isterion

Nie je to ako Bean, ale niektoré epizódy sú naozaj dobré

Typický Burtonovský film

Ako komédia je to veľmi slabé, zasmial som sa 2x. Dejovo to bolo nemastné-neslané.

Zamotaný dej netypického príbehu mi akosi nesadol. Na jednej strane sa profiluje ako sci-fi, no v ére organických konzol a zbraní sa jazdí na starých autách.

Piate pokračovanie sa neobišlo bez škrtania z objemnej knižnej predlohy. Ako to teda dopadlo? Nie veľmi dobre – výsledok vyzerá ako sekvencia rôznych scénok, stvárnenie ktorých má kolísavú úroveň. Úvod filmu ako-tak sledoval predlohu, no prečo bolo ihrisko kdesi v poli. Ďalším zvláštnym momentom bol let na metlách v nízkej úrovni Londýnom, doslova na očiach muklom. Podivné bolo aj to, že Moody na čarovanie používal bakuľu a nie prútik. Celkový dej filmu možno v hlavných bodoch zhrnúť nasledovne: útok dementorov na Harryho a Dudleyho, príchod do sídla Fénixovho rádu, vyšetrovanie na ministerstve, pôsobenie Dolores Umbridgeovej na Rokforte, vznik DA a praktické hodiny obrany, poranenie Arthura Weasleyho, hodiny oklumencie, odhalenie DA, Hagridov obrí brat Grawp, skúšky VČÚ, revolta weasleyovských dvojčiat, Harryho vidina vedúca na ministerstvo mágie, súboj proti smrťožrútom, duel Dumbledore a Voldemort. Objavujú sa nové postavy ako Arabela Figgová, Luna Lovegoodová a Dolores Umbridgeová – ktorá mala dostatočný priestor vykresliť svoje stredoveké spôsoby, jej stvárnenie bolo výborné. Naproti tomu Luna až tak nepresvedčila, vyzerala celkom normálne – akurát svojimi replikami sa blížila knižnej predlohe. Vyzdvihnúť možno akčnejšie a trikové momenty ako desivý útok dementorov, let na testraloch, súboje na ministerstve – pastvou pre oči bol duel Voldemort a Dumbledore, efektné ohňostroje, únik Dumbledora z pracovne. Ako obyčajne u americkej produkcie, opäť sa našiel prvok, kde sa mohli realizovať v plnej paráde – tým bolo umiestňovanie vyhlášok inkvizítorky, ktoré usilovný školník s vervou zatĺkal do steny. Akosi sa z filmu vytratila patričná atmosféra, taký bolestivý moment akým bolo úmrtie Siriusa a Harryho žiaľ – nebolo to oproti knihe vôbec cítiť, emocionálne film pôsobil plytko, zato dementori v úvode navodili hrozivú atmosféru.

Podobne ako u trojky možno povedať, že muselo dôjsť k značnej úprave oproti knihe, nakoľko šlo o rozsiahly dej, no našťastie filmový príbeh pôsobí konzistentnejším dojmom. Ako si už možno zvyknúť u americkej produkcie aj u zjednodušeného deja museli pridať niečo navyše – výuku tancovania. Ani turnajové úlohy neostali ušetrené – nemohli si odpustiť dramatickú naháňačku Harryho s utrhnutým drakom. Uvítal by som skôr nepridávanie a zbytočné predlžovanie scén, radšej zachovanie nejakých vynechaných momentov alebo postáv. Postavy v deji filmu prekvapia asi každého čitateľa. V rámci úprav došlo k vypusteniu niektorých osôb, u nových sa možno trochu pozastaviť. Najlepšie pôsobili novinárka Skeeterová, Divooký Moody, Voldemort a Čcho. Madam Maxime, Karkarov, Cedric a jeho otec by boli ešte primeraní, no Barty Crouch, Krum a Fleur už knižnej predlohe príliš nezodpovedali. Najviac mi to vadilo u Fleur, o ktorej nemožno povedať, že by nebola pekná, no v porovnaní s "obyčajnými" dievčatami ako napríklad Hermiona príliš nevynikala. Aby som však len nekritizoval, treba uviesť, že stvárnenie kľúčových momentov filmu bolo urobené dobre – či ide o úvod (dom Riddlovcov), hodina s profesorom Moodym, vylúštenie záhady kvíliaceho vajca a druhá úloha v jazere alebo znovuzrodenie Voldemorta a jeho súboj s Harrym.

V prvom rade treba povedať, že filmová verzia trochu utrpela na zjednodušovaní deja a oproti predošlým dielom predsa len viac zaostáva, čoho výsledkom je aj kratšia dĺžka filmu, ako boli predchádzajúce, hoci je tretia kniha rozsiahlejšia. Dej pôsobí nie príliš konzistentným charakterom, výsledkom toho je, že divák má trochu rozpačitý celkový dojem – nemôže sa ubrániť tomu, že tam niečo chýba. Chmúrnejšie a strašidelnejšie poňatie príbehu je miestami možno trochu výraznejšie, ako by bolo potrebné. Zmena režiséra zrejme spôsobila aj ďalšie odchýlky oproti predchádzajúcim dielom, ktoré si môže pozorný divák všimnúť. Aby som však len nekritizoval, treba uviesť, že stvárnenie kľúčových momentov filmu bolo urobené dobre – či ide o nafúknutie tety Marge, cestu Rytierskym autobusom, hodina s Hrdozobcom, boj s prízrakom, alebo používanie Záškodníckej mapy. Aj keď plynulosť deja je trochu kostrbatejšia, dokáže upútať diváka a pripraví mu nejeden prekvapivý zvrat. Niektoré scény boli trochu rozvláčnejšie, napríklad lietanie Harryho na hrdozobcovi, no najmä Lupin ako vlkolak (odklon tejto časti oproti originálnej predlohe spôsobuje jej zbytočné predĺženie). Možno chápať upravenie deja, nakoľko pôvodný príbeh je rozsiahly, no vhodné skrátenie zdĺhavejších pasáží by umožnilo pridať aj niečo z chýbajúcich momentov príbehu – nikto by asi neprotestoval voči dlhšej verzii filmu. Divákovi, ktorý nečítal knižnú predlohu, budú miestami chýbať niektoré súvislosti, čo ostávajú bez vysvetlenia. Tiež by bolo vhodné dodržať predchádzajúce scenérie vo filmoch – vidno to obzvlášť v prípade Hagridovej chatrče a Zúrivej vŕby, ani hrad neostal ušetrený od zmien.

Film založený na druhej knihe opäť splnil očakávania. Pútavý príbeh bol v celkom vernej adaptácii spracovaný do obrazovej podoby. Samozrejme, že dej bol čiastočne zjednodušený a niektoré veci boli vynechané. Asi najviac chýba oslava úmrtín. Aj napriek precíznej práci tvorcov možno vytknúť nejaké maličkosti vyskytujúce sa vo filme. Také najvýraznejšie sú v prípade presádzania mandragor – žiaci s nasadenými chráničmi na uši nie sú schopní počúvať výklad profesorky, fénix vynášajúci ľudí z podzemnej tajomnej komnaty letí vonku, kde vidno nočnú oblohu – mali sa vrátiť do dievčenských záchodov, v podzemí bolo prekvapivo vidno (nepoužívali žiadne svietidlá). Taktiež bolo trochu zbytočne rozvláčne spracované unikanie pred začarovanou dorážačkou a naháňačka za zlatou strelou, aj trochu dramatické vypadnutie Harryho z auta pri objavení vlaku. Miesto týchto zdĺhavých scén by bolo vhodnejšie použitie niektorých vystrihnutých pasáži, ktoré by doplnili zaujímavé chýbajúce momenty - napríklad Malfoyovci v Borginovom obchode, rozhovor o nájdenom denníku, žartovanie Weasleyovských dvojčat, ...

Film založený na prvej knihe zaznamenal obrovský celosvetový úspech. Pútavý príbeh bol v celkom vernej adaptácii spracovaný do obrazovej podoby. Samozrejme, že dej bol čiastočne zjednodušený a niektoré veci boli vynechané. Najviac asi zamrzí vypustenie Zloducha. Aj napriek precíznej práci tvorcov sa vo filme vyskytujú nejaké maličkosti, ktoré neuniknú pozornému divákovi. Asi také najvýraznejšie sú rozdiely medzi malým Harrym – bábätkom na začiatku filmu a pri Hagridovom rozprávaní (alebo na fotke s rodičmi), ďalej v prípade triedenia si Harry sadne vedľa Hermiony, no pri večeri sedí vedľa Rona, tiež v závere filmu vyzerá šachovnica dosť prázdna na to, aby bolo možné dať mat.

Ako sa pozerať na novú verziu známeho príbehu? Je to remake pôvodnej filmovej verzie alebo vychádza z knižnej predlohy? Za námet nemožno považovať ani jedno. Dej je založený na niektorých postavách, ktoré dostali nové charaktery. Hlavná postava, vzdelaný Karl May (Old Shatterhand), je plný ideálov a humanizmu. Rattler je jednoduchý, drsný pištoľník, pracujúci pre železnicu. Inču-čuna ako rozvážny náčelník kmeňa Apačov, otec Winnetua – udatného bojovníka a Nšo-či, ktorá je šamankou. Možno ešte spomenúť aj ďalšie postavy, ktoré dostali minimálny priestor – Bancroft, Sam Hawkins, Tangua. Pokiaľ si divák pozrie tento filmový výsledok ako neznalý pôvodnej verzie, alebo knihy, môže v ňom nájsť odkazy na temnú stránku histórie formou tohto filozofického westernu s trochu drsným jazykom a tiež prekusnúť niektoré nelogické momenty. Zamrzí aj to, že mnohé scenérie sú vytvárané počítačovo, takže výsledok pôsobí sterilne.