Trisis

Po prvých pätnástich minútach som to skoro vzdal. Potom som si na netradičné poňatie zvykol, prestal sa chechtať predstave, koľkokrát museli dlhé scény bez strihu točiť znovu, ak niekomu ukápla na kameru pred ksichtom slinka. Rovnako som prehltol nepríjemnú farbu hlasu R. Crowe, ktorý by potreboval operáciu dutín (a vysmrkať). A mal som jeden z najsilnejších filmových zážitkov vôbec...