Pekyno

V natrieskanom kine v Boroch mi na IMAX projekcii ostali ústa otvorené dokorán hádam celých 166 minút. Audiovizuálny zážitok roka? Určite áno. Atmosférický sci-fi film dekády? Asi áno. Lepšie ako jednotka? Neviem, na teraz nie je dôležité. V dvojke totiž prichádza oveľa väčie množstvo akcie, ale aj snové vytriezvenie a krutá realita z proroctiev. Korenistá, filozofická, zenová a meditatívna nálada je trošku preč. Nevadí, vedel som čo musí prísť. Obraz je tak podmanivý, že mi oči behali hore dole. Zvuk tak DUNIvý, že som takmer cítil ako mi počas piesočnej búrky, zafúkalo do mojich riedkych vlasov. Ide o úžasnú adaptáciu knihy, ktorej mnohí tvrdili, že je nesfilmovateľná. A predsa sa to podarilo. Denis je kráľ. Vidno, že je fanúšik predlohy. Inak sranda, že najväčší záporák a autoritársky diktátor sa volá Vladimír. Mám pocit, že Herbert si šiel tiež nejaké korenie, vďaka ktorému videl všetky tie reality a možnosti. Končíme s otvoreným priestorom pre Spasiteľa Duny, áno.. všetko nasvedčuje tomu, že trojka bude.

Myslel som, že po druhej projekcii, ktorá už nebola IMAXOVA znížim svoje hodnotenie. Úvodné nadšenie po pár dňoch, ako býva zvykom opadlo a prišli neurčité pocity. Preto prišlo druhé vzhliadnutie a skonštatovanie, že na zníženie nie je dôvod, pretože skutočne nedokážem nájsť vyčítavé slová. Oppenheimer je veľkolepé dielo, dnes už režisérskej ikony, ktoré má pohlcujúcu hudbu, fantastických hercov a neuveriteľnú kameru. Už dlho som nevidel film, kde sa mi miešali pocity úzkosti, nadšenia, smútku, prekvapenia a fascinácie. Klobúk dole.

Nečakal som veľa a dostal som - svieži, vtipný, nápaditý, sebaistý, chytľavý, originálny, prekvapivý film - a hlavne, neberie sám seba vážne - čo mi je vždy, nad mieru sympatické.