komar08

...ako ked vám dobrá šanca na zaujimavy snimok práve pretečie pomedzi prsty... malo to celkom dobry potencial, aj atmosfera sa chytala, mozno kedy sa to dotiahlo a trochu lepsie prepracovalo....

Mozno dost paradoxne, ale vdaka tejto epizode som spoznal Daria Argenta, dosť podarena aplikacia agentovskeho principu cez americku produkciu. 91 %

Aj ked ide o absolutne identicke dejove linie, vykony hercov, kamera aj celkovy dojem z tohto je oproti The Forgotten Ones (kde este aj akcne sceny nudili) o triedu vyssi, len stale nechapem preco musia vzniknut taketo dva filmy dokonca v tom istom roku???

dobre aj ked nedotiahnute namety, na to ze je to 2ka, dalo sa to pozriet v pohode do konca...

Uz od zaciatku mi film evokoval nieco zname, co som uz kedysi videl ..a skutocne, autorska dvojica do deja zaujimavo zakomponovala explicitny odkaz (prepojenie?) na svoj rezisersky pocin z roku 2012 Resolution, podla mna zaujimavy konceptualny prvok, atmosfera dost podobna, znepokojiva, zaujimavo spracovana tematika anomálii v casopriestorovom kontinuu. Ktovie, co este prinesie reziserska dvojka...

Pre mna osobne zatial najvacsie sklamanie tohto roku..plne suhlasim s uživatelom goauld, premrhany potencial, hlavne na nefunkcich a absurdnych detailoch: od spominanych moznych vysokofrekvencnych rusiciek (co tak vyrobit si zvukovu frekvencnu zbran? :) cez plne pole posadenej kukurice / plne silo obylia...je toto mozne urobit v takej tichosti ??? ked ani sepkanie v pivnici nie je mozne a musi sa pouzivat znakova rec ... ak nefunguju detaily nefunguje ani celok pretoze ponorenie do atmosfery (ktora bola pomerne kvalitne temna) nie je mozne - napr. oproti snimke The Ritual o triedu nizsie. Skoda...ale soundtrack 100% pecka.

Hanekeovsky nepokoj - az fyzicky neprijemny - prekladany postupne davkovanym absurdnom spejucim k (pre mne) celkom prekvapivej (aj ked pomerne logickej) pointe. Proste napatie az do konca - ani minutaz nebola zbytocna.

Film som pozeral na chate s manželkou, na Silvestra počas prípravy silvestrovskej fazuľovice, po 15 minútach sme obaja sedeli pribití na lavici a bez slov sa nechali ovládnuť pomaly tečúcou riekou beznádeje, zúfalstva a rezignácie, ktorá nami začala tým svojím „asfaltovým" zničujúcim tempom pretekať a unášať nás smerom k neozvrátnemu koncu. Fazuľa pomaly puchla, polievka sa vydarila, namiesto prskaviek som o polnoci zapálil trojmetrovú vatru...

Dlhodobo očakávané pokračovanie ságy bolo pre mňa väčším sklamaním, ako som očakával. V jeho tieni som bol ochotný prehodnotiť a poľaviť na kritickosti voči predchodcovi Prometheovi. Aj keď slovo sága so sebou nesie ostentatívnu okázalosť a rozsiahlosť, možno by Ridley Scott urobil lepšie, keby sa (evidentne a prirodzene - s ohľadom na svoj vek) rozhodol existenciálne otázky riešiť nejakým samostatným projektom, a zbytočne nedegradoval „overenú značku", ktorá sa ocitla niekde na tretej koľaji...a po tradičné mrazení ani chýru / ani slychu...

Po prvom vzhliadnutí tohto snímku niekedy v tesne predpubertálnom veku som si film ešte dlho nosil v hlave, spolu s pocitmi strachu a zdesenia (silnejšími ako z kultových hororov tohto obdobia), ktoré pretrvali v podvedomí aj keď už časom príbeh trochu vyprchal z hlavy a upadol do zabudnutia. Keď som film opätovne videl cca 10 rokov po prvom pozretí, moje nadšenie sa len potvrdilo, perfektne a naplno zvládnutý potenciál príbehu, archetyp , ktorý by napr. určite nemal prehliadnuť žiadny progresívne premýšľajúci učiteľ dejepisu ako účinný nástroj na upriamenie pozornosti svojich študentov k danej téme. Dokonalé reálie, vlastný primitívny jazyk vymyslený ad hoc.