Martinius

3* s odrenymi usami a najma ocami. topi sa to v stereotypoch a klise, nametovo a scenaristicky je to uplne fiasko. plusom je, ze dinosaury povinne vyzeraju dobre, detska protagonistka je konecne prijatelna a zopar scen je dokonca dobrych (predator lovi v detskej izbe).

film skoncil a nasledovali neme titulky. pocas nich vladlo v sale hrobove ticho. vsetkym nam este behal mraz po chrbte, sam som mal stiahnute hrdlo. ked sa zazalo svetlo, uvedomili sme si, ze treba vstat a ist domov. takmer bez najmensieho hluku sme sa vytratili, opatrne, aby sme nesliapali po snoch mrtvych pod nasimi nohami, aby kazdy mohol zostal sam so svojimi pocitmi a dojmami z filmu... takto zaposobil katyn. melancholocky, sklucujuco, smutno, pietne, bolestne. kto pocas dvoch hodin ocakaval vojnovu akciu a la zachrante vojaka ryana, sa rovno mohol zdvihnut a odist. komentatori, nezmyselne vycitajuci filmu nudnu zdlhavost, akademicku konzervativnost, ci dokonca „stareckost“, zalostne stroskotavaju na priam vulgarnej citovej tuposti a z toho vyplyvajucej nekreativite vlastneho nazoru. katyn nie je ani o komercii, ani o pseudointelektualizme, ani o nejakej snahe o umelecky experiment. nie je o efektoch, ale o vyslednom efekte. klobuk dolu pred reziserom, ktory napriek svojmu vysokemu veku dokazal natocit snimku plnu zivota, autentickosti, naturalistickosti, vypovednych hodnot. wajda dal do nej kus seba a nefalsovaneho ducha doby ako priamy svedok 2. svetovej vojny a kedze bol sam synom v katyni zavrazdeneho dostojnika, je film nieco ako jeho vlastnou spovedou i rozhresenim. film preto len zobrazuje ducha doby masakru v katynskom lese. je odzrkadlenim niekdajsich hmlistych udalosti, dezinformacii, reakcii zo sokujucich dokumentarnych zaberov na tisice objavenych a exhumovanych tiel. je o znasilneni polska brutalitou a jednym z najvacsich ideologickych klamstiev. a v neposlednom rade je zazalovanim dvoch neludskych totalitarnych rezimov, ktore medzi sebou rozdrvili obete svojho spolocneho sprisahania, zbavili ich mien i ludskej dostojnosti a degradovali ich na mrtvoly, nahadzane do jam a zasypane tonami hliny. rezimy, ktore katyn umoznili, vykonali a napokon zneuzili pre vlastnu propagandu. rovnako, ako vtedajsie udalosti, ani reziser sa so svojimi hrdinami nemaznal. nechal ich tapat v neistote, vo falosnej nadeji, zit v hroze, vdychol i vzal im zivot a k zaveru, po „oslobodeni“ vrahmi, ich napokon nechal utonut v rezignovanej beznadejnosti s vyhladom na "ziarivu buducnost" pod nadvladou stalinizmu. koniec bol rovnako desivy ako tusenie celej tragedie: bujna fantazia hrozy pokracovala tam, kde skoncili vsetky zapisky, svedectva a odmlcali sa masove hroby. zajatci boli ako na jatkach jeden po druhom odvleceni do popravcej miestnosti alebo priamo k jame s mrtvolami a akonahle si stihli uvedomit to, co ich caka, strelil im popravca gulku do tyla. kaluz krvi bola splachnuta vodou z vedra...

rovnako skvele ako jednotka aj napriek tomu, ze za reziserskou klapkou nestal matthew vaugn. film nezostal v tieni jednotky a udrzal si pocas celeho deja stabilnu uroven - ci uz hlasok, gagov, zvratov. a to bez toho, aby sa zbytocne pritiahol za vlasy. je to jedna velka recesia, parodia a sebaparodia na hrane cynizmu.

ak ocakavate od rezisera trilogie pana prstenov podobny velkolepy epos, mozete byt velmi sklamani. dalsi remake king konga (tentokrat najvernejsi povodnej predlohe) sice zacina v ocarujucom new yorku 30. rokov a vtiahne vas do jeho atmosfery natolko, ze sa neviete dockat dalsich scen a sprevadzania hlavnych hrdinov na ich ceste za dobrodruzstvom. na neobjavenom ostrove vsak expedicia rychlo stroskota a reziser hned s nou. pociatocny sympaticky dej sa strati v kaskade bezhlavych akcnych scen, kde v absurdnosti a nezmyselnosti konkuruje jedna druhej a zvysok filmu je uz len cakanie na koniec. pri pozerani spominanych scen sa divakovi okrem skodoradostneho uskrnu natiska otazka, ako k nim jackson vobec dospel. ci sa stratil v lese pri hladani lysohlavok, alebo precvalal ozraty zvysok dna na hupacom konikovi po obvode obyvacky. urcite si vsak zabudol vsetku logiku a zdravy rozum niekde na novom zelande. king kong z tohto dovodu nepresviedca ani ako dobrodruzny film ako je napriklad indiana jones a ani ako dobrodruzna fraska ako je trebars quatermain. film postrada dramaticke momenty, kvazi-humorne elementy koliduju s hororovymi natolko, ze vas ani nehne, ked zacnu nahle ludia chcipat ako muchy (najma ocividne za tymto ucelom na ostrov privezena pocetna posadka maleho parnika). summa summarum - namiesto remaku povodneho veldiela tu mame roztahaneho bezzubeho mackopsa s animaciami na urovni priemernej pocitacovej hry a davkou lahkej romantickej sodomie. je preto priam neuveritelne, ze tento film ziskal troch oskarov. jedine ocenenie, ktore by som mu udelil, by bola nejaka cena utechy od PETA.

mahlzeit! keby som mal uviest troch najlepsich nemeckych sucasnych humoristov, bez vahania by to boli loriot (vicco von bülow), oliver kalkofe a walter moers. a prave spominany walter moers je autorom v nemecku legendarneho komiksu "kleines arschloch", ktory sa da asi najlepsie prelozit ako maly zasran. nuz a tento komiks sa dockal v toku 1997 sfilmovania, samozrejme v animovanej podobe. scenar, texty, riadenie animacii a spolupraca na rezii - vsetko poctivo moers. maly zasran je okuliarnaty (u moersa maju casto takmer vsetci okuliare, ci uz zvierata alebo pohlavne organy...) zakerny, ale zato mimoriadne inteligentny, teenagersky spratek, ktory spravi vsetko preto, aby porusil nejake spolocenske alebo individualne tabu ci konvencie. a vyziva sa v tom tym najsarkastickejsim a najvysmesnejsim sposobom, nic mu pritom nie je svate. maly hajzlik nema zabrany otvorene a kruto parodovat ci uz uchylky homosexualov, nemecky syndrom fasizmu, chovatelov psov, dochodcov, pristahovalcov, ci vymletu dedinsku mladez. nadavky, drogy, vsadepritomny sexizmus ci vyznavanie lasky sedemdesiatrocnym zenam patria do jeho repertoaru rovnako ako trebars vysmech z nabozenstva. nejde pritom o ziadne lacne vulgarizmy, ci zachodovy druh humoru, ale o cielene kverulantstvo. moers lahodi tichym malym zakerakom v kazdom z nas a divak si pri jednotlivych scenkach povie "ano, presne toto by som vyparatil dochodcom!" kleines arschloch neurazi, na to je cely film priinteligentny. nanajvys sokuje a vydesi moralnych apostolov.

spolu s benjaminom buttonom najlepsi fincherov film. schizofrenia je doveryhodna, jej pritiahnutie za vlasy zamernou snahou o prehananie. pribeh zije z neustalej nadsazky, helena bonham carter je roztomilo sexy a pri meat loafovych kozach a vsadepritomnom cigaretovom dyme sa vam priam natiska podozrenie, ze sa fincher silne nechal ovplyvnit timom burtonom.

aj napriek zaujimavemu nametu a hromade kvalitnych hercov zacina film neohrabane (hlupou scenou zastrelenia vzacneho sfinxa) a cely cas sa posuva uz len dolu brehom. denzel washington, akysi samozvany falloutovy spasitel, posobi unavene a bez iskry, tesiaci sa na penziu a miestami mate z neho dojem, ze sa ocitol v nespravnom filme. podobny je aj zvysok deja. bez stavy, bez atmosfery, bez nadsenia. dynamika pribehu sa zadrela postapokalyptickym pieskom, nudnymi pasazami (kedy pravdepodobne reziseri nevedeli kam z konopi a nechali kameru len tak volne bezat), oci kolucimi logickymi trhlinami a akcnymi scenami tvariacimi sa sice coolovo, vyznievajucimi vsak trapne absurdne. cele to nezachranil ani velmi dobry, ale zbytocne sa snaziaci gary oldman, ani roztomila mila kunis a ani kratke zjavenie sa toma waitsa, ktory v giliamovom imaginariu dokazal, ze je majstrom nielen hudobnej sceny. book of eli je film, v ktoreho pripade ak vydrzite do zdarneho konca, tak nan v priebehu nasledujucich piatich minut zabudnete.

opat raz sviezi originalny animak, prijemne utopeny v pirotesknej pestrosti fantaskneho sveta, obratne a sebavedomo balansujuci nad priepastou gyca. vizualom i nametom pripomina burtonov "nightmare before christmas", co mu vsak len sluzi ku cti. pribeh i humor pobavia, neunavia a nezriedka pozitivne prekvapia. (T2, ty uz konecne prestan pisat komentare, lebo tie tvoje sprsky bludov zahustovane informacnym spamom brania vo vyhlade na texty normalnych prispievatelov).

dokonale instantny animak, len sity na mieru pre rihannu a sheldona.

sydney pollack sa rozhodol pliest z h... - nazvime to vsak uctivejsie - varit zo sekery polievku. vysledkom sa stala roztahana socialna drama so skvelymi hereckymi vykonmi, ktorej vsak v zavere zlyhal dramaticky obluk. ucelom prilis unahleneho coup de grâce bolo mozno pomoct film narychlo a posobivo ukoncit, namiesto toho sa kobercom trhlo pod celou jeho snahou o psychologicky vieryhodny profil postav i stavbu deja. smutne tiez byva, ked sa niektore dielo zneuzije na ideologicke ucely. film sice ziskal niekolko prestiznych vyznamenani (oskara pre giga younga za herca vo vedlajsej ulohe), cenami a potleskom ale nesetrili ani sudruhovia v kremli, ktori mu pridelili nezanedbatelnu rolu vo svojej propagande.