0verseer

”Good morning, Mr. Solomons.” “Yeah, it is.” Najikonickejšia postava seriálu je späť a podľa očakávaní Alfie ponúkol najlepšie scény. Či už išlo o stretnutie s Arthurom alebo vyjednávanie o cene klenotov s Rusákmi, napätie sprevádza každú scénu, v ktorej sa objaví. Ťažiskom epizódy je samozrejme opulentná rusácka párty, kde na pozadí sexu a chľastu Thommas kompletizuje svoj plán. Pedo-kňaz nie je zrovna originálna charakterová zápletka, ale aspoň dostala Michaela do hry. Pred finále je to skvele rozohrané. ***soundtrack: Monkey 23 by The Kills*** Lazarus by David Bowie***Cherry Lips by Archie Bronson Outfit***Baby Did a Bad Bad Thing by Queen Kwong***You Want It Darker by Leonard Cohen***

”Did you know that madness sets you free? Otherwise, we're just peasants obeying the law.” Druhá polovica série s miernym zvratom v Tommyho prepracovanom pláne, ktorá v predvečer finále plánovanú veľkú lúpež znova mierne komplikuje a dramatizuje. Father Hughes je dôstojný antagonista, psychologická hra s pokáním  v závere stavia Tommyho do netradičnej úlohy, kedy aspoň na chvíľu stráca kontrolu nad udalosťami. (Ne)násilnú feministickú vsuvku, ktorá nemala z hľadiska deja žiaden zmysel, nateraz tvorcom odpustíme…

”Grace, this is fucking Birmingham. Good taste is for people who can't afford sapphires.” John sa správa ako sa od jeho postavy očakáva, zato Thomas bez snahy o racionálnejšie urovnanie situácie s Talianmi nepôsobí príliš autenticky. Záver epizódy ukázal, že tomu bolo tak pre potrebu scenára. Vojna s Talianmi plus opletačky s Rusmi budú ťažiskom tejto série, ktorá už od druhej časti naberá slušné grády…

Tretia séria je zatiaľ suverénne najlepšia, k dokonalosti či lepšie povedané ku kvalite Breaking Bad mi chýbalo asi len veľkolepejšie finále. Piata epizóda bola každopádne skvostná a smelo ju môžem označiť za jednu z top seriálových epizód vôbec. Snáď sa v pokračovaní opäť predstavia nejaké staré známe postavy, pretože zatiaľ to Gilliganovi celkom vychádza a návrat Gusa na scénu nám seriál veľmi pekne oživil. 8/10

”Hey... I don't want to hurt your feelings, but the truth is, you've never mattered all that much to me.” Ďalšia finálová časť, ktorá ma opäť utvrdila v tom, že zakončenia série tvorcovi tak úplne nejdú. Niežeby to bolo zlé, každopádne tomu chýbalo trochu viac šťavy. Akoby všetky tromfy z rukávu vytiahol Vince už v predchádzajúcich epizódach. Mike je hlavný akčný prvok a pokiaľ sa nedostane na scénu ani na okamih, nebude to epizóde seriálu nikdy klapať úplne na sto percent. Áno, na Hectora už tentokrát skutočne došlo a áno, záver s Chuckom môžme považovať za prekvapenie, ale inak sme toho zas až tak moc nevideli...

”Would 20% overcome this difficulty?” “I would not take money from your family.”

”And HE gets to be a lawyer? What a sick joke! I should've stopped him when I had the chance! And you, you HAVE to stop him! You...” Po všetkých stránkach dokonalé, vygradovanie sporu McGill versus McGill jednoducho nemohlo byť brilantnejšie. Klobúk dole pred Michaelom McKeanom, ktorý v závere ponúkal nefalšovaný herecký koncert. Tá slovná búrka s chŕlením slín navôkol, ktorú spustil na Jimmyho, bola jednoducho fascinujúca.

Zatiaľ jedna z najlepších epizód seriálu, ktorá svojou kvalitou plne zodpovedá svojmu slávnemu predchodcovi menom Breaking Bad. Linka Jimmy-ho aj Mike-a, ktorý ešte určite napriek svojim slovám s Hectorom neskončil, šľapú celý čas pekne na plný pedál...

”What the hell happened to you? I get it the first rule of Fight Club, right?”

”Okay, then, what's the plan?” “To be open to the universe.” “Okay, so no plan. Just walk the Earth, like Jules at the end of "Pulp Fiction"?”