Flego

Roztomilá komédia s neodolateľným Jozefom Kronerom v úlohe lenivého krčmára, ktorému pripraví manželka a jeho priatelia nevídanú úlohu. Vtipné, zábavné. Prvá recenzia.

Zrejme najslabší film legendárnej dvojice. Nikto nepochybuje o ich talente, ale tu nemali čo hrať. Príbeh je natočený podľa divadelnej hry a je to dosť poznať. Druhá recenzia.

Je to príjemné, je to zábavné a obom hlavným protagonistom to veľmi svedčí.  Príbeh o nenapraviteľnej zlodejke a poctivého policajta prináša mnoho komických situácií a film ich vyťažil dostatok. Lenže tu je niekedy menej viac. Minutáž je predsa len príliš dlhá, zbytočne dlhá. Lepší priemer. Tretia recenzia.

Smutná komédia o gastarbaitroch. Film rozpráva o túžbe po rovnocennosti a pracovnom uznaní, o ľudskej dôstojnosti a hrdosti. Keďže je to taliansky film, občas rýpne hlboko, niekedy možno za hranicu prijateľnosti, oceňujem však zmysel pre rovnováhu a vyváženosť. Film bežal v našich kinách v roku 1975.

Solovičove hry sa vždy vyznačovali solídnou úrovňou a hlavne dôrazom na medziľudské vzťahy. Tu sa pridal kritický aspekt socialistickej prebujnelej byrokracii a nezáujmu o samotného človeka. Pochopiteľne, v tejto hre vystupuje aj ten "uvedomelý" (v tomto prípade stranícky funkcionár ), ktorý uznáva chyby pri budovaní socializmu... Príbeh železničiara, ktorý spôsobí veľké nešťastie je však aj o hereckých výkonoch a tie sú brilantné. Je potešujúce, že aj navzdory slabšej kvalite obrazu sa zabudnutý film dostal na televízne obrazovky.

Šialený Caligula vymenoval svojho koňa za senátora. Hra o manipulácii a strachu.

Film pracuje s dvomi linkami, tou prvou je riaditeľ spoločnosti, ktorý sa dostane do blázinca, lebo si myslí, že je kapitánom na pirátskej lodi. Druhou je trojica hudobníkov a spevákov, ktorí sa snažia preraziť, a napokon sa spolu všetci stretnú. Jedna z mnohých francúzskych hudobných komédií tej doby a jedna z mnohých, v ktorých sa mihne budúca legenda Louis de Funès. Snímok však nepatrí k tomu lepšiemu, v mnohých chvíľach je rozvláčny a ťažkopádny. Prvý komentár.

Dejovo bohaté s rýchlym tempom a slušným hereckým obsadením.

Réžijný debut Jean-Louis Trintignanta ( natočil dva filmy ) svedčí o jeho talente, jeho svižný priamočiary príbeh je natočený s nadhľadom čiernej komédie a poteší dušu filmového diváka.

Trintignantová filmografia je vždy hodná bližšej pozornosti. Tento herec vždy dokázal aj na malej ploche zažiariť, v tomto prípade utiahol celý film s veľkou noblesou a šarmom.  Jeho postava sa vyvíja a neustále prekvapuje a to je veľkým prínosom pre samotný film. Snímok síce bežal v našej televízii za socíku, ale zostal neprávom zabudnutý.