boss123

Najnovší filmový počin Bastard od dánskeho režiséra Nicolaja Arcela ma zaujal už od uvedenia prvého traileru. Veľkú zásluhu na tom mali predovšetkým výborný herec Mads Mikkelsen a aj samotný námet, ktorý je jednoducho moja šálka kávy. Príbeh samotný nebudem nijak rozpisovať keďže najlepšie je ho zažiť, pretože je emocionálne pomerne silný. Najvýraznejšou zložkou sú pre mňa herecké výkony. Spomínaný Mads Mikkelsen je tradične skvelý a dokáže perfektne hrať len samotnou mimikou ešte viac ma, ale prekvapil Simon Bennebjerg. Ten sa do svojej úlohy Schinkela ponoril úplne naplno a predviedol jeden famózny herecký výkon. Jeho postavu bude drvivá väčšina divákov každou minútou viac nenávidieť. Oceňujem aj pevnú režisérsku ruku Nicolaja Arcela. Ten aj s celým svojím tímom zvláda z každej scény dostať maximum. Jeho snímka ma dokázala zaujať vďaka svojej atmosfére a celkovému spracovaniu od prvého momentu až po záverečné titulky. Pochváliť musím aj to, že sa tvorcovia neboja brutality a niektoré scény ma dokázali celkom šokovať. Výhrady prakticky takmer nemám až na nie príliš výraznú hudbu a pomalú poslednú tretinu, ktorú, ale dostatočne zachraňuje veľmi dobré zakončenie, ktoré bolo pre mňa zadosťučinením. Hodnotím, teda na päť hviezd a percentuálne na 90%.

Poor things je filmom, ktorý ma prekvapil. Aj napriek vysokým hodnoteniam a niekoľkým oscarovým nomináciám som bol trochu skeptický. Hlavne z toho dôvodu, že ma tvorba režiséra Yorgosa Lanthimosa dodnes príliš nezaujala. O to viac som prekvapený aké množstvo emócií vo mne dokázala táto snímka zanechať. Od znechutenia cez radosť, smútok až po akúsi melanchóliu, v ktorej som sa na konci ocitol. Najsilnejšie zložky filmu sú vizuál a herecké výkony. Vizuálne je film krásny. Kamera strieda rôznorodé palety farieb. A ponúka netradičné kamerové uhly a originálne zábery prekypujúce fantáziou. O nič menej kvalitné nie sú ani herecké výkony. Predovšetkým Emma Stone v hlavnej úlohe je neuveriteľne presvedčivá. Zahrať dieťa v tele dospelej ženy je určite veľká výzva, ktorá vyžaduje veľkú dávku vysokých hereckých schopností. A Emma Stone previedla, že obidve tieto vlastnosti v sebe má. Zdatne jej sekundujú aj Mark Ruffalo a Villem Dafoe s postavou podivného doktora Goodwina Baxtera. Tiež musím vyzdvihnúť vysokú mieru originality viacero zaujímavých nezvyčajných nápadov. Len málo chýbalo ku tomu, aby som aj v prípade tohto diela udelil maximálne hodnotenie. Čo ma sklamalo je hlavne používanie až prílišného množstva vulgárnych výrazov a snáď až nepríjemné a v mojich očiach až zbytočne brutálne, vyobrazenie násilia v niektorých scénach. Myslím, že práve pre tieto spomínané zápory bude film pre niektorých divákov ťažko stráviteľný. Napriek tomu mne osobne sadol parádne. Nie je to síce päť hviezd. Avšak štyri silné to pre tentokrát určite budú. To znamená vyšší nadpriemer a percentami hodnotím číslom osemdesiat.

Denis Villeneuve je v mojich očiach momentálne jeden z najlepších súčasných režisérov. Jeho predchádzajúce filmové počiny sa mi veľmi páčili, a to predovšetkým vďaka vynikajúcemu audiovizuálu. Jednoducho som behom pár scén dokázal spoznať režisérov veľký vizuálny cit. To platilo aj pre prvú časť filmovej adaptácie Duny. A som rád, že môžem bez pochýb povedať, že toto tvrdenie platí aj pre druhú časť. Veľkou výhodou pre tvorcov je, že v prípade tohto pokračovania nemusia celý svet a postavy v ňom budovať od základov, a tak vlastne plynulo nadväzujú na koniec predchádzajúceho filmu. Villeneuve sa poučil z miernych výhrad, ktoré mali po prvej kapitole diváci aj kritici, a tak je samotné tempo od začiatku výrazne rýchlejšie. A, čo je ešte lepšie tak si ho film dokáže až do konca udržať. Najsilnejšou stránkou tohto diela je určite audiovizuál. Neraz mi v kine takmer spadla sánka z nádherných kompozícií, ktoré sa tvorcom podarilo vytvoriť. Kameraman Greig Fraser opäť posúva svoju latku o úroveň vyššie. A to isté môžem povedať aj v prípade hudby. Hans Zimmer a jeho burácajúci soundtrack je jednoducho ešte lepší. Zvláda dodať obrazu potrebnú silu a zároveň, keď je to potrebné tak aj jemnosť. Herecké výkony sú veľmi silné. Myslím, že celému castingu tentokrát kraľujú Timothée Chalamet a Austin Butler, ktorí si svoje úlohy náležite užívajú. Ale pochváliť musím aj Javiera Bardema a Rebeccu Ferguson. Obaja dokázali dodať svojím postavám veľkú charizmu. Paul sa, ako postava behom celého filmu mení a vyvíja pomerne nečakaným smerom až je na samotnom konci niekým úplne iným. To isté sa dá povedať aj o jeho matke. Príjemne som bol prekvapený aj z použitia humoru. Ten je inteligentný a dokáže divákovi vyčarovať úsmev na tvári. Čo je oproti minulému filmu za mňa určite zmena k lepšiemu. K druhej Dune mám samozrejme aj nejaké výhrady. Posledná tretina filmu je síce obsahovo plná. Povedal by som, že až preplnená. Čo, ale nie je k prospechu skôr naopak. Prišlo mi, že jednotlivé udalosti na seba nadväzujú až príliš rýchlo a film tak nedáva priestor pre diváka, aby to všetko dokázal spracovať. Pár scén by sa dalo určite rozvinúť viac, ale myslím, že vzhľadom k veľkosti predlohy na to tvorcovia jednoducho nemali čas. Čím sa ich samozrejme nesnažím ospravedlňovať. To je, ale len maličký kaz na veľkom až epickom filmovom zážitku, ktoré toto dielo ponúka. Dočkal som sa vynikajúceho pokračovania, ktoré krásne nadviazalo na svojho predchodcu a dokázalo, že nie vždy je sequel horší ako prvá časť. V tomto prípade hodnotím druhú Dunu ešte vyššie, ako tú prvú a už tú som si dokázal obľúbiť. Nemôžem inak, ako dať päť hviezd z piatich. Každému odporúčam zájsť do kina, ktoré celý zážitok pozdvihne ešte vyššie. Dúfam, že sa dočkáme aj zavŕšenia tohto príbehu. A ak bude rovnako dobré, ako obe tieto snímky tak sa máme na, čo tešiť. Villeneuve by tak doručil jednu z najlepších trilógií vôbec. Ja sa teším už teraz z toho aký zážitok som mal možnosť zažiť. V mojich očiach to vidím na krásnych 95%.

Na najnovší film v réžií Martina Scorseseho som sa tešil už od jeho oznámenia. Moje nadšenie sa ešte zvýšilo potom, čo som videl prvý trailer. Martin Scorsese je vynikajúci režisér, ktorý, ale má už nejaké tie roky za sebou a o to viac si cením, keď natočí ďalší film do svojej dlhej kinematografickej tvorby. Na začiatok by som napísal len to, že Vrahovia mesiaca kvetov sú divácky náročným filmom. Tempo je pomalšie a akcie nie je určite tak veľa ako v niekoľkých iných filmoch tohto režiséra. Plne to, ale vynahrádza fantastický scenár adaptujúci svoju knižnú predlohu založenú na základe skutočných udalostí. Ďalej aj skvelá atmosféra, ktorú sa podarilo trafiť úplne presne. A rovnako tak sú to aj silné herecké výkony. Predovšetkým trojice Dicaprio, De Niro a prekvapivo aj Lily Glandstone, ktorá stvárnila manželku Ernesta Burkharta. A aj vďaka jej kvalitnému minimalistickému herectvu je celé toto dielo o to silnejšie. Rovnako tak Leonardo Dicaprio v úlohe spomínaného Ernesta Burkharta hrá, ako z veľkej filmovej knihy a svoju postavu si neskonale užíva. Robert de Niro zahral svoju postavu Ernestovho strýka ako s vysokej školy herectva. Svoju odpudivosť sa mu na mňa podarilo z plátna preniesť úplne dokonalo. V technických aspektoch sa jedná o najvyššiu ligu. Niektoré kamerové zábery by sa dali zavesiť na stenu ako obraz. Som rád aj za to, že sa tvorcovia neprikláňajú ani na jednu stranu a skôr sa snažia reálne ukázať postavy v ich pravom svetle. Čo má za následok aj to, že Ernestovi v hlavnej úlohe sa prakticky ani nedá fandiť, pretože je jeho postava vrcholne nesympatická. Hlavne kvôli jeho činom. Mohlo by sa zdať, že by to skôr mohla byť pre diváka prekážka vo filmovom zážitku. Mne to, ale nevadilo. Skôr mi vadilo, že samotný kmeň Osagov napriek dlhej stopážy nedostal viac priestoru. Rovnako tak ma mierne sklamala aj hudba. Prišla mi až nevýrazná. Je to škoda, lebo pár scén by mohla povýšiť ešte o úroveň vyššie. Napriek tomu je veľa momentov hlavne v samotnom závere, ktoré ma dokázali emocionálne zasiahnuť a stáli za to. V závere svojej recenzie by som len napísal, že si nemyslím, že sa jedná o najlepšie dielo Martina Scorseseho. Určite ho, ale každému odporúčam. Nie je určite určené pre každého. Je treba sa naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku. Ja som stým však problém nemal. Myslím si, že je podobných originálnych filmov treba oveľa viac. Aj to prispelo ku môjmu výslednému hodnoteniu. Päť hviezd je tentokrát úplne na mieste. V percentách to vidím na 90 percent.

Hotel Continental je nová miniséria, ktorá sa odohráva vo svete, ktorý nám po prvý krát ukázal akčný film z roku 2010 John Wick. Film sa stal takým známym a populárnej hlavne vďaka charizme Keanu Reevesa a výborným akčným scénam. Musím sa priznať, že som fanúšik celej filmovej série Johna Wicka. A všetky štyri filmy považujem za veľmi kvalitné akčné kúsky. Seriálu sa nedá odoprieť že má veľmi dobré akčné scény. Nie je ich síce priveľa, ale mne osobne prišlo, že ich bolo tak akurát. Hlavná postava Vincenta, ktorú stvárnil Colin Woodell mi prišla pomerne sympatická, aj keď určite nie v takej miere ako práve John vo filmovej sérií. Najviac ma herecky oslovil Mel Gibson, ktorý sa predstavil v úlohe úhlavného nepriateľa Cormaca O'Connora. Čo je ohromná škoda je, že sa tvorcovia zamerali na príliš veľa postáv, čo napokon vyústilo do toho, že nie všetky príbehy sa stihnú dostatočne rozvinúť. A tak isto ani ich ukončenie mi v niektorých prípadoch neprišlo práve najlepšie. Scenár tiež nie je veľmi premyslený. Viac krát sa mi podarilo dopredu odhadnúť, čo sa stane. Tiež sa tvorcovia nevyhli ani nejakým tým typickým klišé momentom. Napriek niekoľkým chybičkám som si celú minisériu užil. Veľmi kvitujem aj fakt, že sa tvorcom podarilo celú stopáž troch epizód dostatočne zaplniť zaujímavými scénami takže som sa určite nenudil ani pri jednej epizóde. Nebojím sa ohodnotiť Hotel Continental štyrmi hviezdami. Pri percentuálnom hodnotení si myslím, že 75 percent je úplne adekvátnych.

Nový thriller od streamovacej služby Netflix s názvom Reptile ma už svojím trailerom zaujal. Preto hneď, ako bola možnosť a táto snímka vyšla na Netflixe tak som ju zhliadol. A bez preháňania hovorím, že som mal šťastný výber. Film je vo väčšine aspektov takmer až v každom na veľmi vysokej úrovni. Herecky je na čele Benicio Del Toro v úlohe detektíva Toma Nicholsa. Je to hlavne on, ktorý zvládol potiahnuť celý film na svojich pleciach. Ostatný mu celkom zdatne nahrávajú, ale nikto ho určite herecky neprevyšuje. Pochváliť musím predovšetkým premyslený scenár. A niekoľko nečakaných a veľmi zaujímavých zvratov. Celý dej sa vyvinie výrazne odlišne, ako divák na začiatku očakáva. Aspoň ja som mal taký dojem. V technických aspektoch film nezlyháva, ale ani nijak neprekvapuje. Je to taký solídny nadpriemer. Čo veľmi oceňujem je atmosféra. Tá sa stupňuje počas celej stopáže a hlavne v druhej polovici mi prišla poriadne hustá. Tak isto ma potešilo aj samotné finále, ktoré je poriadne napínavým až mrazivým zakončením. Čo by som trošku skritizoval tak je predovšetkým prvá polovica. Niekedy mi prišlo, že sa až nepríjemne pomaly ťahá. Pár minút sa určite dalo vystrihnúť. Tak isto by som prijal výraznejší hudobný podkres. Toho som sa, ale bohužiaľ nedočkal. Maximálne hodnotenie, teda napokon určite neudelím. To však neznamená, že som sa nebavil. Práve naopak. Túto prvotinu režiséra Granta Singera určite odporúčam. Hlavne fanúšikom thrillerov. Ja hodnotím štyrmi hviezdami. Percentuálne dávam 80%.

Barbie som pred premiérou vo svete absolútne neočakával. Vlastne som sa len pár dní pred premiérou dozvedel o tomto najnovšom filmovom diele Grety Gerwig. Som veľmi prekvapený, ako Barbie zabodovala u kritikov a u divákov ešte viac. Vlastne už teraz bez okolkov môžem povedať, že sa z tejto snímky stal obrovský hit. Ja osobne nemôžem povedať, že by som sa nebavil, ale našiel som veľa prekážok, ktoré mi stáli v ceste za skvelým filmovým zážitkom. Začnem, ale tým, čo musím oceniť. Po technickej stránke nemám žiadne výhrady. Vizuálna úroveň je parádna a určite pridáva celému zážitku veľa plusových bodov. Kamera je veľmi kvalitná. Kostýmy sú veľmi dobre prepracované a aj celkovo vizuálne zapadajú do celku úplne presne. Taktiež nemám žiadne výhrady ani pri hereckých výkonoch. Margot Robbie v hlavnej úlohe je celkom sympatická aj keď v pár scénach mi trošku liezla na nervy. Ešte viac musím vyzdvihnúť Ryana Goslinga, ktorý si postavu Kena užil. Pôsobil na mňa zo všetkých úplne najlepšie. A tak isto aj jeho postava. Oceňujem aj viacero originálnych prvkov v príbehu, ktoré ma zaujali. Celkovo je celá snímka pomerne originálna a netradičná, čo ja osobne beriem ako veľmi dobrú vizitku samotnej režisérky a celého filmového štábu. Čo, ale určite neoceňujem je humor. Greta Gerwig sa síce snaží. Bohužiaľ aj tak to nestačí. Pár scén bolo síce humorne vydarených, ale oveľa viac sa našlo takých, ktoré ma absolútne nerozosmiali a skôr som sa cítil pomerne nekomfortne. Prišlo mi, že celá prvá polovica ma o dosť viac zaujala. Môj záujem však každou minútou slabol. Je to veľká škoda. Hudobné vsuvky sa síce vydarili, ale určite ma z kresla nepostavili. Ani celkové zameranie filmu k súčasným trendom silných a nezávislých žien mi neprišlo príliš obohacujúce. Niektorí to obhajujú pomocou pojmu satira. Po zhliadnutí som však nedostal nijak zvlášť silnú satiru. V mojich očiach tak Barbie skončila tak v polovici cesty. V pozícii satiry mi toto dielo neprišlo veľmi silné. A ani, ako komédia veľmi nefunguje. Jedná sa vlastne o zaujímavý mix rôznych žánrov, ale ani v jednom nevyniká. Nehovorím, že som očakával veľa. Vlastne, čo som očakával som z veľkej časti aj dostal. Sú tam však nedostatky, ktoré túto snímku zrážajú dolu. Hodnotím napokon tromi hviezdami. Percentuálne som sa rozhodol, že dám 70%.

Trvalo dlhú dobu, kým som sa ku seriálu Neporaziteľný konečne dostal. Mal som ho vyhliadnutý nejakú dobu, ale jednoducho som sa nejak nevedel odhodlať. Až sa tak napokon konečne stalo a môžem tak napísať aký zážitok som vlastne dostal. Musím povedať, že tento seriál rozhodne nie je rovnaký ako mnohé podobné animované seriály. Napríklad od DC Comics prípadne Marvelu. Tvorcovia si rovnako tak, ako aj autor predlohy Robert Kirkman absolútne neberú servítky. A v mnohých akčných scénach tlačia na mieru únosnosti násilia každou epizódou viac a viac. O krv určite nie je núdza, ale zároveň mi neprišlo ani v jednej epizóde, že by zobrazované násilie bolo len bezúčelné. Čo je pre mňa osobne najväčšou silou a devízou seriálu je scenár a predovšetkým neskutočne napísané a zobrazené profily postáv. Hlavné a aj vedľajšie postavy sú výborne vykreslené. Majú svoje dobré a aj zlé stránky. Navyše som sa dočkal viacerých parádnych a nečakaných zvratov. Ďalším perfektným prvkom seriálu je dabing. Či český alebo aj anglický mi veľmi sadol. Hlavne J.K. Simmons dokázal postave Všemocného dodať potrebný punc epickosti. A už dávno som nevidel v podobnom komiksovom diele tak komplexnú postavu. Animácia je slušná neurazí. Zároveň ani nenadchne. Určite nedosahuje úroveň ďalšieho vynikajúceho animovaného seriálu napríklad Arcane. To by bola jediná maličkosť, v ktorej seriál nevynikal. Ináč prakticky takmer nemám výhrady. Veľmi sa teším na druhú sériu a každému odporúčam sa pustiť do prvej série. Je to silný zážitok po všetkých stránkach a len máločo sa tomuto seriálu v animovanej tvorbe môže rovnať. Odporúčam, ale skôr vyspelejšiemu publiku. Rozhodne si nemyslím, že Neporaziteľný je seriálom pre deti. Ja hodnotím piatimi hviezdami. A dávam aj 90%.

Traja mušketieri je dnes už preslávený román ktorí napísal Alexandre Dumas st. Musím sa, ale priznať, že som ho doposiaľ neprečítal takže vlastne môžem porovnávať len filmové spracovania. Najnovší film, ktorý je založený práve na tomto románe ma veľmi milo prekvapil. Určite som si ho užil o dosť viac ako nechválne známu americkú verziu spred niekoľkých rokov. Tentoraz sa tvorcovia viac držali pri zemi. Podarilo sa im vytvoriť výbornú atmosféru vtedajšieho Francúzska. Navyše aj ústrední hrdinovia sú dobre obsadený. Či už všetci traja mušketieri tak aj D'Artagnan. Napriek tomu ma najviac herecky oslovila Eva Green v úlohe Milady. Aj, keď nemala príliš veľa priestoru aj tak zvládla s prehľadom všetky svoje scény a som veľmi zvedavý na jej príbeh v prípadnom pokračovaní. Ešte viac ako toto všetko, čo som doposiaľ spomenul ma, ale prekvapili akčné scény. Tie sú natočené prehľadne. Sú zaujímavé a v pár momentoch aj pomerne originálne. Cez kameru až po zvuk sú všetky technické aspekty parádne zladené a po technickej stránke vlastne nemám žiadne výhrady. Čo sa týka príbehu tak ma ničím výrazným neprekvapil. Myslím, že príbeh, ako taký je dnes už veľmi známy, a tak som ani nejaké neočakávané príbehové zvraty nečakal. Čo by som filmu vytkol tak je hlavne to, že som sa nedokázal napojiť na hlavné postavy. A jednoducho som sa nedokázal o ne báť prípadne s nimi nejak extra súcitiť. Čo je možno aj moja chýba, ale nemyslím si, že by my to tvorcovia veľmi uľahčili. Čo je trošku škoda. Zážitok to mohol byť emocionálne určite silnejší. Napriek tomu som spokojný. Film má správnu dĺžku. Nenudí a rýchlo odsýpa. Na plánované pokračovanie som určite zvedavý. Ak si tvorcovia udržia podobnú úroveň budem veľmi rád. Po prvej časti zatiaľ štyri hviezdy z piatich a vidím to na takých osemdesiat percent.

Tak po dvoch rokoch nám Christopher Nolan priniesol svoj ďalší filmový počin s názvom Oppenheimer. Keď som sa pri prvých informáciách o plánovanom filme Christophera Nolana dozvedel, že sa bude jednať o biografickú snímku, ktorá bude zobrazovať život Oppenheimera v mnohom ma to prekvapilo. Námet samotný mi veľmi nepasoval k Nolanovi a jeho predchádzajúcej tvorbe. Preto som si povedal, že sa nechám prekvapiť s čím tento vynikajúci režisér zas príde. A po zhliadnutí v Bratislavskom IMAXE musím bez problémov povedať, že sa mu podarilo ma opäť prekvapiť. Oppenheimer určite nie je podobný posledným biografickým filmom z minulých rokov. Film vo svojej stopáži vlastne strieda žánre. Z každého žánru som tu niečo našiel. V rukách neskúseného režiséra by to bol pravdepodobne veľký bordel. Nolan je už ostrieľaný režisér a svoj film režíruje bez zaváhania. Hrá sa s obrazom hudbou a zvukom ako maliar s plátnom. Chrlí na nás divákov jednu informáciu za druhou a nedáva veľa priestoru na ich pochopenie. Akoby sa snažil neustálym zvyšovaním tempa aj hudby prebudiť v nás pocit úzkosti a beznádeje, ktorú určite nejedenkrát zažíval, aj samotný Oppenheimer. Pravdepodobne sa to nebude všetkým páčiť a niektorý ľudia ku týmto pocitom nebudú mať rovnaký vzťah ako ja. Mne osobne to nevadilo. Naopak si myslím, že je to dobré ozvláštnenie príbehu, ktorý mohol byť vyrozprávaný ako množstvo iných životopisných filmov z posledných rokov. To by ho však nemohol točiť Christopher Nolan. Opäť mi dokázal, že je režisérom so svojím vlastným štýlom. Nikomu ani divákovi sa neprispôsobuje a jednoducho si točí tak, ako on sám chce. Navyše tento svoj štýl každým filmom inak ozvláštňuje a aj v tomto jeho novom počine sú prvky, s ktorými v iných svojich filmoch veľmi nepracoval. Niektoré scény boli až mrazivé a neraz vo mne vyvolali pocit nepríjemnej úzkosti. Čo som doposiaľ v takej miere pri žiadnom inom filme tohto režiséra nemal možnosť cítiť. Dosť tomu dopomáha aj fakt, že je dej založený na základe skutočných udalostí. Čo sa týka hudby tak nemám žiadne výhrady. Je v dokonalom prepojení s obrazom a obe naraz sa spájajú v jedno. Pomáha emocionálne vyšperkovať niektoré scény na maximum. Napríklad aj toľko krát spomínaná scéna výbuchu je geniálna predovšetkým vďaka hudbe. Ale aj, preto, že je natočená úplne inak, ako by každý očakával. Herecké výkony sú kategória sama o sebe. Cillian Murphy v hlavnej úlohe sa do svojej postavy vžil úplne naplno. Veril som mu všetky pocity, ktoré jeho postava zažívala. Jeho mimika je úžasná. Bravúrny výkon podal aj Robert Downey Jr. Všetky svoje scény si kradne pre seba. Myslím si, že práve tu predviedol najlepšie herectvo aké som u neho doposiaľ mal možnosť vidieť. Mnohí v recenziách pripomínajú, že boli trochu zmätený z toho, ako Nolan preskakuje v časových líniách. Mňa to, teda vôbec neprekvapilo a očakával som to. Pretože aj v jeho predchádzajúcich filmoch sa to dialo. Striedanie čiernobieleho obrazu s farebným mi neprišlo vôbec chaotické. Naopak celej snímke to dodávalo punc originality. Niekoľko nie príliš podstatných nedostatkov som si našiel. Za prvé sa mi nepáčilo, že niektoré postavy napríklad Oppenheimerova žena neboli dostatočne vykreslené vzhľadom na to aké dôležité pre celú snímku boli. Emily Blunt síce v tejto úlohe predviedla výborný výkon len nedostala dostatok priestoru. Ďalším nedostatkom je aj pomalšie tempo v záverečnej trištvrte hodine. Tá našťastie vrcholí v parádny záver, ktorý vo mne zanechal silné pocity ešte aj niekoľko dní po tom, čo som mal možnosť snímku vidieť. Na záver by som len dodal, že Oppenheimer určite nie je filmom pre každého. Vyžaduje od divákov sústredenie a aj určitý druh porozumenia. Keď človek pristúpi na rovnakú vlnovú dĺžku akú Nolan počas celej trojhodinovej stopáže ponúka určite neodíde naprázdno. Je len málo filmov, ktoré sú tak emocionálne zničujúce a zároveň aj brilantne natočené. Ja som rád, že som mohol byť svedkom zažiť toto dielo na vlastné oči na veľkom plátne. Tento rok zatiaľ Christopher Nolan vo svete kinematografie vládne. Teším sa na ďalšie pozretie a prajem ho vidieť určite všetkým. Z hľadiska posolstva, ktoré toto dielo hlása je to nielen jeden z najsilnejších filmov od Nolana, ale aj celej kinematografie. Dávam päť hviezd z piatich. Percentuálne 95%.