pravo

Scéna príjazdu autom a následná kropiaca scéna sa museli natočiť na jeden pokus - kvôli počasiu a aj z ekonomickych dôvodov. Močenie na auto je urobené prostredníctvom triku s hadičkami.

Prvá scéna vo filme, keď sa objaví ponorka, bola natočená v nádrži v Mníchove v Bavaria Studios s modelom ponorky. Model bol pomerne malý (cca 2-3 metre) a režisérov zámer bol, aby ponorka prešla ponad hlavu diváka. Ani na pädesiaty pokus nebol Wolfgang Petersen spokojný a preto vidieť iba približujúcu sa ponorku.

Vnútrajšok lode je dokonalou kópiou zachovalej ponorky “Posledný pán siedmych morí“ z tohto obdobia, ktorá sa nachádza v Chicagu. Tvorcovia filmu odišli do Chicaga, kde skopírovali každý detail a vytvorili tak dokonalú kópiu.

Väčšina predstaviteľov hlavných postáv dabovala svoje postavy aj do anglickej verzie.

Súčastne sa natačal film ako aj serial pre televizie, ktore pomohli financovať film.

Herbert Grönemeyer, ktorý hral vojenského spravodajcu Wernera (v reále Lothar G. Buchheim, autor knižnej predlohy), sa neskôr stal v Nemecku slávnym rockerom.

Keď Steven Spielberg točil taktiež v prístave La Rochelle (točila sa tu scéna vyplávania ponorky), tak si zapožičal Petersenovu ponorku na svoj film Dobyvatelia stratenej archy. Išlo o loď s motorom, postavenú s troch dielov, ktorá sa používala na točenie exteriérov a bola použiteľná iba v relatívne dobrom počasí. Počas nakrúcania sa zlomila a potopila, čo vážne ohrozilo nakrúcanie.

Filmu sa podarilo do kín pritiahnuť 435 371 divákov.

Celkové náklady filmu boli vyčíslené na sumu 5 700 706 korún československých.

Chata, ktorá bola za cca 500 000 korún československých postavená kvôli nakrúcaniu filmu, musela byť po natáčaní odstránená, pretože sa nachádzala na území Tatranského národného parku (TANAP).

Bezpečnosť filmovania sa snažila zabezpečiť aj horská služba a v nebezpečných scénach boli namiesto hercov použitý dabléri.

Premenlivé horské počasie komplikovalo nakrúcanie a pre niektoré zábery boli nútení tvorcovia filmu učiniť až štvorhodinové výstupy.

Nakrúcanie trvalo vyše roka od 2. októbra 1968 do 5. decembra 1969.

Exteriéry sa točili v týchto lokáciách: Bratislava, Tatranská Lomnica, Javorina, Lomnické sedlo, Lomnický štít, Kežmarský štít, Gerlachovský štít, štít Bradavica, Veľká vidlová veža, Mengusovská dolina, Skalnatá dolina, Velická dolina, Žabia dolina, Javorová dolina, Zelené pleso a Veľká studená dolina.

Počas filmovačky ochorel Ivan Mistrík (R) a režiséra Martina Hollého nútili, aby pokračoval v nakrúcaní. Pokúšal sa síce postavu preobsadiť, ale výsledok bol katastrofálny a tak musel vyčkať, kým sa Mistrík nevyzdravel.

Zopár skomolenín, ktoré odznejú v seriáli (pre upresnenie - prvý výrok je skomolenina) napr. v nohe horami - hore nohami, poťahujete - naťahujete, vyvesený - vyvedený, pozvýšenie - povýšenie, vykosťuješ - vydieraš, zdravý ako žaba - zdravý ako ryba, brhlík - zvrhlík, vlastné korenie - vlastné korene, telesne posunutý - telesne postihnutý, božie napustenie - božie odpustenie.

Andy Kraus a Viki Ráková účinkovali aj v jednej reklame na nealkoholický nápoj ako postavy zo seriálu.

V seriáli hosťovali napr. Martin Malachovský, Helena Vondráčková, Jana Hospodárová a Zlatica Puškárová.

Počas nakrúcania v rómskej osade chceli obyvatelia osady vydať Ivu Bittovú za svojho syna. Pozvali ju k sebe domov, nakŕmili ju a zoznámili so svojím synom. Uniknúť sa jej podarilo len vďaka štábu, ktorý ju zháňal na ďalšie natáčanie.

V 70. rokoch boli Rúžové sny ako jediný slovenský film uvedené aj v zahraničnej kinodistribúcií.