aliajas

Náhodou, podľa mňa ten film nevol až taký zlý. Ak chcete vidieť hromadu vrážd a nenávisti, pustite si telenovelu! A že Kurt v tomto filme hral dosť minimalisticky, to je práve preto, lebo si to vyžadovala jeho postava. Asi by ste neverili, že je profesionálny vojak vycvičený takým krutým spôsobom už od narodenia, keby sa tam smial, ksichtil a tancoval. Keď sa budete najbližšie pozerať na tento film, uvedomte si, že všetky jeho city boli nahradené presvedčením, že je užitočný, potrebný, mal cieľ a jeho život mal zmysel - povinnosť. A zrazu o to všetko prišiel, stal sa nepotrebným, zbytočným, nemal žiadny cieľ a jeho život už teda nemal zmysel. Po prvýkrát si uvedomil, že aj on je vlastne iba človek z mäsa a kostí a nie nesmrteľný nástroj. A o to predsa išlo, od toho sa odvíjali mnohé situácie. Trochu nezmyselné mi prišlo len to rozhodnutie úplne bez príčiny vyvraždiť obyvateľov planéty. Len sa im to hodilo do scenára. Bože, keď tak nad tým teraz uvažujem, mohol ten film byť aj omnoho lepší... Ale 4* nechávam aj tak.

Úprimne, od Michaela Dudikoffa som čakala niečo lepšie. Omnoho lepšie.Jediný dôvod, prečo som dala 2* je ten, že film sa tempom dokonale prispôsobuje bluesovej atmosfére, ktorá je preň príznačná. Teoreticky skutočne nie je zlý, len je trochu... nudný a pomalý na môj vkus. Ale k dobru mu musím pripísať, že hoci tento druh hudby príliš v láske nemám, tu sa to celkom dalo počúvať.

Toto je jediný film, ku ktorému mám aj sound track, čo sa mi tak strašne páčila hudba. Bez nej by tento film možno ani nebol taký skvelý, ako je s ňou. U nás sme ho pozerali zas a znova a nie raz som sa zobudila práve na hudbu z neho, keď ho brat pozeral už XZty krát. Príroda je tu nádherná, film má ten správny švih a náramne sa mi páči aj ten nenápadný spôsob, akým bol zobrazený Unkasov romantický záujem o Alice. Do akej miery sa nepodobá knihe viem len málo, lebo som sa ju ešte nikdy neprinútila prečítať dokonca, ale to značí len toľko, že film je omnoho lepší! Aspoň pre mňa.

V obsahu filmu sa dočítate, ako sa Paris dohodol s Afrodithé a tak ďalej a tak ďalej... Popravde o tomto tam nič nie je. Paris uniesol Helenu, priviedol si ju domov a... Vlastne partnerské vzťahy sú u všetkých trochu hlavných hrdinov prezentované v cca rovnakej miere, dokonca práve Achilov vzťah k Bríseovne omnoho viac než ten Parisov k Helene, ktorý to všetko začal. Ale ak by chceli skutočne hovoriť o vzťahoch, mali by napísať: Paris uniesol Helenu a tým rozpútal trójsku vojnu a pomohol tak zavŕšiť osud Achila. Ten prišiel hladať slávu a nesmrteľnosť. Našiel však lásku a smrť. A kedže som romantik, práve tieto scénky som si pozrela najčastejšie. Vzdala sa mu síce trochu príliš rýchlo, ale ak to malo byť v skutočnosti desať rokov, tak možno ani nie... :-D Čo sa hudby týka, je super!!! Mám ju na MP3! A videli ste videoklip?

Á, konečne prichádzame k mojej obľúbenej téme. tvrdý chlap v pozícii malého, vystrašeného chlapčeka. Tvrdý chlap žil v presvedčení, že všetko je čierne, alebo biele. A zrazu sa v ňom objavili city. Ako v puberte. Mal strach, ale bolo to aj vzrušujúce. A otváralo to mnoho otázok.Aké to je cítiť? Prečo sú všetci tí ľudia ochotný toľko riskovať? Načo zbierajú všetky tie nepotrebné veci? Prečo sa potrebujú inak obliekať? Počúvať hudbu? Človek je tvor zvedavý obzvlášť malé deti, ktoré ešte nemajú taký pud sebazáchovy. a podobne je na tom aj náš hrdina. Len s ťažkosťami ovláda svoje city a emócie, pretože sa to nikdy neučil. Zároveň si však uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré z toho vyplýva. Jeho prebúdzajúce sa city k žene - niečo, čo ešte nikdy necítil a teraz to preciťuje o to intenzívnejšie. Tiež tá scénka so psíkom bola milá a vtipná zároveň. A gól na záver - ten úsmev jeho synátora po tom výbuchu. Výťazstvo škodoradosti!

Svojho času som na tento film písala prácu na hodinách rodinnej vychovy. Až neskôr som zuistila, že sa hodil . za mojej neprítomnosti sme totiž preberali tému: Ako rodičia ovplivňujú deti. V tomto filme bol tým zlím práve otec, ktorý bol jediným skutočným rasistom, čiastočne ovplivneným zatrpknutosťou a vlastným neúspechom. A spôsob jeho smrti, spojený so žiaľom nad stratou otca, hnevom a rozbúrenými hormónmi v puberte spôsobili, že jeho starší syn sa stal tým, čím bol. Dôkazom čoho ej aj fakt, že svojho černošského profesora si vážil aj napriek farbe jeho pleti či názorovým rozdielom. A ako jediný mužský vzor sa stal pre mladšieho brata doslova hrdinom. Scénky, ako sa "spriateľuje" s mladým optimistickým černochom je možno trochu romantická, ale dobre. Veď doteraz videl všetko len z jednej strany a au úž postupne začal zisťovať, že všetko nie je také ružové, akosa mu spočiatku zdalo. Zistil, že jeho priatelia sa mu dokážu rovnako otočiť chrbtom a že doklážu byť rovnako dvojtvárny, ako každý iný a že aj černoch môže byť slušným človekom, stačí mu dať šancu. Čo sa jeho brata týka, opäť sa ukazuje, že za všetkým sa skrýva obdiv k bratovi a spomienky na otca, nie skutočné presvedčenie. To si napokon uvedomí aj sám, keď kôli eseji spomína, ako sa to všetko začalo. A záver filmu? Jednoduch poukazuje na známi fakt z fyziky a to že každá akcia vyvoláva reakciu. A teda aj nenávisť vyvoláva nenávisť.

Úprimne sa priznám, že na tento film som sa až neuveriteľne tešila a zvlášť potom, ako som si prečítala niekoľko hodnotení divákov. Ale... sklamal ma. Nie že by nebol dobrý, to nie, dokonca by som ho mala rada vo svojej filmotéke, ale skôr pre stvárnenie vášnivých momentov medzi hlavnými hrdinami než pre tú veľkú, nesmrteľnú lásku. Ennis sa k svojej aj inej orientácii priznal len pri Jackovi - a aj to pod nátlakom, no bol príliš zbabelí, než aby ju priznal aj navonok. Pri skúsenosti z detstva budiš, ale ak by skutočne išlo o takú veľkú lásku... O čo prišiel, zistil až neskoro, keď už nemal čo stratiť. Možno keby mu bol Jack rovnako verný a ešte by žil... A možno práve naopak, ak platí, ako spieva Habera: "Krátke lásky sú tie najdlhšie..." - keby boli spolu dlhšie, nebolo by o čom točiť film. Čo sa Jacka týka, buď ho omrzelo večné vyčkávanie na Ennisa, alebo možno bol len jednoducho chlap - homosexuál, ktorý si potreboval uľaviť a tak, hneď ako prišiel na to, že sa to dá zariadiť aj inak a že Ennisa až tak nepotrebuje, si na posteľné hrátky našiel niekoho iného. V podstate je pri Jackovi ťažké zistiť, či sa do Ennisa skutočne zamiloval, alebo len pri ňom zistil, po čom túži a že sa mu to takto páči omnoho viec a keďže Jack bol romantik a rojko, zamenil si vášeň s láskou. Ale to sa nedozvieme. Na to by muselo byť vo filme trochu viac. Trochu viac spoločných scén, torchu viac spoločných rozhovorov, trochu viac ukázať, že jeden druhému chýbajú a že ich nešťastie nespočíva len v obyčajnom stereotype života a v nenaplnenuch snoch. Napriek tomu dávam 4*. Ktovie. Možno keď si to pozriem ešte raz, názor zmením. Zatiaľ však vo mne rezonuje tých pár fajn scén a keďže sa nepozerám na film preto, aby som rozmýšľala, ale aby som sa zabavila, tak mi stačia.

Hneď, ako som sa o tom filme dozvedela, chcela som ho vidieť. A neoľutovala som to. Hoci je to už dávno, isté veci si pamätám dodnes. Je to jeden z tých filmov, pri ktorých si poviete - ešte že žijem tam, kde žijem. Tiež vás určite napadne - Ako by som sa zachoval ja? A určite budete mať na chvíľu chuť urobiť nejaký dobrý skutok. Škoda len, že táto túžba nevydrží večne. To by bol svet hneď o niečo krajší.

Smutná ukážka toho, aký dokážeme byť. Krutosti, akých sa dokážu dopúšťať ľudia za určitých okolností. A aj toho, čo všetko dokážeme, ak nám ide o život. Čo sa Carlosa týka, prežíval, ako najlepšie vedel. Dokázal pomôcť takmer každému, len nie sebe. O to viac to muselo byť deprimujúce. Len - ak si dobre spomínam - zdá sa mi, že sa veľmi staral o svoju ženu, ale málo o to, čo sa stalo s jeho dcérou. Pretože práve o nich dvoch a o ich prežívaní je celí film.

Pripúšťam, že som to začala sledovať až neskôr (preto dávam 4), keď do príbehu vstúpila 7z9, vlastným menom Anika. Vtedy to pre mňa začalo mať ten správny romantický nádych, hoci ja som ju chcela dať dokopy s Harrym a Chakotaya s kapitánkou. Nuž čo, som len divák...