Flego

Intenzívne natočená japonská protivojnová dráma s množstvom vynikajúcich nezabudnuteľných scén. Skupinka mladých konzervatoristov s hudobnými nástrojmi , ktorej velí komplikovaná povaha seržanta ( skvelý Toširó Mifune ) má brániť pevnosť proti nepriateľovi. Tvorcovia na kontraste hudby a vojnového konfliktu znásobovali nezmyselnosť vojny a tento zobrazený protipól je geniálny. A aby toho nebolo málo, zvolili mnohokrát humorný prístup, takže film získava na ľudskosti a človečenstve.

Vzdorovitý vojak v podaní Steva McQueena dáva síce herecký priestor, príliš ho však v tejto vojnovej dráme nebolo. Film nedokázal využiť svoje možnosti, dostáva sa len do priemernej skupiny vtedajších vojnových snímkov.

Aj druhé Tiché miesto sa nesie v kvalitnej rovnošate, film nestráca na údernosti a zábavnosti. Oplatilo sa počkať na prítmie kina, technické parametre ( hlavne zvuk ) sú na úrovni geniálnej práce. Herecky známe a potešilo, že mal každý svoj part, ktorý využil naplno. Na svete máme už dve Tiché miesta a obe ma v zmysle žánru veľmi bavia.

Poctivá kriminálka ozvláštnená tajomnom aké môže vyvolať len film s patologickým vrahom. Všetko by bolo super, lenže scenár sa v závere nelogicky zbláznil a podryl autoritu celému snímku.

Silne postavený komorný príbeh starého muža je predovšetkým herecký koncert Anthonyho Hopkinsa. Ale nech sa nikto nemýli, že bude sledovať len dementného starca, scenár umne klame telom a divákovi sa budú hlavou preháňať rôzne myšlienky. Výborný film. Síce boľavý a smutný, ale výborný.

Pre milovníkov seriálu povinná jazda. Stretneme sa s obľúbenými hercami a spolu si prejdeme niektoré scény. Tento film je predovšetkým show, nič výnimočného, ale ako spomienka vyhovujúce a milé. Niekedy aj dojímavé.

Ide skôr o komorný príbeh britského vojnového letca v okupovanej Barme, ako o klasický vojnový film. Napriek tomu nejde o žiadnu nudu, film má isté napätie a spoľahlivého Gregoryho Pecka.

Tu si treba uvedomiť rok vzniku filmu a až potom jeho spracovanie. Ide o slušne natočenú akčnú-sci-fi-romantiku, a táto žánrová koláž robí film výnimočným. Niektoré pasáže sa nedochovali, takže treba byť pri sledovaní veľkorysý.

Bláznivá komédia, akú dokáže stvoriť jedine Bob Hope. Jeho humor je síce bláznivý, ale prijateľný pre širšie publikum. Ako prekvapenie je záverečná scéna, ale tú ocenia azda len priaznivci jeho filmov.

Nevadia mi dialógové filmy, v tomto prípade v zmysle žánru mi to pripadalo prehnané. Pozitívum je zakomponovanie archívnych záberov do čiernobieleho materiálu filmu.