jedna_vrana

Herman Johan Xennt je podivuhodný človek, vzhľadom, názormi a záľubami. Momentálne si odpykáva trest v Nemecku. Od malička miluje bunkre a v jednom zabudnutom vybudoval svoje impérium s ľuďmi, ktorí zmýšľajú podobne. Slobodný internet by bol fajn, ak by sa v jeho zákutiach neskrývali veci, o ktorých ani nechcete vedieť. Pre mňa celé pozadie prípadu bolo zaujímavé, veľa som sa dozvedela – hlavne z hľadiska toho, pred čím treba vystríhať naše deti. Len to spracovanie pokrivkávalo.

Na rozdiel od predošlých návštev miest, Phil navštevuje Chorvátsko. Chcel do jedného dielu vložiť príliš veľa informácií a tak je tento diel pre nás, ktorí máme k Chorvátsku blízky vzťah (ako k cieľu našich letných dovoleniek), obsahovo trochu povrchný.

Trvalo mi dlho, kým som strávila túto filmovú potravu a dokázala sa ujednotiť sama so sebou, že zostávam pri pôvodnom hodnotení. Bolo to ako s kvalitným guľášom – recept na prípravu bol originálny (časové rozvrstvenie do štyroch rovín bolo zaujímavé a na začiatku prekvapivé, nahá mŕtvola s prestreleným okom vytvorila napätie a očakávanie, čo z pokrmu vzíde). Ingrediencie na prípravu boli kvalitné (od kulís až po výber väčšiny hercov a prostredia). Doba varenia diváka bola pridlhá (napätie po prvých dieloch akosi začalo opadať). Asi ten guľáš nemiešali správnym smerom alebo im prihorela cibuľa? Iritovali ma homosexuálne a multikulturálne nasilu onálepkované postavy, akoby sa očakávalo, že divák o toto stojí. Očakávala som viac detektívneho pátrania a menej mysterióznosti.

Newyorský taxikár: “Hej, toto je taxík, nie synagóga!“ Bláznivý Luis de Funes vo svojej typickej úlohe – veľa mimiky, ešte viac kriku, absurdných scén. Nezabudnuteľný tanec pri bar mitzvah, prestrelka v továrni na žuvačky. Zábavné, ale trochu infantilné. Pointa? Náboženské predsudky.

Príbeh je brutálny, plán pomsty dostatočne šialený a napínavý. Ťažšie sa mi prepájali vzťahy jednotlivých postáv, ale v konečnom dôsledku to dávalo zmysel. Miestami to bolo aj vtipné, miestami poriadne absurdné. Lenže ja mám problém s kórejčinou! Ich reč je tak zvláštne nemelodická, plačlivá a afektovaná.  Dialógy sa mi zdali premotivované a možno preto som mala problém stotožniť sa s posolstvom a logikou deja.

Ako celok to nebolo zlé, ale z každého uhla pohľadu v mojich očiach tomu chýbalo niečo k dokonalosti. Málo thrilleru, málo napätia, páchateľ, ktorého nám štyri a pol časti neukážu, nám nakoniec ponúkne ľahko rozmotateľný príbeh. Ako malé klbko vlny, ľahko sa dostanete k jeho jadru. Navyše, aj ten názov vám od úvodu všeličo napovie. Nesympatické herecké obsadenie, policajtka Aida ma rozčuľovala.

Hudba má schopnosť spájať svety. Pokúsi sa o to aj dirigent Eduard Sporck – aby šíril silné posolstvo - jeho orchester majú tvoriť hudobníci izraelského a palestínskeho pôvodu. Mladí ľudia, ktorí môžu meniť svet. Ukáže za, že konflikt je hlboký a členovia orchestra si len ťažko hľadajú k sebe cestu. Aj sám Eduard v sebe nesie boľavú a tragickú minulosť. Tento príbeh by bol fajn, premietaný v televízii, keď sme svedkom ďalšieho krviprelievania v pásme Gazy. Neprekážala ani romantická zložka, ale pôsobila mierne prvoplánovo – viedla k zrejmému koncu filmu. Problematická však je tá najdôležitejšia časť – nácvik orchestra je umelý, hudba znie štúdiovo a mala som problém uveriť, že herci ovládali svoj nástroj. Simonischek v úlohe dirigenta pôsobil akosi stroho a nezanietene, čo však vyvážil svojim herectvom.

Coco Chanel – drsné detstvo, postup do „vyššej spoločnosti“, napriek tomu ma táto dáma nenadchla, dokument sa mi zdal akýsi feministický. Možno to nie je pre mňa osoba hodná obdivu, aj keď možno len napáchala hriechy mladosti, ktoré neskôr ľutovala.

Mimoriadne silný príbeh, ktorý sa v skutočnosti odohral v Liverpoole v r. 1993. Neprekážalo mi, že nedostanete žiadne vysvetlenie a predošlý život chlapcov je ukázaný len krátko a okrajovo. Nevadilo mi, že zábery boli dlhé a statické a dialógy sú také krátke, že v podstate nepotrebujete titulky. Toto dielo však na mňa pôsobilo ako zle zostrihaný študentský film. Možno tento príbeh natočí niekto inak... Aj tak predpokladám, že diváci zostali po filme prikovaní k sedadlám alebo predčasne ušli.

Tanec, hudba, jedla a pitia neúrekom, egyptské kňažky mali špeciálne postavenie v božskej hierarchii. Prvá žena - faraónka Hatšepsut, ktorá sa však maľovala a obliekala ako muž. Rituály spojené s plodnosťou. Príliš krátky výlet do komplikovaného rodostromu faraónov.