Trisis

Po prvých pätnástich minútach som to skoro vzdal. Potom som si na netradičné poňatie zvykol, prestal sa chechtať predstave, koľkokrát museli dlhé scény bez strihu točiť znovu, ak niekomu ukápla na kameru pred ksichtom slinka. Rovnako som prehltol nepríjemnú farbu hlasu R. Crowe, ktorý by potreboval operáciu dutín (a vysmrkať). A mal som jeden z najsilnejších filmových zážitkov vôbec...

Keby sa mi tak netriasla ruka, možno trafím aj na viac hviezdičiek.

Twilight pre nerdov... Všetci čakajú či z toho vypadne nejaký príbeh (alebo aspoň uchyláreň), aby sa dozvedeli, že moderné westerny a filmy o dospievaní už nepotrebujú dej, stačí spraviť reality-show z obyčajných dní „bežných“, dospievajúcich detí. Hlavne to musia byť deti, aké nemôžu existovať (hrdinka v tomto švédskom „klenote“ je skôr sestra nožnicorukého edwarda, než portrét modernej, dospievajúcej ženy), musia sa rozhodovať medzi láskou a kariérou, musia byť rozvážne mlčanlivé, zábery musia byť lynchovsky prepálené, greengrassovsky roztrasené (to aby išlo o filmovú modernu), musí to mať šokujúci sexuálny podtón a musí to spĺňať definíciu žánru. V prípade upírskeho filmu - ukázať dentálne abnormality potriesnené krvou (vampirizmus, vnikanie do panny, krv – viktoriánske porno sa aspoň písalo v metaforách, teraz sa to robí „ako opice“) a v prípade hodnoteného „westernu“, aby som bol rovnako explicitný ako film – musí to ukázať konský kokot (akoby sa autori parafrázovaním explicitnosti na flagrantné vyobrazenie pocitov dievčatka pozorujúceho konskú mrdačku, snažili pretransponovať diváka do filmu vytvorením absencie rozdielu javiska/hľadiska a posadili vás s malou do prvej rady a tou krátkou pasážou vypovedali, o čom film vlastne je; že???). Twilight vychádza v porovnaní lepšie, lebo sa pri ňom dá dlhšie polemizovať, aké mala Bella detstvo, keď namiesto medzidruhovej kopulácie s vlkom, dala prednosť súlože nekrofilnej - s upírom... Režisérka má talent (a veľký), no bez scenára je to len "suchá" herečka v pornofilme bez lubrikantu.

Lepšie ako tabletky na spánok. Na tomto horore je desivá akurát tak debilita tvorcov. Trošku pospiolerujem - otec s dvoma deckami sa vyberú na chalupu na samote, lebo tam chcela mama a keď už umrela, tak nech má v nebíčku radosť... Polovicu filmu sa ubytovávajú, dohadujú kde budú spať, čo budú jesť a ja sa snažím nezaspať, zachytiť čo „herci“ vlastne hovoria, lebo si huhňajú popod nos a pridávam a uberám volume, jak je to skvele ozvučené. Trojica sa medzitým desí takých príšerností, ako výpadok elektriky, naskočenie elektriky, rozsvietené žiarovky, zhasnuté žiarovky, zmiznutie detí, objavenie detí... dievča celý čas jačí, reproduktory praskajú, ľakačky ako v prvých hororoch zo štyridsiatych rokov minulého storočia - ticho, ticho... všetko čo robí rachot tresne, niečo sa priplacne cez celú obrazovku, filharmonický orchester mláti do nástrojov ako pri pohľade na výplatné pásky, dievča jačí.... toto sa opakuje stále dookola v obmenách. V druhej polovici filmu začnú tie dve decká umierať. Znovu a znovu, dievča jačí, umiera, ožíva, jačí... V tretej polovici filmu (naozaj pri pozeraní som mal pocit že tých polovíc je aspoň desať) sa tvorcovia snažia naznačiť, že čumím celý čas na startrek, pár minút to vyzerá že sa strašili sami, lebo je tam akási časopriestorová bublina, dievča jačí, všetci znovu a znovu umierajú a ožívajú. V štvrtej polovici filmu sa snažia tvorcovia naznačiť, že ocovi len straší vo veži a ja na to čumím zbytočne, lebo sa nič z toho, čo sa vo filme stalo, vlastne nestalo. Dievča jačí... ja sa pridávam. V ďalšej polovici si ešte párkrát všetci umrú, objaví sa tam aj nejaký, s dejom nesúvisiaci mumák, dostáva sa mi vysvetlenie, ako vlastne umrela mamina, aj keď ma to už vôbec nezaujíma a potom zistím, že deti vlastne umreli len raz a to na začiatku a celé je to iba haluška, ako šiesty zmysel. Enterprise odlieta, lebo s tým nemá nič spoločné, deti umreli na angínu, otec zavraždil s dejom nesúvisiaceho deda, aby tam nejaká vražda bola a lebo jeho deti nakazil a asi lebo nesúvisel s dejom a dramatická „hudba“ graduje. Potom aj keď ma to už naozaj absolútne nezaujíma, aby to náhodou ešte neskončilo, tak deti ožívajú... znovu... ja zívam, otec sa raduje, rodinka sa objíma, dedo na povale tiež vstane z mŕtvych a niekto sa dobíja do domu... kontrolujem „odmerku“ s časomierou do konca, podozrivo dlho a tak film pre istotu vypínam, aby mi zas všetci nepokapali a utieram si slinku nepríčetnosti v kútiku... úchvatné, vrele odporúčam celému krídlu oddelenia pre poruchy duševného zdravia.

Toto dielo je učebnicovou ukážkou filmovej školy, ako môže perfektný scenár a hudba posadiť nadpriemerného režiséra, na trón majstrov. Pri predstave, že by sa látky s rovnakou oddanosťou, namiesto pána Formana ujal niekto zručnejší, mi behá mráz po chrbte a otriasa sa samotný filmový Olymp.

Porovnávať toto s Bournom, je ako porovnávať Tomb Raidera (porno verziu) s Dobyvateľmi stratenej archy. Áno, Hamilton je o špiónoch, kameraman tiež zabudol doniesť do práce statív a hlavná postava je tak isto mizerný herec (no Damonové herectvo je proti Persbrandtovému ako Meryl Streep proti Jessice Albe). Dosť porovnávania... Hamilton je nuda, čo sa stane s hlavným hrdinom ma zaujímalo, ako dopad narodenia Krista na vývoj ceny ryže v roku 2893, réžia je priemerná, scenár béčkový, akurát sa to „vinou“ kamery a strihu tvári ako lačné áčko....

Ahoj, som cvičiteľka psov, s osem tisíc dolárovým (savom vybieleným) chrupom a hľadám ocina pre môjho románového synčeka - chlapčeka ako z obrázku. Vždy poslúcha, neodvráva a dáva zámienky všetkým neznámym mužom vypadať, ako ten dobrý s deťmi, takže sa do nich môžem okamžite zamilovať a afektovane, nablblo ceniť ten môj super-drahý chrup; pri točení lietadielka, tancovaní, hraní na husle, varení, hočkaní sa a proste všetkých tých veciach, ktoré osemroční chlapci radi robia. Nového ocina hľadám, lebo som bola sprostá štetka a po veľkom životnom uvedomení, sa zobudila vedľa grobiana, ktorý mi stále kontroluje život. Môj ideálny partner by mal mať obrovské, vlhké, nemrkajúce oči, absurdne ich na všetkých upierať a netušiť čo povedať. Mal by tvár nastavovať zakaždým presne do uhlu, kedy jeho očká žiaria ako gobelíny a jediný spôsob, ako bude vyjadrovať emócie je prižmúrením tých roztopašných kukadieľ (hi-hi). No jeho tvár musí(!) byt dokonale gumená, nechcem vidieť ani vrásku a nikdy nesmie na nikoho zvýšiť hlas, tobôž na mňa! Ak sa doňho zamilujem a vzápätí ho pošlem preč, lebo mi to prikáže bývalý, bez slova poslúchne! Musí tiež vedieť hrať na klavír, variť, pracovať tvrdo, ako motorová myš (ten chrup stále splácam), mal by dokázať opraviť loď, postarať sa o svoj dom, o všetky práce v mojej vile, robiť v mojom podniku, venčiť mojich tristo psov, cvičiť ich, hrať sa cely deň s mojim synom, so mnou, pri všetkých tých úlohách, zamestnaniach a kefovaní mojich psov a mňa sa musí neustále usmievať... Mal by byť mariňák, rebel, no biblicky nastavovať druhú tvár, musí pri našom zoznamovaní aspoň raz zachrániť život môjmu synovi a mal by činmi donútiť môjho bývalého, si vstúpiť do svedomia a umrieť. No PROSÍM, naozaj nie som náročná a tak jediné o čo žiadam, aby na inzerát odpovedali IBA muži, čo ma v živote nevideli!!! HLAVNE nech sa neopováži za mnou prísť niekto, kto videl moju fotku!!!! Randiť prvých osem rokov budeme po tme a vôbec!! Nechcem mať na krku úchyla čo tuší, ako vypadám – prasce!!!

Keby to vzniklo pred rokom 1946, urcite by to niekto oznacil za "pecku" - lebo je to farebne...

Keby Pišta použil namiesto koňa Pandu (alebo aspoň kung-fu koňa) trhne tržbami Avatara. Nepopieram, že pár kritikov (a zoofilov) by v tom našlo určitú hĺbku, odkazy, metafory a symboliku. Nepopieram, že v tom nebola nejaká tá filmová a obrazová poézia a nepopieram, že film by si zaslúžil pať hviezdičiek za to, ako sa dá pútavo natočiť totálna srágora. No žiaľ, nič iné to nieje... Ruku na srdce, keby nebol podpísaný pod réžiou Štefan a keby to nedostalo nomináciu na oskara (podľa mňa sa pár dezorientovaných francúzskych poštových holubov letiacich ponad bojisko s nomináciami na zlaté maliny predsa len pozrelo dolú), tých percent by nebolo ani päťdesiat a film by odniesli do zabudnutia splašky odpadov.

Tu je zas krásny príklad, ako poloblbý scenár zachraňuje vynikajúca réžia a hudba...