Amy.Daymy

Tak vám poviem. Že je seriál tohto druhu dobrý zistíte, keď si namiesto jedného plánovaného dielu “hopsnete” hneď štyri, a aj to prerušíte len preto, že je pol tretej a vy ráno vstávate do práce. Nasledujúci deň však v každej možnej chvíli myslíte na postavy, prostredie a zápletku a hneď ako máte príležitosť, sadnete na gauč a pomaly sa odtiaľ nepohnete, kým to v (pred)poslednej časti takmer celé nevylúštite. Prečo takmer? To je presne dôvod, prečo uberám jednu hviezdu. Naozaj, udržať pokope toľko zápletiek v toľkých smeroch, aby to celé dávalo zmysel, to je umenie. A ja skladám klobúk pred Cobenom, ktorý si to tak vedel vymyslieť. Čo ma trochu zarazilo, je nepomer tempa a napätia, s akým sa veci stupňovali, vyvíjali a pridávali a tým, akým sa vysvetlili na záver. Prišlo mi to, akoby mnoho vecí zostalo nedoriešených. Akože jeeežiš, my sme minuli už sedem dielov z osem? A ozaj nemôžeme mať 9? …No tak nič, pome to teda rýchlo skončiť, objasniť hlavné otázky, oprášiť ruky, hotovka. Pravdaže, nezoberú vám nič, čo by chýbalo do mozaiky, to hlavné predsa bolo povedané. Ale ak ste milovníkom postranných príbehov a zápletiek, bude sa vám po zhliadnutí drať z úst také to nespokojné: pfff… Napriek (či práve vďaka?) tomu vám to celé však zostane vŕtať v hlave. Tak dobre.

Začnem v inej ako príbehovej rovine. Oceňujem v prvom rade kameru, mám rada tento typ. Čistý (a to doslova) “HER” style.  Plusové body tvorcovia získali hneď v úvode aj za song na party. :-) Idea? Nie až tak netradičná, ako skôr netradične uchopená. Ocenila som, že dokým  bábätku nevyskočila v systéme tvár starého muža, divák len slabo tušil ďalšie smerovanie.  Herci? Priznávam, trochu som sa zaľúbila do Ástrid, presne tuto a presne takejto. Všeobecne mi hlavná herecká trojka veľmi sedela.  Silné momenty? Učarovala mi scéna so slúchadlami v metre, filmy potrebujú viac takýchto milo neokázalých nápadov. Ďalší deep moment bol ten, keď sa otvoril výťah a malá Indka začala kričať “v origináli”. To mi fakt nabehla husina, a to aj napriek tomu, že som to absolútne očakávala. Jednu hviezdičku uberám len za pár dejových spojov pritiahnutých za vlasy. Ak by sa to ešte trocha lepšie premyslelo, dala by som s čistým svedomím päť. Lebo našliapnuté to, veru, malo…

Presne ten typ filmu, kde vás viac ako akákoľvek akcia a dejové zvraty dostávajú slová, výrazy tváre a kopec pocitov niekde vo vzduchu medzi tým. Tiež som pod chvíľou zabúdala, že sledujem film a nie vyhrotenú hádku (možno trochu viac kultivovaných) susedov. Prvý raz som si povedala “wow” pri Nicolinom vyznaní právničke. Druhý raz ma “hitla” Charlieho otázka, či je horšie to, že sa s inou miloval, alebo smial. Po tretie mi kolená pomyselne podlomil predplačový moment nad čítaním posledných riadkov listu. Well played. …A potom film skončí. A vy sa ocitnete v rozpoložení, že veď ok, mohlo to dopadnúť horšie, hlavne, že sa pekne dohodli. Ale tam vnútri viete, že veci mohli byť inak. A tak sa rýchlo otočíte k svojej polovičke a spýtate sa, aký dnes mala deň…