chráni vinníkov. Pri scénach, kde za vinníkov lobovovali ich cirkevní súputníci a padali hlášky ako pomáhali kostolu a že sú to Boží služobníci a pod. som už mala žalúdok niekde v susednom byte. Fakt hnus. (cirkev má obzvlášť v Južnej Kórei veľkú silu v ovplyňovaní ľudí a udržiavaní a budovaní nových kontaktov cez rôzne cirkevné aktivity). Klobúk dole pred režisérom, že sa odvážil túto otvorenú kritiku kórejskej spoločnosti zobraziť na filmovom plátne vo svojej "plnej kráse", pričom film vyvolal masívny hnev kórejskej verejnosti voči neprávosti ich právneho systému, ktorý viedol k zahájeniu opätovného prešetrovania celého prípadu.

Bodaj by sa také filmy točili aj teraz...Naozaj krásny a hodnotný film, ku ktorému sa budem určite často vracať.

Nemám tomuto filmu čo vytknúť, pre mňa bol od začiatku až do konca bezchybný. Veľmi citlivo natočený príbeh, ktorý vzhľadom na osobnú skúsenosť režisérky dôverne podáva štúdiu emocionálne náročného procesu prijatia faktu, že človek, ktorý je dieťaťu, v tomto prípade Jinhee, celým svetom ju zrazu a hlavne bez vysvetlenia opustil. Postupne tak sledujeme rôzne fázy zmierovania sa so situáciou, ktorými malá Jinhee prechádza...Mimochodom v čase natáčania len 9 ročná Kim Saeron je v podaní Jinhee naozaj neskutočná, fakt klobúk dole pred takým výkonom! Úprimne sa teším na The Man from nowhere, kde hrá jednu z hlavných úloh.

Večne optimistickej Nam Jung-eun sa do cesty náhodou pripletie Lee Kyung-min, študent práva, ktorý neustále robí problémy. Rodičia Jung-eun sa rozhodnú odsťahovať zo Soulu, ona však verí, že v Soule môže niečo dokázať a tak tam napriek ich námietkam ostane a prežíva ako vie - roznáša noviny a neskôr príjme pozíciu brigádničky v reklamnej agentúre. Kyung-min je zaľúbený do Hye-ryun, tá ho však ignoruje a tak po zistení, že sa Hye-ryun kamaráti s Jung-eun zvolí inú stratégiu a snaží sa skamarátiť s Jung-eun veriac, že mu to pomôže získať Hye-ryun. Požičia Jung-eun peniaze, aby si mohla prenajať strešný byt a aby zapôsobil na Hye-ryun. Čoskoro sa však dostane do problémov a tak je to práve Jung-eun za kým príde, že nemá kde bývať a tak začína ich spolužitie...Bolo mi veľkým potešením sledovať Oktappang Koyangi. O zábavu tu nie je núdza, taktiež o romantiku a nesmiem zabudnúť na úžasnú ústrednú dvojicu. Veľmi veľká škoda Jeong Da-bin.

Nemôžem nedať v tomto prípade maximum, naozaj vydarená komédia, kde som sa nepristihla pri tom, že by som sa neusmievala alebo nebodaj nudila. Scénka, ktorú spomína Blizzard bola naozaj dobrá :) Celý film je solídna práca plná vtipných a nápaditých scén a dialógov. Už dávno som sa tak nenasmiala pri filme ako práve pri Going by the book.

Mohla by som písať o tom ako čelista Daigo odišiel spolu so svojou ženou z Tokia do rodného mesta a našiel si prácu, ktorú nikto nechcel, a to ako "sprevádzač" zosnulých na ich poslednej ceste, alebo by som tiež mohla opísať skvelú hudbu či herecké výkony. To čo však na mňa zanechalo najväčší dojem po zhliadnutí Departures je neskutočný pokoj, ktorý napriek tak ťažkej problematike z tohto filmu sála. Áno, pokoj tu síce nie je až tak prekvapivý... avšak pocit pokoja a ľahkosti na duši po 130 minútach sledovania ako ľudia odchádzajú a ich blízky za nimi smútia prekvapivý je.

Po celý čas trvania filmu som mala chuť skočiť do deja a tancovať s Pung-shik (om) do nemoty. Milujem tanec a tanečné filmy samozrejme tiež a tento ma príjemne povzniesol na duchu. Už tu bola spomínaná skvelá choreografia a nezabudnuteľný pocit prvého kontaktu s klasickým tancom a ja to môžem len potvrdiť. Úplne sa mi pri sledovaní Dance with the wind vynorili tie krásne spomienky na prvý waltz či jive a mám chuť si opäť zatancovať.

Nielen kratučký záber z Happiness ma v Hello, Schoolgirl potešil. Veľmi príjemný filmový počin. Ladne plynúci dej, ktorý nenudí, ale naopak určitým zvláštnym spôsobom povznáša, spolu s ďalšími faktormi, ako sú dobré herecké výkony či samotný príbeh robí tento film pre mňa úžasným zážitkom.