Adrian

Koláž fikcie so skutočnosťou v prvej časti trilógie. Príbeh Kim Doo-hana (inšpirácia skutočnou postavou) - chlapíka, ktorý sa s pouličného gangstera vypracoval až na národného aktivistu, je zároveň rozprávanie o osude jednotlivca hľadajúceho si svoje miesto na svete rovnako ako aj funkčný symbol samotného kórejského národa v dobe japonskej okupácie (doba, v ktorej Kim žil a v ktorej je logicky aj príbeh usadený). Predpovadateľnosť deja v rámci dopredu odhadnuteľnej šablóny ako i permanentne prítomný patriotizmus (z pohľadu kórejského diváka pochopiteľný a súhlasne rezonujúci) je na druhej strane vyvážený istou réžiou, pevne kočirujúcou historické fakty s gansterským akčným žánrom. Spätne zamrzí skratkovitosť vykreslenia hlavnej postavy, ktorá síce stačí na presvedčivé vyobrazenie v rovine postava-symbol, ale v polohe postava - vlastná individualita už zaostáva. 70%

3Injo je ukážkovým príkladom, kedy talent začínajúceho tvorcu s výraznou fantáziou a víziou naráža na limity finančných možností, resp. rozpočtu. Snímka kričí nápadmi, ktoré aj vďaka občasnému veľmi hrubémi strihu poukazujú na to, že ich dotiahnutie do konca nebolo možné aplikovať. Jedna z najsilnejších Parkových zbraní - schopnosť výborne gradovať situácie trefnými pointami (tak obsahovo ako i časovo) je tu však už silne prítomná. Žiaľ, zaostáva za ňou dramaturgická precíznosť a chirurgicky presné rozvrhnutie tempa celého príbehu (typické pre jeho neskoršie snímky), kedy medzi výbornou čiernohumornou úvodnou tretinou a fungujúcim vážnym záverom, leží poslabší stred, nesynchronizujúci v temporytme so spomínanými dvoma tretinami filmu. 70%

Artovo pojatá detektívka o vrahovi mladých študentiek, ktorá svojím minimalizmom (úspornosť vo vyobrazení dokresľuje barovo-jazzový soundtrack) buduje svoju cestu k divákovi nie skrz brutálne scény, ale cez vystavaný príbeh. Tam kde však snová hypnostickosť s postupným prekresľovaním situácie a postáv zo začiatku pôsobí do deja absorbčne, ku koncu s odhaľovaním pointy a tomu prispôsobenej doslovnosti odpudzuje a tajomný opar nešťastne narúša. 70%

Angličtina má pre pocit, ktorý sa u mňa dostavil počas sledovania tohto filmu ako aj po jeho skončení, jeden veľmi výstižný termín: "Touching". Komédia, pri ktorej ma síce od smiechu netrhalo, avšak roztiahnutý úsmev na tvári som mal takmer permanentne. Jednoduchý príbeh zároveň reflektuje jav čoraz častejší pre dnešné moderné civilizácie -> s nárastom emancipácie žien a ich postupného uplatňovania sa na mužských pracovných pozíciach prichádza aj k zámenám tradičných, rodových úloh muža a ženy v rodine. Živiteľom sa stáva nežnejšie pohlavie a starostlivosť o "domáci krb" zabezpečuje manžel. Odhadnuteľnosť deja ako i odklon k romanticko - sentimentálnej línii v závere filmu síce tupí kritický podtón, avšak disponuje natoľko krehkým, odzbrojujúcim čarom (a rozkošnou malou dievčinou), že mu to poľahky odpustíte. Čo sa však ziaľ prehliadnuť nedá je jeden silne nepravdepodobný predpoklad s ktorým tvorcovia pracujú v druhej polovici snímky.

Alternatívny názov aj Sha Po Lang. Hodnotenie je za necenzurovanú HK verziu. Tá ma oproti čínskej v sebe zakomponovanú jednu scénu navyše, ktorá však zásadne mení vyznenie ako aj pointu celého filmu smerom k temnejším prúdom, čo len spätne podtrhuje noirovosť príbehu a snímky ako celku. Okrem úsmevných chybičiek v podobe takmer neustále čistého obleku zabijaka v bielom (aj potom, čo so zopár protivníkov spravil cednik na hemoglobín) a občasnej skratkovitosti v deji niet čo vytknúť. Atmosféra funguje ajv neakčných sekvenciách, pričom samotné konfrontačné súboje (precízne a prehľadne nasnímané aj vďaka existencii dlhších záberov a menej frekventovaných strihových zásahov) prepínajú snímku na vyšší bojový level, ktorý vám pripomenie zlaté časy honkongskej "mlátičkovej" výrobne.

70%. Ďaľší juhokórejský "cop-movie", ktorí miestami (situačný) humor nadužíva, čím v prvej polovici čiastočne spomaľuje tempo príbehu. V ostatnom funguje ako dobre namastený stroj a znovu (síce iba veľmi okrajovo) poukazuje na zaujímavosť u juhokórejských policajných zložiek - ako motivačný faktor ich výkonu a zároveň aj jedno z kritérii posudzovania výšky pridelených finančných prostriedkov pre príslušný policajný okrsok je zavedené bodovanie za každého chyteného zločinca, odstupňované mierou závažnosti zločinu ako aj "hodnoty" jednotlivých kriminálnikov (za menšie "ryby", menší počet bodov). Systém, ktorý by možno stál za vyskúšanie aj v našich podmienkách...

Pokojná vodná hladina bez čo i len trocha výraznejších emočných výkyvov, čo je vzhľadom na potenciál ako i zlomový prvok štvrtého dejstva veľmi smutná skutočnosť.

Nerozhodnosť, neisté prechody medzi dramatickou a komediálnou linkou spolu s neukočírovaným smerovaním príbehu v prvej polovici filmu oslabujú divákovu naviazanosť na osud hlavnej postavy (originálny názov Ddong dae v preklade znamená "túlavý pes", čo smerom k filmu vhodne vystihuje charakter ústredného hrdinu) ako aj v pozadí načrtnutý problém rodičovských plánov o životnej dráhe svojich ratolestí v konfrontácii s rozdielným výberom samotných potomkov. Silnejšie po závere filmu rezonuje práve dramatická línia podtrhnutá realisticky vyznievajúcimi bojovými sekvenciami.

Road movie s provokujúcim názvom, ktorý však namiesto sexuálnej pomôcky odkazuje k vibrovaniu mobilného telefónu hlavnej hrdinky - ako jedinej vlnovej rezonancie, ktorá zo začiatku preniká k jej citom. Na čisto lyrické scény chudobnejšia snímka je univerzálnou výpoveďou konzumného sveta, kde globalizačné aspekty vedú k narastajúcemu odcudzeniu a samoty jednotlivca. Stretnutie dvoch osamelých ľudí a ich spoločná jazda naprieč krajinou alegoricky ukazuje spôsob ako znova uchopiť kormidlo svojho života, vedieť sa otvoriť a vyrovnať misky váh medzi tým "čo odmietame" a "čo má zmysel". Komorné nasnímanie striedajúce interér kamiónu s exteriérom ubiehajúcej cesty túto dualitu iba podtrhuje a odviazané sexuálne scény zase upomínajú na režisérove začiatky v "erotic-pink" oblasti.

Na to, aby som tomu dal 5* ako u niektorých Woodoviek k tomu chýba to Edovo nadšenie z možnosti točiť, ktoré je z jeho filmov cítiť. Jeho filmy sú "nádherne-zábavne-zlé", Lovci dinosaurov sú iba "zábavne-zlý".