Trevor

Texaský masaker motorovou Stihlkou (prípadne Husquarnou, záleží na Vás, ktorá Vám viac sadne do ruky) sa dočkal ďalšieho pokračovanie plného prešľapov nielen v akej takej logickej úrovni príbehu ale aj historickej. Zrejme najväčším je to, že Jedadiah Sawyer sa ako dieťa (poznačené postihnutím) objavuje v jednej z ďalších častí príbehu zhruba v rovnakom veku ako na začiatku tejto časti.A Kožená tvár tam už vo veľkom vyčína. Pripusťme, že to tvorcovia mysleli tak , že tento Jed pomenoval svojho syna po sebe, no prečo ma Jedadiah junior znetvorenú tvár geneticky, a jeho otec k znetvoreniu prišiel rukou človeka.Teda guľkou človeka.Človeka? No, vec názoru na pomstu. Ďalším je, že Jed má na torte zapálených 5 sviečok a v pokračovaní príbehu po 10 rokoch doktor jeho mame povie, že je zachvíľu dospelý. Dobre, aj tu mohli tvorcovia polemizovať o hranici dospelosti, šoférovať je v USA dovolené od 16tich, ale oficiálne je v štátoch človek dospelý vo veku 21 rokov. O tom, že 5 ročný chlapec v ľavej ruke bez problémov udrží motorovú pílu (áno, v jednej ruke, áno 5 ročný) ani nehovoriac. Chovanec Isaac ( má niekto vo filme iné meno ako židovské???) bez najmenších problémov šoféruje automobil napriek dlhému pobytu v sanatóriu (kde sa, kurňa, naučil šoférovať???). Nehovoriac o fakte, že jurisdikcia štátu Texas umožňuje za závažne trestné činy súdiť deti ako dospelých ( a áno, Texas je jedným zo štátov udeľujúcich trest smrti).Takže žiadna polepšovňa. Najväčšou chybou čo sa týka logiky je, že v čase, keď sa Jed spolu so slniečkárskou sestričkou aokže spolu pokusia o útek, tak ich Isaac stále nechá nažive, napriek svojej chladnokrvnosti a skoršej poznámke, že fízli hľadajú partiu detí a mali by sa rozdeliť.Toľko k najväčším dieram, na ktoré som si v rýchlosti spomenul. Teraz aké také celkové hodnotenie. Ak od filmu neočakávate veľa, nemôže Vás sklamať. To v prvom rade. Priemer béčkových hororov to malo (no dobre, trojka Isaaca, jeho priateľky a mŕtvoly bola už aj na mňa akosi priveľa) a držalo sa to takmer klasického scénaru tohto žánru, takže v tomto ohľade nie je tvorcom čo vytknúť. A že som počas sledovania takmer s nostalgiou spomínal na Dokonalý svet s Costnerom, ktorý Leatherface tak veľmi pripomínal a nebyť toho, že mal nadviazať na Texaský masaker tak to mohol byť vydarený mix tejto skvelej drámy s Natural Born Killers, filmu pomohlo. Kedže sa však jednalo o pokračovanie Chainsaw masakru, tak by bolo hodnotenie dvojhviezdičkové. Ale jednu pridáme za naivitu slniečkárskej sestričky, ktorej by bolo treba poradiť, nech nestráca hlavu :-D. Priemerný horor, 55%...

Tých navlas rovnakých filmov štýlu Smrtiaca epidémia je toľko, že to už diváka začína nudiť. A ak nie ste ani natoľko nápaditý, aby ste si vymysleli aspoň o niečo orginálnejší názov, nemôžete čakať úspech. Nakoniec k tomu prirátajte banálnu zápletku, herecké výkony hraničiace s respondentmi šou Aj múdry schybí a zlú prácu s kamerou a vyjde Vám Pandemia vzor 2016. Tak stereotypné, až sa Vám môže stať, že sa unudíte k smrti. Za povšimnutie stojí asi iba fakt, že školský autobus so záchranným tímom pri prejazde časťou Los Angeles nemusel použiť komparz. Geto tejto americkej metropoly pôsobilo tak autenticky, akoby v tejto časti už nákaza nejaký čas trvala. Preto 2* a nie jedna.

Bol 8.január roku 2012 a mňa prvýkrát v živote napadlo na sociálnej sieti uverejniť rebríček mojich najobľúbenejších filmov. Stala sa ním Siedma pečať režiséra Ingmara Bergmana. Ako plynuli, dni, týždne, mesiace a roky narastalo moje presvedčenie že sa jedná o film, ktorý o toto prvenstvo už nikto nepripraví. Je 6.november 2017 a nemožné sa stalo skutočnosťou. Ešte väčším prekvapením je pre mňa to, že film, ktorý Siedmu pečať zosadil je komédia. Bohužiaľ, neskutočne pravdivá. Legendu Ingmara Bergmana nemohol zosadiť nik iný ako génius Stanley Kubrick. Jeho Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu je tak neuveriteľným zrkadlom dnešnej spoločnosti, že ak by som ho pozrel povedzme pred desiatimi rokmi, nikdy by tento úspech nedosiahol. Príbeh, ktorý balansuje na hrane jadrovej vojny začína tým, že americký generál rozhodne o útoku amerických bombardérov rozmiestnených v krajinách ich spojencov v okolí Sovietskeho zväzu. (v súčasnosti pri hraniciach z Ruskom našťastie nie sú žiadne základne spojencov).V ďalšej časti príbehu sa dozviete, že tak učiní na základe toho, že komunisti, ako sa dozvedel z médií fluoridáciou vody v štátoch usilujú o cieľavedomú postupnú likvidáciu štátov (v dnešnej dobe Denník N,Sme, či týždeník Trend neinformujú o agresívnych plánoch Ruska a ich manipuláciu s voľbami a.i.). Ďalej sa dej odvíja predovšetkým v zasadacej miestnosti v pentagone a jednom z amerických lietadiel, v ktorom pilot po nasadení klobúka v štýle "Džejára Hujinga" dokonale vystihuje oddanosť a inteligenciu amerického patriota. Ďalšou skvelou postavou je samotný doktor Divnovláska, ktorý vôbec nie je nemeckým imigrantom do štátov a ktorého ruka nemá vôbec náckovské tiky. Ten pripomína hneď dve postavy. Jednu, ktorú myslel sám Kubrik (A.Einstein) a druhú, o ktorej existencii nemohol vedieť. Naozaj ste v ňom nespoznali uznávaného amerického patriota, génia dnešnej doby? Ani keď pokrútenou rukou vybral z vrecka logaritmické pravítko? Ani Rusi však nezaháľajú. Ich Peacemaker ma všetky krajiny od použitia jadrových zbraní odradiť. Mimochodom, ako sa volá najnovšia americká superzbraň?Netuší nikto? Najlepším momentom však je odkaz, ktorý sa v ľuďoch týmto filmom snažil Kubrick vyvolať.Politici sa v období studenej vojny snažili ľudí prichystať na jadrový konflikt a pokladať ho za niečo prirodzené. O to sa snažia aj dnešné liberálne (šaškári,oľiankovci,sédékáú) politické strany v súvislosti s terorizmom. Treba si vziať ponaučenie z ľudí vtedajšej doby. Treba politikom ukázať že existujú veci, na ktoré si ako ľudia zvyknuť nemôžeme. Nech si oni zvykajú na to, čo chceme my. Takže 6.november sa odteraz bude pýšiť tým, že bude dňom, keď som videl najlepší film aký bol kedy natočený. Uvidíme, či vydrží dlhšie ako Bergmanova Siedma pečať. Pretože kto hľadá, nájde. Všetko je otázkou času. Celkové hodnotenie:99,5%...

Svojho času musel tento film spôsobiť šok. Ťažko sa mi momentálne hľadá film, ktorý by svojou kontroverziou vyvolal také ohlasy, aké zrejme na tridsiate roky vyvolali Obludy (snáď Srbski film). Celkovo sa Browningovi podarilo prelomiť tabu tým, že nastavil okno spoločnosti a zachytil správanie sa k postihnutým ľuďom. Pri sledovní snímku si skúste uvedomiť, že sa jedná o obdobie po ukončení prvej svetovej vojny a množstvo ľudí je handicapovaných práve v dôsledkoch vojny a zároveň vďaka pokrokom medicíny. Do toho zarátajme ľúbostnú zápletku a snahu dvojice "normálnych" ľudí priživiť sa na zaslepenej láske svojim spôsobom postihnutého Hansa ku krásnej, ale hlavnej zdravej Kleopatre a silnom Herkulovi a pripraviť tak "liliputána" o majetok v podobe obrovského dedičstva a dostaneme tak film, ktorý na svojej nekompromisnosti a vyzývavosti nestratí určite ani po 100 rokoch. 90%...

Klasický béčkový duchársky horor, ktorý tentokrát nespočíva vo vyhánaní zlého ducha kresťanskými kňazmi, ale židovskými. Čiže dej zhrnieme jednoducho. Klasická ami family po rozvode sa strieda vo výchove dvoch dcér a tatino mladšej kúpi vo výpredaji čiernu skrinku (nie tú z 11.septembra, tá zmizla, tá filmová je dielom ľudskej fantázie, nie ľudskej ruky). V nej sa skrýva uväznený zlý duch. Americká vlajka. Ten začne ovplyvňovať správanie mladšej dcéry doma aj v škole. Americká vlajka. Učiteľka zmenu správania malej slečny netoleruje a skrinku jej zabaví. Skrinka zase netoleruje zmenu majiteľky a učiteľku pošle do večných lovíšť.Ameriká vlajka. Americká vlajka. Čosi začína tušiť už aj otec malej slečny a tak na univerzite (americká vlajka) vyhľadá pomoc. Najprv sa o exorcizmus pokúsi sám, potom sa obráti na rabínov.Jarmulky. Tí musia zvážiť, či počas Sabatu môžu dotyčnému pomôcť.Strašne veľa jarmuliek. Nakoniec malá slečna dostane záchvat spôsobený tým, že ju duch v skrinke začína ovládať a skončí v nemocnici.Americká vlajka.A tak sa otec spolu s rabínom a zvyškom rodinky rozhodnú uskutočniť vyháňanie zlého ducha v suteréne nemocnice. Jarmulka.Sviečky.Jarmulka.Náboženská kniha:Jarmulka. Tak to ide dlhšiu chvíľku, potom sa zlý duch vráti do skrinky a všetci budú žiť šťastne dokým nepomrú. Jarmulka. Nuž, rabín to ma za sebou skôr,ako by ste čakali, nečakane má nehodu z kamiónom a z nehody vyviaznú vcelku iba jarmulka a skrinka.Čo ak by film v kinách zarobil dosť, bude treba na dej prvej časti nejako nadviazať. Trochu iný komentár, možno pobavil, možno nie. 60%, klasický béčkový horor.

Zbožňujem, keď zadám do vyhľadávania filmu "človek beštia" a čsfd mi nájde 5 filmov a anijeden z nich nie je správny. Potom si vyhľadám na imdb orginálny názov, skopírujem ho do okienka vyhľadaj na čsfd a nájde mi film "člověk bestie". Tak sa sám seba pýtam, ak je toto československá filmová databáza, kde je "k***a" slovenská časť??? Samotný film, evidenetne ovplyvnený úspechom Friga na mašine si vyslovene pochutnáva na záberoch (na tú dobu skvelých) na rušne, lokomotívy,vozne a vlakové súpravy. Horšie to však už je z dejom. To, že príbeh rozpráva aj postava, ktorá nakoniec dopadne ako dopadne je jedným z dôvodov, prečo je film tak nudný. Ani to, že sa potvrdí že za všetkým treba hľadať ženu filmu nijako neprospeje. Je to také melancholické a nezvládnuté spracovanie románu Zolu. Spomenul som to viackrát, málokedy sa filmové spracovanie vyrovná tomu knižnému a v tomto filme to bije do očí priam giganticky. Na rok 1938 si filmári na seba vzali asi ešte priťažké sústo, kedže kinematografia bola ešte tam, kde bola. 45%, budete sa nudiť a ak nie ste bláznom do filmovej klasiky tak to ani nezapínajte. Ja klasiku milujem, ale toto proste nevyšlo...

Brad Pitt čoby "Last action Zero" v post apokaliptickou zombie svete? Amíci by vraveli WTF, my vyhodňare "Co ci mece"??? Teraz už seriózna časť komentára. Naozaj, málokedy sa stáva, aby mi hlavná postava filmu nesadla tak veľmi, ako sa tomu stalo pri Wordl War Z. Proste ošľahaný vojnový veterán nevyzerá ako tanečnica z Moulin Rouge. A ak sa hlavný hrdina objavuje v 90% minutáže filmu, tak nie je šanca, aby ste ho hodnotili vysoko. A to je obrovská škoda. Ako som už spomínal v iných komentároch, ak za strop novodobých spracovaní filmov so zombie tématikou považujem 28 dní potom, tak potom toto spracovanie malo potenciál sa mu priblížiť takmer nadoraz, nebyť...Nebyť Brada Pitta v hlavnej úlohe. Nebyť vsuvky z imigrantskou mexickou rodinou.Nebyť amerických a izraelských vlajok vejúcich každú chvíľu. Byť viacerých scén ľudí transormujúcich sa na Zet. Byť dlhšieho spracovania Zet preliezajúcich stenu Jeruzalemu a následného chaosu v meste. Byť kratšieho spracovania hľadaniamedicíny v krídle Cardiffskej nemocnice a oveľa dlhšieho spracovania záverečného boja ľudí, ktorí prežili. Takže, spracovanie mohlo byť oveľa lepšie. Potešila však jedna vec. Relatívne nový nápad, že Zet napádali iba zdravých jedincov. Aj vďaka tomu hviezda smerom nahor. Celkovo 3*.

Film, ktorý by pod taktovkou iného scénaristu a režiséra atakoval najvyššie možné hodnotenie bohužiaľ pod vedením Poyarta ponúka priemerný zážitok. Úvod Vás síce celkom navnadí na mysteriózny thriller, ktorý by mohol ponúknuť mix Sedem a Next a chvíľami sa možno budete zahrávať s myšlienkou že za tým všetkým by mohol byť sám Anthony Hopkins čoby John Clancy, nakoniec (asi v čase pitvy chlapca) sa však dej zvrtne v niečo tak nesúrodé, že budete zvažovať, či ho nebude lepšie vypnúť. Je tam síce zaujímavo vložená myšlienka toho, či má niekto právo ukončiť trápenie nevyliečiteľne chorého človeka alebo nie (prečo som nenapísal radšj myšlienka eutanázie?) ale čo sa týka hereckých výkonov, deja a celkovej atmosféry filmu druhú časť filmu skôr pretrpíte. Jednu hviezdičku som pridal z úcty k Anthonymu Hopkinsovi, takže nakoniec 3*.

Je takmer neuveriteľné, že film spred vyše 80tich rokov tak dokonale vystihuje dnešnú dobu. Úvod, v ktorom Charlie Chaplin čoby zamestnanec fabriky za pásom je vystavovaný požiadavkám na stále vyššie výkony a sústavne kamerami monitorovaný samotným riaditeľom je tak aktuálne, až to bolí. Keď dobehne za riaditeľom predajca s ponukou stroja, ktorý odbúra prestoje zamestnancov počas pracovnej prestávky, majitelia súčasných automobilových a iných fabrík s pásovou výrobou museli byť v tranze. Škoda, že nápad nevyšiel však? Ale naspäť k filmu. Vzhľadom k dobe, v ktorej vznikol, si dokázal vystreliť z tak vážnych tém akými sú nezamestnanosť, štrajky, používanie policajnej sily proti ľuďom "elitou" spoločnosti či silou "bieleho prášku" tak milým humorom, že tento film človek musí milovať aj po toľkých rokoch. A, v neposlednom rade, najepšou tanečnou scénou na filmovom plátne nie je show Vincenta Vegu a Mii Wallace v Pulp Fiction ale Chaplinova "kikamora" v Modern Times. 90%, niektoré "gagy" sa opakujú s malými obmenami a opakovaný vtip už nie je vtip.

NEPOZERAŤ!!! Iba pre silné žalúdky. Vážne, ak si nechcete pokaziť zážitok z legendárneho Michaela Myersa toto pokračovanie jednoducho vynechajte. Nilenže tam nie je Michael a film nijako nesúvisí s prvým dvomi časťami, film takmer nijako nesúvisí s Halloweenom. Nebyť toho, že sa točí okolo masiek a odohráva sa v tom období tak o tento sviatok ani nenarazíte. Proste Carpenter s ďalšími ľuďmi napísali scénar, ktorý sa priživil na úspechov Halloweenu I a II. Ak by sme si odmysleli fakt, že toto spravili a film sa niesol v duchu sci-fi pod iným názvom, mohol byť podpriemerným filmom, na ktorý by sa rýchlo zabudlo. Takto si úplne zaslúžene našiel miesto v rebríčku najhorších filmov užívateľov čsfd. Od hodnotenia odpad ho oddelila u mňa iba práca s maskou v scéne v moteli, celkom vydarený záber chrobákov a hadov vychadzajúcich z malého Budda a vystihnutie toho, ako sú naše deti vystavené detskej davovej psychóze v podobe reklám štýlu mimoňov,masiek, Hello Kitty, Star Wars a iných hrdinov, ktorých musia mať, lebo je to "in". 8%, neskutočná hlúposť...