Michal.Lukac

Nahor dojem tlačili výborne zrežírované vypäté scény (test Trinity vstúpi do histórie kinematografie), all-stars obsadenie a skvelo napísané dialógy (niektoré momenty z výsluchov mali takmer Sorkinovskú úroveň a ten záver so slávnym vedcom…). Čiže stoji za to vidieť film v kine. Nadol ho však bohužiaľ ťahala prepálená stopáž, miestami pocit repetitívnosti a celková absencia nejakej hlbšej nolanovskej pointy alebo myšlienky. Keď si porovnám svoje súčasné pocity s pocitmi, keď som vyliezol z kina po Temnom rytierovi, Inception alebo Tenete… Nuž, nedá sa to porovnať.

Toto bolo naozaj, naozaj zlé. Pozerať takmer dve hodiny na to, ako sa NIČ nedeje, to odradí aj človeka, ktorý celkom úspešne zniesol všetky potterovské filmy. Mágia bez akéhokoľvek kúzla. 3/10

Kto by bol povedal, že sa budem niekedy úprimne smiať na filmovej scéne typu “gestapo prichádza prehľadať dom”? No ja rozhodne nie. Tento film je odpoveďou na otázku, či je možné natočiť film z prostredia nacistického Nemecka, ktorý je tak trochu komédiou. 8/10

Jeden z recenzentov nazval Pete Doctora psychológom cez animované filmy. Mám silný pocit, že s týmto slovným spojením nemôžem nesúhlasiť. Soul je zaujímavý počin, ktorý rovnako ako minulý Peteov film (Inside Out) nesie silné psychologické posolstvo. No zatiaľ čo Inside Out hovoril o tom, že je v poriadku prejavovať aj negatívne emócie, Soul je skôr o hľadaní zmyslu života (a jeho nečakanom nájdení). Čo sa technickej stránky týka, ostal som úplne ohúrený. Srsť, látka, listy, pot, voda, lesk... Všetko dokonale animované. Čo sa hudby týka, nemám žiadne výhrady. Trent R. trochu kopíruje svoju staršiu tvorbu, ale neprekážalo mi to. A čo sa samotného príbehu týka - tam som ostal dosť ohúrený natoľko, aby som od filmu odišiel s dobrým pocitom. Osobne mi tam ale chýbal nejaký ten krôčik navyše, alebo emocionálnejší koniec (Inside Out v tomto Soul určite prekonáva). Brutálne sa mi zapáčil ten koncept duší a mentorov. Vyvolal vo mne množstvo otázok - ako dlho tam tie duše prežívajú? Na základe čoho sa rozhodne o tom, akú povahu budú mať? Ako je to so schizofrenikmi? A som si v podstate istý tým, že v priebehu nasledujúcich dní budem premýšľať nad tým, čo prepánakráľa vyvádzala moja duša, keď bola v “The Great Before”. Soul odo mňa dostáva úctyhodných 8/10.

Dobrý dokument, ktorý si divák dokáže naozaj užiť (najmä pokiaľ je fanúšikom dystopie), ale na 5* to určite nie je. Na začiatku jeden z bývalých zamestnancov sociálnych sietí povie, že sa pred natočením radil s právnikmi - a následne za celú dĺžku dokumentu nepovie ani jednu novú informáciu. Všetky informácie v dokumente sú už známe, no musím oceniť, ako ich tvorcovia spracovali. Vytvorili dosť hororový film, ktorý môže niektorým ľuďom ukázať, že na sociálnych sieťach rozhodne nie sú "zákazníkmi". BTW, videl som celkom iróniu v tom, že akonáhle som dopozeral dokument o tom, ako algoritmy ovládajú náš život, mi Netflix na základe svojich algoritmov odporúčal ďalšie filmy.

Milujem Muse. Ich prístup k vizuálnej a hudobnej show nedokáže napodobniť žiadna zo súčasných kapiel a to je vidno aj na filme ST, ktorý mi pripomenul moju pražskú skúsenosť s týmto inovatívnym triom. Film miestami neuveriteľne pripomínajúci Stranger Things či 80-kové videoklipy Michaela Jacksona je hravý, kreatívne natočený a dychberúci - len sedíte s otvorenými ústami a premýšľate, čo všetko je Bellamy ešte schopný vymyslieť. Miestami film zachádza až do psychedelických stavov a niekedy som mal pocit, že sa pozerám na hudobný vizualizér Windowsu XP. Jednu hviezdu strhávam za strih - vystrihnúť z koncertu MUSE skladbu Knights of Cydonia? Že ich hanba nefackuje!

Už dlho na mňa žiaden film takto nezapôsobil. Je emocionálny (na rozdiel od hlavnej postavy, no nie je gýčový. Je intímny, no nie voyerský. Je obdivný, no nie idealizujúci. Pokiaľ by som chcel niečo obzvlášť pochváliť, tak to, akým spôsobom sa filmári rozhodli divákovi ukázať sexuálnu orientáciu hlavnej postavy. Povedzme si úprimne - v novej hollywoodskej produkcii je filmov s podobnou tematikou strašne veľa a scenáristi sa prebiehajú v tom, kto do svojho scenára zasadí viac LGBTI postáv, pričom za tým vidia iba jedno - zisk. Tento film je iný. Túto stránku hlavnej postavy ukazuje citlivo, vkusne a nevtieravo. Šokujúci koniec filmu ma reálne dojal.

S týmto dielom sa začalo čosi lámať. Akoby producentom došlo, že sága M:I nikdy nebola predurčená na to, aby sa stala nejakou vážnou psychologickou sériou. Ghost Protocol je čírou zábavou a niektoré scény sú vyslovene humorné (Benjiho a Huntov príchod do Kremľa). Sekvencia na najvyššej budove sveta je pravdepodobne najlepšou akčnou scénou, akú séria M:I obsahuje (ak nie jednou z najlepších akčných scén vôbec). Jednu hviezdu strhávam za príbeh. Áno, je to zábavné, ale naozaj som mal niekedy taký pocit, že si v tomto filme režisér len splnil všetky svoje akčné sny a nejako ich narýchlo pozliepal dohromady chabými dialógmi. Celkový dojem je ale napriek tomu výborný. Relatívne dospelý film, ktorý sa nehrá na smrteľne vážnu psychologicko filozofickú drámu, vždy rád vidím.

Definitívne najlepší diel série. Vizuálna réžia takmer na Nolanovskej úrovni, najlepší soundtrack zo všetkých M:I filmov (sorry, Hans...) a akčné scény, ktoré by sa nestratili ani v Temnom rytierovi. A Cruise je proste nestarnúci frajer.

Zaujímavý a nápaditý príbeh so zaujímavou zápletkou (čo by sa stalo, keby všetci tí fantasy nerdi mali celý čas pravdu a všetky tie fantasy svety len opisovali našu minulosť predtým, ako sme ako civilizácia “dospeli” a znudneli?). Párkrát som sa nahlas zasmial a páčilo sa mi, že scenáristi dokonale dodržali pravidlo “keď sa v prvom dejstve na scéne objaví puška, v treťo dejstve musí vystreliť”. Koniec tradične pixarovsky dojemný, škoda len, že to všetko trochu poškodzuje na animák naozaj prepálená stopáž.