dalver

Najmenej vtipný a najlacnejšie pôsobiaci štvrtý diel trilógie Hatchet si získal najväčšie tržby a návštevy a vytiahol sa vďaka Greenovmu menu poriadne vysoko aj cez alternatívne formy predaja filmov. Green má v US celkom veľké meno. Produkuje seriály, hrá v kapele (ktorej meno zaznie v tomto filme), má internetovú show a je dosť známou osobnosťou. Škoda, že do našich končín od roku 2010, keď vyšiel výborný Frozen už nič zaujímavé nedošlo. Victor Crowley nezabaví, netlačí na sekeru, pôsobí gumovo lacne a kŕčovito. Postavy sú plytké a efekty slabé. A možno to presne Green, milovník trashu chcel. Škoda.

Druhá séria rozhodne lepšia ak prvá. Rovnako ako druhý Wolf Creek je lepší ako jednotka. Mick je parádny záporák, len z neho tvorcovia vyrábajú nesmrteľného borca a hororovú legendu, keď sa po dvoch filmoch a dvoch sériách seriálu ide spraviť ďalší film. Každopádne vyzerá to, že McLean má stále dostatok nápadov a nehostinné prostredie mu svedčí.

Vraj v jednoduchosti je krása. Zábavné a milé postavy a charaktery, ktoré sa chovajú naozaj ako ľudia. Žijúce si svoje jednodocho-krásne a zároveň niekedy trpké, niekedy sladké a stále svoje životy. Plné krásnych metafor, v parádnom vidieckom prostredí. Z toho súčasného seriálového sveta, kde sa každý snaží šokovať a prichádzať s niečím neuveriteľne pokrokovým sú Detectorists krok úplne mimo mainstream. A mne sa to veľmi páčilo.

Síce som komiksovú predlohu len letmo prebehol, ale je potešiteľné, že táto minishow končí presne ako Forsmanov komiks. Rovnako je potešiteľné, že zatiaľ nie je potvrdená druhá séria, lebo tieto postavy a ani celá show si ho vlastne nezaslúžia i keď cieľovka U18 si to bude chcieť u Netflixu určite vydupať. Osem krátkych dielov sleduje vzťah dvoch tínedžerov, ktorý rýchlo eskaluje. Najzaujímavejšie na celom seriály je sledovanie komentárov divákov. Kým pre mládež sa dvojica stáva modelmi: najmä v ich chápaní zatiaľ nepochopeného, sledovanie ich ťažkého dospievania a spoznávanie prichádzajúcej slobody s jej nástrahami. Starší si asi len pozdvihnú oči a pozrú si ako sa ´´attenction whoring´´ nepochopenej dvojice mení na poriadny životný fuck up. Lebo niekedy sa majú ľudia naozaj tak dobre, že robia všetko preto aby si život skomplikovali a posrali.

Ono je to príjemná pohodová zombedy s fajn fuckovacými dialógmi, úmyselne teleshoppingovými hereckými výkonmi (Olyphantovi to veľmi ide a evidentne sa baví), ale žiaľ na konci 1. série show totálne dochádza dych k čomu sa pripája úmorná snaha natiahnuť show na ďaľšiu sériu.

Neskutočný trash! Aj pri tej dĺžke som to musel pozerať na štyrikrát. Počas filmu je občas úplný výpadok deja, scénky sú navzájom slabo poprepájané. Všetko je lemované splatter scénkami a špinavým bezďákmi, ktorý sa flákajú a pochľastávajú.

Skutočný príbeh H. H. Holmesa, ktorý sa vo filme spomenie je neuveriteľne dobrý námet pre akýkoľvek film. Vlastne aj preto sa námetu zhostil aj Scorsese a s di Capriom chystajú The Devil in the White City. Príbeh o právnikovi, žijúcim vo vzťahu s tromi ženami, ktorý si otvoril hotel a zavraždil v nom podľa odhadov až 230 ľudí. Uf. Havenhurst je mizerným odvarom, ktorý na Holmesa odkazuje v mnohom. Problém je citeľná predvídavosť, mizerný herci, žiadne napätie a najmä celková nuda, ktorá Holmesovmu príbehu len škodí.

Už Halloweensky príspevok Smitha v Holidays dával akosi najavo, že to neberie sám autor moc vážne a Yoga Hosers sú toho len pokračovaním. Film samotný, čo sa týka hereckých výkonov mnohých výborných komikov je úmyselne absolútne strašný. Na množstve vtipov a slovných hračiek sa dá solídne zabaviť a poteší vidieť všetkých Smithových parťákov z minulosti. Každopádne je však Yoga Hosers absolútnym krokom vedľa a ostáva len krátka chvíľa na zamyslenie, prečo to ten Smith kurva vlastne urobil.

Wingard vie vybudovat napatie i strach, a keby mu v tomto filme nepobehovala po lesoch skupina nudnych amaterov, tak by s ich spolupracou vytvoril velmi dobry horor. Zaverecna tretina je viac nez slusna a finale v baraku je naozaj dobre.

Osem poviedok, ktoré príliš nezaujmú dejom, ale skôr technickým spracavaním. Osem neznámych režisérov a tvorcov, ktorí chcú ukázať, že by si možno zaslúžili aj väčšiu dôveru a peniaze na samostatný celovečerák. V troch prípadoch za mňa áno, aj keď nejaké to vysávanie Cronenberga, Carpentera či iných je až veľmi cítiť.