Trevor

Mišo oslavuje narodeniny a na jeho oslave mu Máša pripomenie že o chvíľu sa blížia jej narodeniny. Už za 180 dní...milá epizóda v ktorej je zobrazené ako narodeniny vnímajú deti a ako ich berieme my...

Máša sa zabáva hrou na SuperMášu po vzore Supermana a Mišo sumarizuje svoj život pri písaní pamätí...

Vonku zúri snehová víchrica a nakoľko sa Máša nudí rozhodnú sa s Mišom krátiť si čas tak že napíšu scénar k filmu...odkazy na Avatara, Titanic či Zorra boli naozaj vydarené

Mišo pri upratovaní objaví starý kufor z čias keď pôsobil v cirkuse a Máši sa zapáči najmä čiapka vďaka ktorej je neviditeľná...

V Mišovej poštovej schránke sa objaví časopis venovaný móde a tak sa Máša rozhodne skrášliť nielen seba, ale aj ďalšie zvieratká v lese...

Nezamestnaný garbage spoločnosti si polihuje na kmeňoch stromov a rieši akože témy pre intelektuálov, biele dievča túži potom aby ju čierny alfasamec obšťastnil tvrdšie a zároveň všetky čierne postavy v seriály sú obete sexuálneho násilia...fanúšikom seriálu a režisérke by sa zišlo zaspievať chant anglických rowdies : "You know what You are, U know what U r?? You´re racists bastards, now You know what You are!"...ale samozvaní intelektuáli si myslia aké majstrovské dielo uzrelo svetlo sveta...

Bratia Charlie a Josh si spolu so svojimi priateľkami prenajmú dom v ktorom sa rozhodnú stráviť spoločný víkend. Hneď na začiatku ich prekvapí nepríjemné správanie sa správcu domu Taylora a časom zisťujú že dom ukrýva aj ďalšie prekvapenia...v konečnom dôsledku to nebol vôbec zlý film a aj keď sa nevyhol mnohým stereotypom dnešnej doby (zlý biely ujo rasista, šlahneme si do kábla drogy no a čo...) je zrejmé že režisér talent má a možno časom natočí aj pokračovanie tohto príbehu kde svoj potenciál film využije naplno.

Úplne zo všetkého najviac zbožňujem epizódy či filmy v ktorej nezamestnaní zločinci v mene boja za lepšiu spoločnosť napadnú policajné svine, ktoré sa starajú o svoje rodiny, deti, rodičov a prirodzene zločinci sú tí jediní spravodliví...táto epizóda je zrkadlom zmýšľania týchto extrémistov, či už sú z krajnej pravice, ľavice či strednice. Samotnému príbehu to prospelo ale vznáša sa nad ním práve to ale.

Muž uväznený v psychiatrickej liečebni o sebe tvrdí, že je prezidentom Spojených štátov a stal sa obeťou obrovského politického komplotu. Napriek násiliu zo strany dozorcov a lekárov je rozhodnutý za každú cenu z liečebne ujsť a získať naspäť svoju moc...moje znalosti anglického jazyka nie sú dokonalé a drvivú väčšinu príbehu tvorili dialógy, takže zážitok nebol plnohodnotný. Celkovo však epizóda pripomínala skôr psychologický film ako horor.

39 ročná vyhorená žurnalistka si adoptuje psíka, ktorý jej má slúžiť na emociálnu podporu a terapiu. Jej maznáčik však nakoniec nie je typickým domácim miláčikom...vidieť toho chudáka psíka ako trpí keď sa mu jeho panička prihovára a zároveň vedieť že množstvo psov skončí naozaj v opatere takýchto ľudí (svoju postavu zahrala herečka naozaj veľmi dobre) nebol zrovna najlepší pocit a aj keď nápad nebol veľmi zlý toto rozhodne nebolo vydarená epizóda a väčšiu časť z nej divák trpí podobne ako ten psík...