Recenzie (6 397)
Vládkyně Ayesha (1965)
Hlúpučký dobrodružný fantasy film s vtedajšou populárnou hereckou equipou.
Chaplin si zarába na živobytie (1914)
Prvý film Charlie Chaplina ešte nemal tvorca pod svojou kontrolou ( len hral ), čo sa okamžite v ďalších filmoch zmenilo. Nenápadné dielko však predurčovalo závratnú kariéru.
Dobytí pólu (1912)
Na sklonku svojej plodnej kariéry Georges Méliés už neoplýval takou nápaditosťou a kúzlom, ako to bolo pri skoršej tvorbe. Dokonca som mal pocit pri tomto filme, že sparodizoval vlastné filmy. Dobytie pólu je síce roztomilý film, ale postráda invenciu a vyvoláva nechcený úsmev.
The Wonderful Wizard of Oz (1910)
Nemá verzia slávnej rozprávky vyniká bohatými kostýmami a slušnou divadelnou výpravou. Známy príbeh je značne otesaný, čo je pochopiteľné vzhľadom k dĺžke filmu. Kostýmy a masky boli určite inšpiráciou pre slávnu verziu z roku 1939.
Plášť a dýka (1946)
Fritz Lang je režisér, ktorý si vždy vie vybrať dobrý námet. Vojnová dráma so špionážnou zápletkou má skvelé obsadenie, azda len bolo potrebné hluché miesta trochu prestrihať.
The Dark Corner (1946)
Na túto kriminálku s noir nádychom sa dobre díva, ale neponúka v žánri nič prevratného. Slušný priemer.
Důstojníci (1971)
Nestáva sa často, aby sovietsky film, ktorý je prešpikovaný komunistickou ideológiou, mal v sebe toľko čara, ľudskosti, napätia a dramatična ako tento snímok. Dôstojníci sú poctivá práca, zobrazujúca veľké časové rozpätie, má veľmi rýchle tempo a prijateľnú minutáž. Lepší priemer. Film bežal v našich kinách v roku 1972. Tretia recenzia.
Vyrovnávání účtů (1971)
Henry Hathaway sa vrátil na sklonku svojej režisérskej kariéry k obľúbenému žánru a vytvoril slušný a poctivý, ale priemerný western. Gregory Peck je ťahúň každého filmu a platí to i teraz.
Bůh to vidí, pane Allisone (1957)
John Huston sa vrátil k podobnej téme ako v Africkej kráľovnej z roku 1951. Výsledok je mierne horší, príčina je v dialógoch, tie sú v staršom filme predsa len iskrivejšie a kvalitnejšie. Aj tak však ide o slušnú zromantizovanú vojnovú drámu, ktorá neurazí.
Loď bláznov (1965)
1933. Do Nemecka, v ktorom víťazí Hitlerova strana voľby, sa Atlantikom plaví loď. Mozaika pasažierov je rozmanitá, zahŕňa všetky sociálne postavenia a osudy. Možno sú vykreslení až príliš zjednodušene a nemajú svoju hĺbku, veľmi silno to však pôsobí na diváka. Ľudia sa predstavujú vo svojich slabostiach od klasických vlastností po silnejúci rasizmus a antisemitizmus. Stanley Kramer dokázal dať na veľkej ploche každej postave svoj priestor a ukázal nám, akí v skutočnosti sme.