vadox

Mily film pre deti z rokov minulych, ale aj teraz ma svoje caro. Zaujme hlavne dobrym napadom. Detski herci zvladaju svoje postavy na "1". Sovak mi tam pripada trochu "dreveny", tato rola mu nezapasovala. Vcelku pocuvatelna hudba, triky na svoj cas tiez velmi dobre. Aj moje deti narodene v 21. storoci si tuto rozpravku vychytnavaju. Celkovo 85%

To boli casy, ked sme ako deti v 1978 (9 ?) kazdu nedelu netrpezlivo cakali na uvodnu zvucku, hladni, smaedni, bez vecere -) Serial ani nie je az tak kategoria SCI-FI. Ide skuor o vztahy medzi detmi, hry, kamaratstvo, spolupatricnost a to vsetko zasadene do prostredia, ktore bolo pre nas, vtedajsie deti prirodzene. Okorenene zaujimavymi pribehami, ktore viac ako na vizualne dokonale triky davaju duoraz na vlastnu fantaziu deti. Uvodna znelka a zaverecna pesnicka mi doteraz sposobuje prijemne zimomriavky. Pamatam si, ako nas dojala uplne posledna scena, ked nevladna Majka odlieta zo zeme s neviditelnym Fenixom, luci sa s Karolom a potom pohlad na nestastne deti. Smutny dojem umocnilo aj to, ze za zaverecnou pesnickou pustili celu melodiu, uz ale bez spevu, este raz. Silna nostalgia. Zaujimave, ze moje deti, v case, ked mali 9 a 12, sedeli pred TV rovnako bez dychu, ja pred 40 rokami. A to uz su odchovani na inych TV dielach typu X-men a podobne. Aj teraz, ked bezi dalsia repriza, si kazdu nedelu cela rodina spolocne radi znovu pozrieme Majkine pripehy. Za mna nemozem inak, ako 100%

Nie som prilis velky fanusik fantasy, ale tento film ma vtiahol do seba. Zaujimavy pribeh, vynikajuce vizualne spracovanie. Spociatku dej nebol az taky zaujimavy, ale po chvili som sa od toho nevedel odtrhnut. Ma to pribeh, spad, stipka humoru, trosku romantiky a zaujimave zakocenie - taky koniec som necakal. Co mi trochu prekazalo je (ako v kazdom americkom filme), ze tam musi byt bozkavacia scena hlavnych protagonistov - preto o hviezdicku menej. Ale inak sa mi to velmi pacilo. Neviem pochopit, preco to bol po uvedeni taky prepadak. Holt, za oceanom asi maju iny vkus a nazor na taketo prijemne pozeratelne dielko, ako my tu, "pred oceanom" :-)

Dokument je plny spekulacii a obcas prehnane neoverenych informacii. Samovznietenie uhlia pri skladovani na lodi bolo v tom case relativne beznou zalezitostou. Vzdy sa to riesilo odhadzanim uhlia z bunkra. Na Titanicu bol tento poziar zlikvidovany este predtym, ako odisiel na ocean. Pri vysetrovani v USA doslo aj na tuto temu, ale neprikladal sa tomu ziadny nejaky velky vyznam. Pokial viem, tak "tlelo" iba v sklade c.5 na pravej strane lode, nie vo viacerych skladoch. Lod bola projektovana tak, ze sa mala udrzat na hladine, ak boli zaplavene lubovolne dve vodotesne oddelenia, alebo prve tri vodotesne komory odpredu. Podla zisteni trhlina nebola suvisla, ale zasahovala prve 4 oddelenia a ciastocne aj piate. A to uz lod neprezila. Cely dokument vznikol na zaklade fotografii, kde sa da rozpoznat vraj "poziarom poskodena ocel". Mne osobne to pripada, ako v tom case este nedokonalost fotografie. Titanic mohol plavat aj vyssou rychlostou, ale neboli zapalene vsetky kotly. Cely problem je tak trochu dost spekulativny, nicim realnym nepodlozeny. Patri do kategorie tvrdeni ze "Titanic je nepotopitelny". Taketo tvrdenie nikto nikdy nevyslovil. Cele to vzniklo na zaklade vety uvedenej v casopise Shipbuilder, ktora v preklade znela: "Vzhladom na system vodotesnych komor sa da Titanic sa povazovat za PRAKTICKY nepotopitelny". Novinari z tejto vety vypustili slovo "PRAKTICKY" a veta dostala direktivny charakter o nepotopitelnosti. Staci preluskat knihu od Milosa Hubacka s nazvom Titanic z roku 1989, tam su uvedene vyssie citovane informacie.

Krasne spracovany vianocny pribeh. Sice obcas trochu akcny, obcas nelogicky. Ale ktora rozpravka ma logiku ? Mne to vzdy pripomenie cakanie na zdobenie stromceka, stedrovecernu atmosferu, kapustnicu a potom cakanie na Jeziska ... Ma to svoj dej, spad, kuzelne rozlustenie. I ked je to trochu roztahane, ale velmi sledovatelne. Aj moje deti, uz skoro dospele, zakazdym, ked tento pribeh maju moznost vidiet, sedime pritom ako pribiti. Cele to pretkane hudbou, ktora niekedy nahana zimomriavky po tele ... Zhrniem - aj ked mne uz rolnicka nejakych 45 rokov nezvoni, tento rozpravkovy pribeh ma spolahlivo vrati do cias, ked pre mna bol jej cinkot krasnym zvukom.

Keď som zaregistroval v časopie Elektrón v roku 1985, že Ballard objavil vrak Titaniku, zaujalo ma to a začal som získavať všetky možné informácie o tejto lodi. Dostala sa mi do rúk aj kniha od Miloša Hubáčka, kde je veľmi podrobne opísaný osud Titaniku a hlavných aktérov z tej doby. Keď do kín došiel film, manželka ma musela veľmi dlho prehovárať. Ja na romantiku nejako nie som ... Po premietaní som bol sám zo seba prekvapený. Bol som posledný, ktorý odišiel z kinosály. Pre mňa je tento film, dá sa povedať, dokumentárny. Teraz si už viem predstaviť, ako loď naozaj vyzerala. Dej je zo začiatku celkom pozerateľný, i keď nie celkom zaujímavý. Viem si strednú tretinu odmyslieť. Bod zlomu pre mňa predstavuje moment, keď lodný orchester dohraje Nearer my God to Thee a Wallace Hartley sa s ostanými hudobníkmi rozlúči. Potom zaznie lodný zvon a nastáva boj o holý život. Od tohoto momentu ma nikto a nič nedokáže z deja vytiahnúť. Zimomriavky po celom tele, oči upreté na plátno. Takéto zobrazenie paniky, boja o život, sebectvo, obetavosť a veľa ďalších emócii, vykreslenie ľudských charakterov na pozadí potápajúcej sa lode - to sa podarilo Cameronovi excelentne. Do toho emocionálna hudba, vynikajúce zábery z reálneho vraku, štúdiové animácie a prelínajúce sa obrazy zo spomienok Rose ... Aj záverečná scéna s fotkami a spiacou Rose je silno emotívna, ale popri tom necháva priestor pre fantáziu diváka. Čo vyčítam, je nie celkom historická presnosť. Aj keď je prevažná väčšina udalostí vo filme postavená na reálnych základoch, dobových dokumentoch a svedectvách, dosť zamrzí napríklad to, že sa Murdoch zastrelil, alebo že kapitán sa utopil na mostíku. Celkovo ale dávam 5*.