the_weaver

Prvý plán: **↵  Bol raz jeden čerstvo odbakalárovaný hanblivý čudák s Aspergerovým syndrómom, ktorého rodičia tlačili do randenia. Tak vzal najväčšiu miestnu krásavicu naschvál na príšerné rande, no i tak ju odradil až na druhom rande. Potom sa však fanaticky zaťal, že sa s ňou ožení a začal ju stalkovať na univerzite. So svojimi parametrami si tam pritom nápadníkov mohla vyberať podľa ľubovôle. Miesto toho začala vážne premýšľať, že si vezme toho spoločensky neschopného trkvasa. Tak jej matka obratom zorganizovala utajenú svadbu s jej známosťou zo školy. Miesto toho, aby čudák odhalil miesto konania svadby stalkovaním matky, sa v extrémnom zhone radšej vydal na (tisíckilometrový) výlet za jej spolužiakmi. Od nich zistil mesto, kde má byť sobáš a keď doň dorazil, tak na prvý pokus trafil toho správneho pána Smitha v hrubom telefónnom zozname. To celé dáva perfektný zmysel, či nie?↵  ↵  Tak teda druhý plán: ****↵  Nymfomanka mala dcéru na vydaj, ktorú ale chlapci moc nebavili. Rodinní priatelia zas mali čudného syna, ktorý vôbec nebehal za dievčatami a bál sa ľudí. Nymfomanka teda začala v chlapcovi prebúdzať vášeň, no prísne mu zakázala hoc len hodiť očkom po svojej dcére. Keď on logicky naložil so zákazom tak, ako sa patrí, teda porušil ho a vzal ju na rande, tak nymfomanka aj svojej dcére toho chlapca zakázala, vykreslila jej ho ako neskrotného sexuálneho maniaka a poslala ju preč na univerzitu. Rozvášnený mladý žrebec však utiekol za ňou a jej fantázia medzitým zaúradovala, i začali si pomaly nachádzať cestu k sebe. Keďže to ale bol zatiaľ len taký plamienok lásky, tak sa nedočkavá nymfomatka rozhodla vsadiť všetko na jednu kartu a nanútila dcére svadbu s iným. Prirodzene, u oboch zaľúbencov došlo v tu ránu k vzbure proti tak presvedčivej manipulácii a k prudkému vzbĺknutiu ich vášní. A to bolo presne to, čo mala nymfomatka od začiatku v pláne! Bravó!↵  ↵  Celkovo: je to komediálny nedorobok, v zmysle, že je na smiech. I filmy Ingmara Bergmana sú po citovej stránke uveriteľnejšie (a možno aj bohatšie :). Dobre film vystihuje aj nedorobená pieseň Mrs. Robinson, ktorú si Paul Simon nechal zaplatiť produkciou filmu. Horšie sa mi už chápe, prečo im predal aj dva hotové hity, ktoré film svojimi kvalitami vyťahujú z bahna.↵  Na margo charakteristiky Bena Braddocka, ktorý sa údajne "bouří proti přetvářce a maloměšťáctví" a túži "porušovat konvence, které byly pro jeho rodiče téměř posvátné" mám len pár slov: ak je to myslené vážne, tak z toho vyplýva, že každý ťuťmák, čo sa nevie pozdraviť, poďakovať či zakryť ústa pri zívaní a každý cestný pirát, ktorý nevie dodržať rýchlosť a každý trkvas, čo si nevie nasadiť rúško v MHD je potom vlastne bojovník proti pretvárke a malomeštiactvu a konvenciam posvätným pre jeho rodičov. Wow!↵  A tiež som fascinovaný, ako má Ben v paži na nafukovačke, nehrnúc sa na štúdia, keď v tom čase vo Vietname zúri vojna a v USA platí povinná vojenská služba práve pre mužov v jeho veku.

Paródia na bondovky, ale v omnoho pomalšom tempe.↵  Niektoré prvky boli vyslovene ako pre deti (prvoplánové gagy, pomalšie tempo, detinská zápletka), iné zas pre dospelých (komisár Ledvina ako skvele stvárnený prototyp vyhoreného policajta a konzervatívneho českého pivkára - kým iným ako Rudolfom Hrušínským; scéna s dámami v nočnej bielizni; výsluch tanečnice). Akurát tá "automobilová" naháňačka na konci mala aj vtip aj grády.↵  Nemožno poprieť, že po technickej stránke sa so scénami tvorcovia naozaj vyhrali, najmä animácia kvetín bola prekvapivo prvotriedna.↵  Film tak potom pôsobil úplne ako Květuška Bočková v podaní Nadi Konvalinkovej - veľmi roztomilo, ale trochu prihlúplo a s nevyužitým potenciálom.

Trošku pozvoľnejšie pokračovanie dokumentu o "objavovaní" Afriky na Tatre 87.↵  Inak sa nesie v podobnom duchu ako prvá časť, vrátane veľmi zaujímavého záveru ale i zaujatého pohľadu na západné koloniálne mocnosti. Líši sa snáď len v tom, že obsahuje menej dobrodružstva a viac domorodých tancov. Mimochodom, s ohľadom na početnosť záberov na hopsajúce ženské prsia mi prídu špekulácie o homosexuálnej orientácii pánov cestovateľov ako pokus o vtip.

Zaujímavý zhustený dokument o prvej časti "objavovania" Afriky na Tatre 87.↵  Obsahuje množstvo krátkych postrehov, ktoré sa na diváka valia v rýchlom tempe bez prestávky, vďaka čomu však nestihne začať nudiť. Naopak, zahŕňa dokonca aj dramatickú vložku o ceste núbijskou púšťou. A je veľmi dobre vygradovaný farebným záverom.↵  Jedinou výhradou je neskrývane zaujatý pohľad na západné koloniálne mocnosti. Bol však dávkovaný s mierou, takže film mohol na čs. divákoch splniť svoj propagandistický účel bez toho, aby začal vyslovene otravovať.↵  O to väčším paradoxom je, že počas ďalších minimálne 65 rokov nebol koloniálny režim v severnej Afrike žiadnym iným prekonaný.

Utopická a temer gýčovitá brnkačka na city.↵  Tento pokus o prvoplánové citové vydieranie je síce vyčačkaný do najmenšieho detailu, ale za srdce ma nechytil. Príbeh je na úrovni lepšej telenovely a jednotlivé udalosti sú uveriteľné asi ako český/slovenský názov filmu. Je škoda, že Francúzi a Briti sa znížili k takému lacnému dojeniu emócií. Najviac mi však je ľúto tých tatkov, ktorí na to zájdu so svojimi ratolesťami, len aby boli ďalší mesiac bombardovaní ich výčitkami typu: ja chcem tiež celú stenu z lega a vlastné dvere do bytu, prečo nemôžem mať doma šmykľavku zo spálne do bazénika s loptičkami a prečo musím chodiť do školy častejšie než šesť dní do mesiaca, či od tých drzejších: a si ty vôbec môj biologický tatko a prečo nemám aj ja teplého tatka číslo 2 alebo aspoň dve študentky z baru za mamy? Ale veď čo na tom, že udalosti nedávajú zmysel, čo na tom, že film nefunguje, hlavne, že sa z toho sypú peniaze.↵  Treba povedať, že hollywoodsky Pursuit of Happyness s Willom Smithom bol o dosť menej prestrelený a presladený, a pritom to bol lepší film.

Poučné, pekné a zaujímavé zároveň.

Vydarená romantická linka a skvelý výkon Tracey Ellis v roli Audrey Pauley.

Veľký nezmysel, ktorý mnohým zápletkám Aktov X dáva zmysel.

Opäť diel, ktorý sa okrem prípadu venuje i vzťahu Muldera a Scullyovej.

Fox Mulder v najlepšej forme↵ ↵  Chcem uveriť pôsobí ako jedna z najlepších epizód seriálu Akty X. Pozoruhodná zápletka je niekde na rozhraní abnormality a absurdnosti; dej nie je zložitý a slušne odsýpa, teda s výnimkou pasáží so Scullyovou v nemocnici, ktoré sú zbytočné a dávali by zmysel len ako jej definitívna rozlúčka s Aktami, k čomu ako vieme nedošlo. Zato Fox je tak presvedčivo vo svojej roli, akoby z nej nikdy na dve série nevypadol. Ako obyčajne je najsilnejšou stránkou tak ponurá mrazivá atmosféra, že by do nej mohli baliť aj vakcíny od Pfizeru.