KoRner

Cez dve hodiny je trošku veľa pre taký neinovatívny film. Dejová línia starkých je naozaj milá, ale pre mňa absolútne nezaujímavá. Čo ale neznamná, že príbeh mladých ma nejako očaril, pretože tí by zase bez toho voice-overu a zasadenia do krásnych 40-tych rokov stratili na zaujímavosti úplne. Takže začarovaný kruh, ale dám 3*, trochu toho cukru nikoho nezabilo.

Jednoduchú zápletku vyťahujú z priemeru iba Scorsese a najmä De Niro, ktorého postava je naozaj riadny ľudský odpad. Dnes už pôsobí Nolteho rodina trochu otrepane, pretože manželiek-hysteriek a dcér-kuriev tu už bolo hojne, pre ktoré som mal hlavne zo začiatku tlaky, čomu pomohol aj právnik s tvárou Gregoryho Pecka, nuž ale posledná polhodina bola už z iného súdku. De Niro bol fakt nezničiteľný a to jeho rozprávanie s obhorenou tvárou bola scéna hodná Oscara!

Pokusy o nadhľad tam boli, ale načo keď mne sa to nezdalo nejak extra vtipné. Jediné čo stálo za to boli tie lesbické úpírky a samozrejme najštýlovejší meč na ich zabíjanie.

Ale nad novým Súbojom Titanov to vyhráva na plnej čiare. Temnota tohto filmového "predstaroveku" mu veľmi slušala, aj keď mám radšej veľkolepejšie a výpravnejšie poňatia takejto látky. Ale radšej takto ako nič. Možno by som hodnotil lepšie, pochopiť tak Diove pohnútky o nezasahovaní a poprosil by som vysvetlenie kam títo bohovia ochádzajú, ak sú zabití. V klasických bájach to viem, ale takto mi trochu nesedí názov. Ale inak títo asi-bohovia sú v tých ich brneniach fakt uber cool, Isabel Lucas ešte o čosi viac :-). Už len kvôli záverečnému masakru sa tak teším na pokračovanie.

Na to, že jedna séria má iba 12 častí v dosť veľa dieloch sa toho veľa neudeje a od westernu som tiež čakal aspoň jednu väčšiu prestrelku na finále. Nestalo sa. Tak prečo som si vypestoval závislosť na tomto seriály a vydržal som pozerať aj šesť častí za sebou? A tiež škoda, že to malo iba tri série, pretože by som to vydržal s nimi oveľa dlhšie.

Divákom, odchovaných na Šiestom zmysle, či Prekliatom ostrove bude asi vadiť neoriginálne a rýchle rozuzlenie filmu, mne sa film však dosť páčil. A to nie len kvôli čarovnej Rachel Weisz a konečne pasujúcej postave ku psychopatickému pohľadu Daniela Craiga. Bolo to krátke, malo to spád - proste podľa mňa ideálna voľba na piatkový večer.

Niečo medzi Ako vycvičiť draka, Pán prsteňov a Warcraft vsadené do toho istého sveta ako Princ a Pruďas. Len neviem ako by si americkí cenzori poradili s týmto filmom, ak im vadili Natalkyne tangá, tu ich majú pre istotu skoro všetci a aj to väčšinou chlapi. Dosť veľký problém filmu je kadencia vtipov, nie je ich tu tak nahusto ako v traileroch. Veď niktoša, ktorý aby si získal rešpekt a srdce svojej dámy musí všetkých zachrániť sme videli už v inom animáči. No ale aby som len nekritizoval, niektoré dosť uchýlné vtipy sa fakt podarili. Ako im mohlo napríklad napadnúť neviditeľný hrdina s viditeľným "nádobíčkom"? Rodičia, čo stiahnu tento film deťom budú mať zo scény určite radosť. :-D

Zaujímavé a dosť prekvapujúce pre mňa je, že tento film má "modré" hodnotenie, pretože mu nič nechýba k nadpriemerným číslam. Jedine to nezávislé britské spracovanie, ktoré aj mňa zo začiatku trochu odradzovalo. Film ma ani na chvíľu nenudil a sám som bol zvedavý na odhaľovanie Stuartovej duše. Ten je asi jedna z najtragickejších postáv vôbec. Koľko toho znesie človek a nakoniec ho položí na lopatky taká banálna vec... Celý film akoby podčiarkol tragikomický záver. Vrelo odporúčam.

Chváliť soundtrack a Goslinga by bolo nosením dreva do lesa, ale aj tak mi nedá nepochváliť perfektnú retro atmosféru, ktorá najmä na začiatku filmu spolu s vyššie spomenutými kladmi filmu lahodila mojim zmyslom. Veľmi príjemná milostná linka a aj to nenásilné zapletenie sa do problémov mi trošku pokazil dojem zo zlých bossov, ktorí boli, jemne povedané,(nechcem spoilerovať) ľahko dostupní. Po ďalšom zhliadnutí však tomuto krvavému a pomalému "art filmu" možno dám aj piatu *.

Čakal som biblický epos, dostal som psychologický film o najznámejšej postave našich dejín. Mal som pochybnosti z filmu čím môže zaujať mňa ako človeka, ktorý stojí niekde medzi vierou a ateizmom a tiež, som si nevedel Willema Defoa predstaviť ako Ježíša. Začiatok to u mňa len potvrdzoval, všade príliš veľa pochybností a stále len samé váhanie a plač. Potom však prišiel zlom v posledných minutách filmu, ktorý ma poslal do kolien. Neviem kedy a či vôbec som mal také zimomriavky. Bravó, Marty!