Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný

Recenzie (2 465)

plagát

Život (2017) 

Takto kvalitný sci-fi horor tu teda nebol už poriadne dlho. Mám veľmi rád realistické sci-fi filmy zo súčasnosti s astronautami a reálnymi vesmírnymi stanicami, ale vždy som miloval aj sci-fi horory v štýle Votrelca, so skupinami ľudí, ktorí sú nútení čeliť neznámej forme života, takže na túto pomerne originálnu kombináciu som sa aj dosť tešil a výsledok ma nielen nesklamal, ale skôr predčil moje očakávania. O nejakom originálnom a nápaditom scenári sa tu síce moc hovoriť nedá, ale s tým tu predsa nemôžem mať žiadny problém, film sa snaží ukázať, ako by to teoreticky mohlo vyzerať, keby v súčasnosti skutočne došlo ku kontaktu s nejakou formou života a podľa mňa sa mu to darí veľmi dobre. A tak film možno pôsobí trochu priamočiarejšie, než podobné filmy, ale vôbec mu to neškodí, tu vôbec netreba na nič čakať, úvodná fáza je ideálna a rýchla a tak už po chvíli je nová forma života na vesmírnej stanici, kde sa po minútach skúmania stane hrozbou a čoskoro aj mimoriadne nebezpečným zabijakom, takže tu sa to už naplno rozbehne a nepoľaví až do konca. Poteší, že úroveň netvora neustále graduje, takže je čoraz nebezpečnejší, ale aj hnusnejší a postavy sa ho snažia zastaviť logickými a inteligentnými spôsobmi, takže sa z toho nestane žiadna bežná hlúpa vyvražďovačka. A k tomu ešte ten perfektný záver, toto ma teda mimoriadne bavilo. Veľkým plusom sú postavy, už dávno som nevidel film, v ktorom mi všetky postavy boli tak sympatické, že mi vlastne smrť každej z nich bolo ľúto. A navyše v zložení známych a dobrých hercov. Získalo si ma hlavne trio Jake Gyllenhaal, Rebecca Ferguson a Hirojuki Sanada, ale sadol mi aj zvyšok a dokonca aj Ryan Reynolds, ktorého vôbec nemusím, ale tu to bol správny muž, ktorý priateľa neopustí. O plnohodnotnej hororovej stránke sa tu moc hovoriť nedá, pravá žánrová atmosféra sa tu nevyskytuje a ani drsné momenty tu moc nie sú, ale Life šiel na to predsa len trochu inak a zvládol to. O napätie aj tak nie ne núdza a jednotlivé strety s mimozemšťanom sú rozmanité a vždy zaujímavé. A tak ani režijne tu nemám čo vytknúť, pričom mi sadla aj hudba, ktorá pôsobí až tak zlovestne. Takže v tomto prípade ma to vlažné prijatie filmu aj dosť prekvapuje, v rámci toho, čo chcel film ukázať to už snáď ani nemohlo byť lepšie. Pre mňa výborný film, ktorý si určite ešte viackrát pozriem. 81%

plagát

Kolos (2016) 

Ukážkový príklad filmu s perfektným nápadom, ktorý by skvelo fungoval na ploche krátkometrážneho filmu, ale pri plnohodnotnej filmovej verzii to už trochu drhne. Prakticky všetko zaujímavé sa odohrá v prvej tretine, či už ideálne zoznámenie s hlavnou hrdinkou, ktorá si ma ale úplne nezískala, predsa len za svoju životnú situáciu si mohla sama, ale samozrejme hlavne celý ten nápad prepojenia s obrovským monštrom, čo sa postará o pár zaujímavých sekvencií a bol som zvedavý, ako budú tvorcovia tento nápad rozvíjať ďalej. Ale nakoniec zostalo vlastne len pri tom nápade, nasledujúca fáza filmu síce tiež nie je vôbec zlá, pozerá sa na to bez problémov, ale prišlo mi, akoby vážne nevedeli, ako to podať a tak sa z toho stane vlastne len taká štandardná dráma a film som už pozeral skôr zo zotrvačnosti. Ale aspoň finále je opäť trochu zaujímavejšie a zábavnejšie a tak si z filmu odnášam dobrý pocit. Sadlo mi to aj herecky, Anne Hathaway bola kedysi jednou z mojich neobľúbených herečiek, ale musím uznať, že v posledných rokoch sa predsa len podstatne vylepšila a navyše si začala vyberať zaujímavejšie projekty, takže sa s jej tvorbou aj stretávam o niečo častejšie. A ani zvyšok postáv nie je najhorší, zahrali to ideálne. Režijne s filmom nemám väčší problém, vizuálna stránka je bez problémov, pričom film sa našťastie nikdy nezvrhne do nejakých digitálnych deštrukcií, k čomu síce tématika láka, ale určite na to nebol rozpočet a navyše to ani nebolo potrebné, skôr by mu to uškodilo. A atmosférou mi to vyhovovalo. Takže to jedno pozretie určite neľutujem, ten nápad sa mi páčil a síce moje očakávania neboli naplnené, ale aj tak ma to celkom bavilo. 62%

plagát

Raw (2016) 

Určite sa nejedná o žiadnu prepracovanú psychologickú sondu do hlavy preorientovanej vegetariánky, ale rozhodne ani o žiadny béčkový horor, prišlo mi to ako taký zlatý stred a to filmu s takouto tématikou sedí rozhodne najlepšie. S filmom mám vlastne iba jeden problém, trvá príliš krátko na to, aby mohol plnohodnotne ukázať všetko potrebné, tie dôležité medzníky v zmene zmýšľania hlavnej hrdinky prichádzajú až príliš rýchlo po sebe a to mi tu moc nesedelo. Hlavne som sa tešil na tú jej vnútornú dilemu a boj s preorientovaním sa, ale toto tu nemá žiadny priestor a zmení sa až prekvapivo ochotne a rýchlo. Takže tu by som kľudne uvítal minimálne aj polhodinu navyše a neprekvapilo by ma, keby som bol potom z filmu už úplne nadšený, lebo aj takto ma to až mimoriadne veľmi bavilo. Nielen, že zápletka je už na prvý pohľad atraktívna, ale aj dejovo mi to prišlo nadmieru zaujímavé, plné výborných momentov a sekvencií a navyše aj správne úchylné, ale presne v tej najlepšej možnej miere, aby som si nemusel pri sledovaní pomyslieť, že tvorcom šlo len o nejaké lacné šokovanie. Možno sa tu nájde nejaký ten moment, bez ktorého by sa film kľudne obišiel, napríklad to oblizovanie oka, čo nemalo pre film absolútne žiadny význam, ale inak všetky drsné a úchylné momenty tu majú svoje miesto a tak aj hodnotu. A najlepšie sú asi časť s prstom, alebo uzmierenie sa sestier po nenávistnej bitke. Inak sa film našťastie nezvrhne do žiadnej hlúpej vyvražďovačky, aby to už pôsobilo prehnane, čoho som sa obával, ale film si stále drží svoju úroveň, štýl a relatívne aj uveriteľnosť. Plusom je aj obsadenie, hlavná hrdinka mi sadla až prekvapivo dobre, bola nielen sympatická, ale aj v úchylnejších a drsnejších scénach plne dôveryhodná, čo vždy poteší, ale nemal som problém ani s jej sestrou, spolubývajúcim na internáte, ale ani s nikým iným, aj keď v popredí sú len títo traja. Režijne tu nemám čo vytknúť, vzhľadom na taký nezávislejší štýl som možno očakával aj takú pasívnejšiu verziu so statickejšou kamerou, ale toho som sa nedočkal, toto bolo nápaditejšie a vizuálne dostatočne atraktívne, sedelo mi to. Takže skutočne škoda len tej krátkej dĺžky a tým pádom zrýchleného scenára, ale aj takto ma to veľmi bavilo a s radosťou si to ešte pozriem. 81%

plagát

Teď správně, potom špatně (2015) 

Vzhľadom na tvorbu tohto režiséra som ani nič iné nečakal, zameriava sa na také malé, nezávislé filmy, takže žiadna plnohodnotná romantická dráma z toho byť ani nemohla, no určite nie som sklamaný, aj takéto filmy potešia. Film ponúka dva pohľady na to, ako by mohlo prebiehať zoznámenie a prvý spoločne strávený deň dvoch odlišných ľudí, uznávaného režiséra a introvertnej maliarky, ktorí sa zblížia a potenciálne by medzi nimi aj mohlo niečo byť, pričom oba sú veľmi podobné a tak sa film snaží ukázať, že práve tie drobné zmeny dokážu všetko radikálne zmeniť. Celé je to postavené hlavne na dialógoch a tu musím pochváliť, že sa aspoň obaja spolu rozprávajú inteligentne a vyberajú si aj také rozumnejšie témy, ako o živote, umení a podobne. Poteší aj obsadenie, ktoré je na nezávislý film až prekvapivo hviezdne a tak hlavné duo tvoria Jung Jae-Young a Kim Min-Hee, ktorí sa mi tu páčili a na nich je film aj postavený, ostatní majú pre film len zanedbateľný význam. Ale režijne mi to vzhľadom na skúsenosti režiséra pripadá predsa len až príliš amatérske. Nepochybujem o tom, že to bol zámer, ale predsa len niečo takéto očakávam skôr od debutantov. Kamera je neustále úplne statická a to používanie zoomu zase pôsobí až smiešne. Toto sa tu vôbec nehodilo. A tak lepšie hodnotenie takémuto filmu dať nemôžem, ale celkovo sa mi to páčilo, rád si niečo podobné občas pozriem. 66%

plagát

Votrelec: Covenant (2017) 

Ani nedávny Prometheus, ktorý sa snažil trochu rozšíriť a dovysvetliť univerzum pôvodného Votrelca mi nijak zvlášť nevadil a dokonca mimo vyvražďovacích scén ma aj dosť bavil, ale predsa len som sa viac tešil na toto nové pokračovanie, ktoré malo konečne omnoho viac ponúknuť aj samotného votrelca, ktorý mi roky chýbal, ale nakoniec to bola chyba, pretože práve votrelec a hororová zložka tomuto filmu dosť podkopáva nohy. Ako pokračovanie Promethea to v mimoakčných scénach funguje veľmi dobre, toto univerzum sa mi jednoducho páči a tu mi zápletka, ale aj samotný dej prišli dostatočne zaujímavé, je tu zodpovedaných mnoho otázok, nielen z Promethea, ale aj Votrelca, ktoré ma zaujímali už roky a na moje prekvapenie ma to dokonca ani nesklamalo a tieto odpovede mi vyhovovali, aj keď som sa ich dosť obával. Ale filmu sa aj tak nedarí držať plnú zaujímavosť po celý čas, tempo mi prvú polovicu prišlo trochu pomalšie a v druhej je to zase dynamické až moc, niektoré sekvencie by to chcelo skrátiť a iné zase predĺžiť, jednoducho k ideálu to malo stále ďaleko, ale celkovo ma to bavilo. Ale práve po tej hororovej zložke ma to skoro vôbec nebavilo. Akoby tvorcovia zabudli, aké typy hororových scén boli v pôvodnej sérii najlepšie, práve tie pomalšie, v ktorých sa votrelec nečakane sa objaví pri svojej obeti a nemilosrdne ju zlikviduje alebo unesie. Toto je návrat ku trojke, ktorú mám z celej série najmenej rád, ale ešte v o dosť horšej podobe. Hororové časti sú zbytočne preakčnelé, votrelca vidno príliš moc a často v úplne nevhodných lokáciách, napríklad taký útok na lúke alebo jeho pohyb po vonkajšej strane vesmírnej lode mi vôbec nesedeli a navyše je neustále až moc viditeľne digitálny. Pri týchto nových dieloch klasík si len divák uvedomí, ako sa to kedysi robilo omnoho poctivejšie a lepšie. A tak vlastne jediný hororový moment, ktorý ma celkom zaujal bola scéna v sprche a od tej som pri tom čakal najmenej. Ale aspoň tu vyzeral votrelec konečne poriadne. Inak krvi a zabitých je tu viac než dosť, ale tie likvidácie teda za moc nestoja, tu som čakal omnoho viac. Problém je aj obsadenie, jedine Michael Fassbender v dvojúlohe androidov je výborný, obe jeho postavy a rozdiely medzi nimi ma bavili, práve jeho postava je na moje prekvapenie veľkým plusom nielen tohto dielu, ale myslím, že aj celej novej série a práve kvôli nemu som zvedavý, ako sa budú vyvíjať ďalšie diely. Zvyšok postáv je už úplne zameniteľný, takže mi bolo úplne jedno, kto prežije. Režijne to inak nie je zlé, Ridley Scott vie stále natočiť minimálne nadpriemerný blockbuster, vizuálna stránka je výborná, ale aj mimo nej má svoje klady, len ako som spomínal, tá hororová stránka nestojí za nič. A musím pochváliť aj hudbu, tá sa mi dosť páčila. Takže Alien: Covenant určite nie je zlý film, kľudne si to ešte pozriem a kladov je tu dosť, hlavne to zodpovedanie mnohých otázok z Promethea a Votrelca, ale na film z tohto univerza je to predsa len trochu slabé, samotná postava votrelca si zaslúži omnoho citlivejší prístup a lepšie vymyslené scény, než tieto na zúfalo priemernej úrovni. 66%

plagát

Doba temna (2016) 

Historických filmov z obdobia japonskej okupácie, v ktorých sa rieši odboj, kolaboranti a nejaký ten plán na uškodenie okupantom už bolo v juhokórejskej produkcii natočených nespočet, ale väčšinou sa celkom vydaria a Age of shadows má navyše na svedomí Kim Jee-Woon, výrazný tvorca, pri ktorom mi bolo jasné, že si to natočí po svojom, takže som sa na film aj tešil a s výsledkom som dostatočne spokojný. Podobné filmy sa väčšinou nesú v pomalšom tempe, za čo môže nielen politická téma, ale aj výrazne nadpriemerná dĺžka a síce tieto faktory sa týkajú aj tohto filmu, ale inak o pomalom tempe tu teda hovoriť nemôžem. Tu sa neriešia vôbec žiadne zbytočnosti, rodinné línie a podobne, ale dej sa neustále venuje len tomu dôležitému, okrem príprav na útoky proti japonským cieľom predovšetkým snahe získať kórejského policajného veliteľa v službách japoncov na svoju stranu, čo je podané veľmi dobre a to jeho rozhodovanie, ako sa má k celej situácii postaviť sa mi veľmi páčilo, pričom to zaberá vlastne aj väčšinu filmu a divák si takmer do konca nemôže byť istý, s kým skutočne je. Takže už táto relatívne rozbehová prvá polovica mi prišla dostatočne zaujímavá a v druhej sa to už naplno rozbehne, tu už jedna výrazná sekvencia strieda druhú, pričom sú výborne gradované, hlavne celá fáza vo vlaku a tak na toto je už radosť pozerať. Trochu sa ale dalo popracovať na postavách, je ich tu dosť a obsadenie je hviezdne, ale nezískali si ma zase tak moc, ako by som chcel. Našťastie policajný kapitán Song Kang-Ho, ktorý je v centre diania je tradične perfektný, s ním nemám najmenší problém a ani Gong Yoo, ktorý je vlastne hlavný hrdina, aj keď jeho postava má pre dej len druhý najväčší význam si svoje splní, ale z vedľajších postáv si ma už aspoň trochu získala len ženská hrdinka a napríklad Lee Byung-hun, na ktorého som sa tešil má nielen minimum priestoru, ale jeho postava mi prišla aj dosť zbytočná. A aj záporáci, teda japonskí dôstojníci mohli byť vybraní lepšie. Po akčnej stránke som určite dosť spokojný, ale aj tak som čakal trochu viac. Všetky akčné sekvencie sú perfektne natočené a technicky prvotriedne zvládnuté, vizuálne som si ich skutočne vychutnával a niektorým nechýba ani napätie, len po obsahovej stránke sa ani v jednom prípade nejedná o nič výnimočné, chýbajú nápady, alebo nejaké výrazné momenty. V predchádzajúcich filmoch mal Kim Jee-Woon určite výraznejšie akčné scény. Ale inak tu absolútne nesklamal, zvládol to prvotriedne. Takže Age of shadows nie je typ filmu, ktorý by som si chcel pozrieť opakovane, ale Kim Jee-Woon tomu dodal ten správny náboj a tak to jedno pozretie som si určite užil. 77%

plagát

Joshi zu (2014) 

Takéto filmy dokážu natočiť len Japonci. Je to vlastne rovnako infantilná prkotina, ako seriál Power Rangers, ktorých som pozerával v detstve, ale našťastie je to zámerné, takže vážne to skutočne nikto neberie. Len tu je pätica žien, ktoré chránia svet pred monštrami z rôznych kútov vesmíru a popritom riešia ešte svoje vlastné problémy a hlavne dilemu, či má záchrana sveta prednosť pred kariérou, čo aspoň prispieva celkovej zámernej absurdite. A tak dej je úplne jednoduchý, neustále sa striedajú tie isté typy scén bez nejakej plnohodnotnej gradácie, ale o to tu ani nejde, je to hlavne oddychovka, pri ktorej som sa nenudil, občas niečo zaujme, alebo pobaví, ako napríklad dlhé čakanie kamarátky počas počítania pri moste. Inak po akčnej stránke očakávane nie je o čo stáť, toto je len povinná zložka, takže hlavné hrdinky v priebehu filmu niekoľkokrát čelia nejakému monštru, ale stále v tom istom prostredí niekde za mestom, pri absurdnej choreografii a nemajú problém sa s monštrami nielen porozprávať, ale aj vyjednávať, takže monštrum kľudne počká aj celý deň, aby si dievčatá zatiaľ mohli vyriešiť svoje problémy. Škoda len, že tvorcovia viac nezapracovali na humore, tu im viditeľne išlo len o to, aby to bolo zámerne infantilné a absurdné a tak sa tu nenájde ani jedna plnohodnotná komediálna scéna, takže zasmiať sa tu nedá. A chcelo by to aj trochu výraznejšie hrdinky, tu boli všetky sympatické, ale žiadna nevynikala. Takže takýto film sa ťažko objektívne zhodnotí, ale ja som si len chcel pozrieť niečo japonsky absurdné a dostal som sympatickú oddychovku, ale výhradne na jedno pozretie. 52%

plagát

Kruhy (2017) 

Od najnovšieho pokračovania slávneho Kruhu som síce nemal žiadne veľké očakávania, ale že to bude až takáto bezvýznamná, absolútne zbytočná záležitosť ma skutočne ani nenapadlo. Normálne mi príde ako úplná drzosť a výsmech divákovi natočiť niečo takéto v áčkovej žánrovej produkcii a poslať to do kín. Nie som síce žiadny veľký fanúšik tohto univerza, skôr mi sadli iné japonské duchariny tej doby, ale predsa len musím uznať, že tie prvé diely, či už japonský originál, ale celkom aj ten trochu slabší americký remake mali niečo do seba a hlavne prínos do tohto žánru. No to sa o tomto najnovšom pokračovaní nedá povedať ani omylom. Ešte úvod v lietadle pôsobí celkom nádejne, ale aj následne sa mi celkom páčil ten nápad so školským programom, ktorým sa študenti zbavujú prekliatia Samary, ktorý je ale aj tak využitý len minimálne, ale inak je celá tá pátracia línia s hľadaním pravdy o Samarinom tajomstve len nanajvýš ohraná a nezaujímavá a navyše ešte aj so snahou parazitovať na minuloročnom hite Don't Breathe, čo sa im ale aj tak vôbec nepodarilo a tak bezradnosť tvorcov v tomto žánri vynikne ešte viac. Ale aj tak som čakal aspoň nejakú gradáciu alebo trochu údernejšie finále, no ani omylom, ešte aj záverečná fáza je úplne nevýrazná, tu už tvorcovia nemali ani len snahu divákom niečo predviesť. Takže po hororovej stránke tu nie je absolútne o nič stáť, atmosféra a napätie sú nulové, hororových sekvencií je málo, pričom ani tie za nič nestoja, ale čo ma prekvapilo najviac, ešte ani samotná Samara sa tu skoro vôbec neobjavuje, jedine v pár niekoľkosekundových záberoch. Takže tu sa už tvorcovia neobťažovali ani len s nejakou ikonickou scénou, akou je kultové vychádzanie z televízie. A obsadenie je na tom rovnako, ako aj celý film, zatiaľ čo na pôvodných Kruhoch sa mi páčilo, že v hlavných úlohách sú miesto ohraných klasických teenagerov aspoň dospelí novinári, tak tu sa tvorcovia zase vrátili k tomuto otravnému prvku a tak je v centre diania dvojica necharizmatických a aj pomerne nesympatických mladých ľudí. Ale trochu to zachraňuje profesor Johnny Galecki a slepec Vincent D'Onofrio. A technicky sa tu dá pochváliť jedine vizuálna stránka, tá je samozrejme bezchybná, ale inak je to režijne jedna veľká bezradnosť. Takže to relatívne znesiteľné hodnotenie je hlavne za ten áčkový vizuál, dve vedľajšie postavy a že som sa v prvej polovici zase tak moc nenudil, ale celkovo to nie je nič iné, len výsmech divákovi a snaha zarobiť na slávnej značke. 31%

plagát

Mistr Meče (2016) 

Po dlhšej dobe to v čínskej produkcii zase tak neprehnali s efektami, ako je to u nich nanešťastie v posledných rokoch zvykom a tak som si konečne zase mohol pozrieť umiernenejšie, príjemne sledovateľné wu xia. Zápletka je prakticky žánrová klasika, dvaja prvotriedni bojovníci, majstri meča, ktorí mimo seba navzájom nemajú absolútne žiadnu konkurenciu sa z rozličných dôvodov chcú vzdať svojho bojového spôsobu života a konečne nájsť svoj pokoj, ale v tomto nemilosrdnom svete je to problém a navyše ich nemôže minúť ani ich spoločný duel. Takže príbehovo mi to celkom vyhovovalo, ale ani so spracovaním nemám väčší problém, dej sa mi páčil, nesie sa to v svižnom tempe a ako to v podobných filmoch býva, zase som si najviac užil strednú fázu, kedy síce ubudne akcie, ale mám slabosť pre tieto časti, kedy bojovníci konečne začnú hľadať svoj pokoj, priestor dostane aj nejaká tá sympatická romantická línia a má to príjemné čaro. A tak väčšinu času ma to skutočne bavilo, ale zase sa to muselo pokaziť, aj napriek relatívnej umiernenosti celého filmu je finále opäť prehnané a plné zbytočných efektov a tak toto som už dopozeral len zo zotrvačnosti a čiastočne sa mi pokazil dojem inak z dosť dobrého filmu. Ale chcelo by to aj podstatne lepšie obsadenie, postavy mi síce vyhovovali, ale hlavné mužské duo je tvorené zúfalo necharizmatickými hercami. Ale aspoň ženské zloženie sa celkom vydarilo, chýba síce nejaká výraznejšie známa tvár, ale pre potreby filmu plne stačili. Celkom môžem pochváliť aj akciu, síce sa tu nájde viacero prehnaných a hlavne predigitalizovaných scén, obzvlášť celá posledná tretina, ale inak je väčšina súbojov v štýle, aký mám v rámci wuxia rád, takže viac sa spoliehajú na choreografiu a reálne ľudské schopnosti, pričom to občas prakticky až pripomína tanec, čo môžem. A tak sa tu síce nenájde ani jedna akčná scéna, ktorú by som si mal potrebu pustiť znovu, ale väčšina súbojov sa mi aj tak páčila. Režijne tiež môžem skôr chváliť, až na tie niektoré prehnanosti mi vizuálna stránka vyhovovala bez ohľadu na to, či sa jednalo o digitálne alebo reálne zábery, k tomu pekné interiéry a kostýmy a občas sa darí navodiť aj príjemnú atmosféru a tak u mňa prevláda spokojnosť. Takže skutočne škoda tej poslednej tretiny, ktorý zbytočne pokazila celkový dojem, inak by som hodnotil lepšie. Takto si to už znovu asi nepozriem, ale aj tak som rád, že v čínskej produkcii ešte nezabudli aj na normálnejšie wuxia, ktoré mi v posledných rokoch dosť chýbali. 67%

plagát

Gantz: O (2016) 

So seriálom nemám žiadnu skúsenosť, ale toto univerzum sa mi celkom pozdáva, keďže obe filmové spracovania sa mi dosť páčili, preto som si s radosťou pustil aj Gantz: O, ale tentoraz už ani zďaleka tak spokojný nie som. Zatiaľ čo oba filmy boli dejovo dosť prepracované, zaujímavé a postupne rozvíjali univerzum, tento film už priamočiarejší byť ani nemohol, jednoducho len skupina ľudí, ktorí sa po smrti dostali do tejto podivnej hry bojuje v meste napadnutom netvormi, absolútne nič navyše. Ani takéto béčkovejšie spracovanie nemusí byť zlé, je nespočet skvelých filmov aj s takýmito najjednoduchšími zápletkami, ale toto mi prišlo zúfalo nenápadité a hlavne stereotypné. Ešte možno prvú polovicu sa mi na to pozeralo celkom dobre, predsa len tempo je svižné, ale potom ma to už prestalo baviť, dopozeral som to len zo zotrvačnosti a bolo mi úplne jedno, ako sa to skončí. Moc tomu nepomôžu ani postavy, všetky sú úplne nevýrazné, čo platí aj o hlavnom hrdinovi a jeho novej priateľke a tak ma ani moc nezaujímalo, kto to prežije. Po akčnej stránke som ale o niečo spokojnejší, je jej tu plno a síce ani jedna akčná sekvencia skutočne nenadchne, stále to mohlo byť nápaditejšie, zaujímavejšie a zábavnejšie, ten obstojný štandard si akcia predsa len drží. No sklamali ma samotné netvory, je ich tu síce omnoho viac, ako napríklad vo filmových spracovaniach, ale tam boli originálnejšie a rozmanitejšie, tu vyniká jedine skákajúca hlava. A hlavným kladom filmu je bezpochyby vizuálna stránka, tá je perfektná, rovnako ako pri väčšine podobných súčasných japonských filmoch. Takže vizuálna stránka a dostatok akcie film nakoniec na ten slabý priemer vytiahnu, ale inak je to rozhodne sklamanie, od podobných filmov očakávam podstatne viac. 51%