Trevor

Bill sa v škole pobije so starším chlapcom Jimmym, ktorý ho šikanuje a tak je na deň vylúčený zo školy. Bojí sa dať papier podpísať rodičom a tak mu to podpíše Kevin.Frank čelí prvému vyjednávaniu odborov s vedením letiska a Sue sľúbi Kevinovi, že Frank mu zoženie lístky na jeho obľúbenú kapelu,aj keď je koncert vypredaný. Vďaka Vicovi ich získa a z práce príde domov skôr rovnako ako Sue a tak sa Billy schová pod ich posteľou, kde sa dozvie...Opäť skvelá epizóda, animácie Billyho tváre pod posteľou nemali chybu.

Slabšie 4 alebo lepšie 3*??? Nakoniec to vyššie, aj keď návšteva kina v mojom meste bola spestrená sŕkaním koly z dna v dĺžke asi 20 minút v podaní mladíka, ktorý čoskoro objaví potrebu zájsť s kamarátmi do baru a hádam sa raz stretneme, pretože tvoja tvár mi odteraz bude znieť povedome. Úvod filmu s viac ako dobrými efektmi upútal, ale časť odohrávajúca sa v sklade bola nielen zbytočne dlhá, ale aj pomerne nudná. Rodinné stretnutie v závere na ostrove Samoa bolo priemerné, avšak úplný záver chuť z filmu celkom napravil a tak v konečnom dôsledku Habbs and Shaw a sestra priniesli očakávanú zápletku, na ktorú sa však so zľavou v obľúbenom kine oplatilo zájsť.

Sue dostane ako najlepšia predajkyňa telefonný záznamník. Neskôr jej zavolá vedúca a ponúkne jej lepšie miesto, ktoré Frank odmietne v jej mene ale zabudne vypnúť záznamník. Frank tak rieši nielen štrajk na letisku, ktorý začal spomalením vybavovania batožiny ale aj to že naštvaná Sue od neho odchádza a to práve začína Halloween a Billy a Maureen chcú ísť koledovať...

Pred odchodom na zápas sa Frank dozvie od učiteľa dejepisu že Kevin opäť v škole klamal a tak vezme miesto neho na zápas Billyho. Sue vezme Maureen do nákupného centra a stretne starú kamarátku, Frank má vo firemnej lóži miesto pri šéfovi spoločnosti a preberajú plánovaný štrajk a Kevin sa rozhodne flákať s kamošmi namiesto robenia si úloh....Ako inak rasizmus nechýbal, ale skvelé sú zobrazené plány rodičov na super nedeľu s deťmi a to ako to vnímajú deti, najmä však ako Billy vníma návštevu verejných toaliet.

Kevin v škole prepadá zo všetkých predmetov a tak ho Frank vezme do svojej práce aby mu ukázal že vzdelanie je dôležité. Billymu prikáže aby celý deň dozeral na Maureen, aby sa mama mohla venovať svojej práci z domu a trochu si užila víkend...Milé, poučné a vtipné, veľmi sľubný začiatok vďaka tipu od filmového a teraz už aj seriálového znalca.

Aby sa vyhol tomu, že jeho priatelia budú pozerať zápas roka v boxe u jeho suseda Vica, presvedčí ich Frank Murphy že si kúpil nový farebný televízor. Teraz ho ale bude musieť zohnať...Rok 1973, po vojne v Kórei prináša seriálu svojskú atmosféru a postupne sa tak zoznamujeme s Frankovou rodinou a jeho priateľmi.

Netflix do svojej ponuky zaradil aj tento film, ktorý som síce už dávnejšie videl ale stálo zato si spomienky osviežiť. Humorné scény sa našli, malo to príbeh a tak s filmom relatívna spokojnosť. Komédii z historického obdobia je málo a táto sa celkom vydarila.

V detstve to bola povinnosť. Zbierať nálepky v žuvačkách, ktoré sa týkali tohto seriálu a, samozrejme, pozrieť si každú časť, na ktorú som si spomenul. Hovoriaci Kitt bol skrátka vtedajšou legendou, podobne ako sú nimi teraz Avangers.

Boddie a Doyle a moje otvorené detské ústa sú ďalšou zo série spomienok nato, načo som sa pozeral kedysi. Keď sa nad tým človek zamyslí, možno svojou kvalitou dokázali prekonať aj niektoré súčasné seriály, najmä tie kriminálne.

Jednotlivé epizódy si netrúfnem hodnotiť, pretože som ich nevidel všetky, ale kedysi dávno náš videorekordér nahrával každú časť, na ktorú sme si spomenuli a v tínedžerskom veku som sa na príbehoch o policajtoch z 13 okrsku bavil celkom slušne a nakoľko poľština mi nie je príliš vzdialená tak sa na ich príbehoch dalo pobaviť celkom solídne.