Skeksis

Ešte, že sme starkú pochovali s iPhonom 14. O týždeň mi zavolala, že prečo sme ju pochovali bez okuliarov, lebo teraz nevidí. Ja jej na to, že nemá čo vidieť, lebo je mŕtva. A ona, že nie, nie, nie, že sa stále cíti živá. A že sme ju navyše pochovali bez zubnej protézy, preto teraz šušle. Keď mi zavolala už päťdesiaty raz (neviem prečo práve mne, veď mohla zavolať aj komukoľvek inému) a presne o polnoci, tak som sa nasrala s takou intenzitou, že som bola odhodlaná zabiť ju aj keď je už mŕtva. Zavolala som teda mame, že ideme vykopať starkú, lebo mi furt vyvoláva. Tak sme sa v noci vkradli na cintorín a rozkopali hrob. Vtom sme začuli z truhly búchanie a odšroubovali víko. A zistili sme, že starká žije. Doktori sa vraj trochu pomýlili a prehlásili ju predčasne za mŕtvu. Teraz starká pokojne surfuje na internete s novými okuliarmi a so záluskom na iPhone 15. Mimochodom, ešte raz sa budem musieť pozerať na to protivné decko, tak ma radšej zabite. Nezachránil to ani Sutherland.

Frustrujúca a pritom nie celkom nudná kriminálka s neuveriteľne neschopným psychológom s bradou ako Mikuláš, ktorý práve zletel zo špinavého komína. Keby som bola jeho pacientkou, tak by som mala poruchu nutkavej potreby okamžite ho za ňu vykmásať, alebo prísť na „sedenie“ so žiletkou a švihadlom, ktorým by som mu švihla po hlave, priviazala ho o stoličku a žiletkou pekne oholila tú škaredú bradu. Možno by sa mu namiesto brady viac prekrvil mozog a došlo by mu, čo za zberbu má okolo seba, a že nie je pacient ako pacient. Najmä, keď protivný škaredý zmrd dolieza za mnou aj vtedy keď nemá, tak by som už zbystrila pozornosť. A čo sa týka tých dvoch policajtov – aj moja kabelka je niekedy múdrejšia. Ale moja kabelka je múdrejšia ako ja, takže ja nemám čo hovoriť.

"Všetci mali zlé detstvo. Sme v Rusku." Konečne poriadny príbeh a poriadne herectvo. Viac nepotrebujem a asi ani nemám čo dodať.

Ďalšia z radu nechutných malých pijavíc, snažiaca sa z výborného diela, ktoré sa jej absolútne netýka, vycicať niečo pre seba. Okrem návodu na to, ako si namiesto holenia zrezať kožu - čo by rast chlpov vyriešilo natrvalo, mi tento seriál nepriniesol absolútne nič. Viem, že Suskind dlho otáľal s predajom práv na Parfum, nakoniec tak urobil za 10 mil. €, ale Tykwer to obstál bravúrne. A tým to malo zhasnúť. Tiež viem, že Suskind dal v živote asi dva rozhovory a bol radšej zalezený, ale ak videl tento počin, zvlášť ako tam čítajú tí idioti z jeho knihy a pozerajú Tykwerov Parfum - príbeh vraha, tak už asi nevylezie z domu nikdy.

Od ruského pedofilného Deda Mráza cez britských pedofilných satanistov po typických thajských úchylov. Zaujímavá cesta dievčatka alebo ako urobiť z ukradnutého dieťaťa prvotriednu kurvu, ktorá nevie robiť nič iné a pasáka poslúcha na slovo. Čiže veľkým oblúkom od maminky z nie veľmi idylického prostredia, cez ešte menej idylické prostredie, naspäť zazvoniť zvončekom na dvere maminke s deckom v bruchu od bárskoho. Čo sa policajta týka, je vysoko nepravdepodobné, že by sa dvanásť rokov hnal za jedným cudzím deckom. Neviem, z čoho by celý čas žil, lebo nik mu neplatil. Navyše keby vysvitlo, že je z nej nejaká pokazená vygumovaná superkurva, tak by som sa v momente otočila a išla si po svojich. Mal ísť hneď vystrieľať tých superpokazencov na sračkovom detskom maškarnom bále. Aj ja mám niekedy chuť zavrieť nejaké deti do klietky, ale odtiaľ potiaľ. Pre mňa málo uveriteľné, priveľmi stereotypné, obrazovo nie veľmi zaujímavé. Viem si to predstaviť ako dobrú knihu.

Kde raky spievajú, žaby hrajú na bicie a ryby na gitaru. Hotová kapela v močiari. Ďalšia bestselleráčová blbosť, ktorá je absolútne nerealistická, ale má pôsobiť realisticky. Dievčatko by v močiari prežilo asi rovnako, ako keby som ho vystrelila na Mesiac. Možno by si z krátera urobilo domček, vyhrabalo zdroj vody, začali by rásť podivné rastliny a po ich zjedení by sa sama rozmnožila a založila celú mesačnú civilizáciu. Koho zaujíma nejaká vražda? Navyše okrem toho, že neznášam plahočenie sa v močiari a hmyz, pre mňa strašná nuda.

Why? Why Not? Pisateľka retardovaných knižiek pre deti s retardovaným mozgom rozožratým mestským prostredím, si to namašíruje do lesa. Tam na ňu čaká v podstate celkom vynaliezavý a produktívny psychopat, ktorého asi proste nebavia ľudia, zato ho baví naháňať ich s nožom a inými predmetmi z domácnosti, prípadne s holými rukami. A potom ich zamordovať ako sa na správneho vraha patrí. Všetci boli škaredí a sprostí, takže sa mu ani veľmi nečudujem. Najkrajší ksicht bol ten zošúpnutý, ktorý si nacapil na vlastný.

Beloch mároval a žral negrov. Zaujímavé. Vlastne ani nie. Zaujímavé je vlastne to, že mal sexuálny záujem iba o ich vnútornosti. Pekné lesklé pečienky, ľadvinky, srdiečka, pľúcka na smotane... a tak. Chápete. Vlastne nie. Nechápem prečo nehnijú vo väzení jeho rodičia. Vyšinutá matka žrala počas tehotenstva 26. tabletiek denne vrátane morfínu, takže som prekvapená, že sa jej vôbec niečo narodilo. A keď otecko synáčikovi od malička vysvetľuje, že taxidermia je najsamsupercool vec, tak niet divu, že ho tie vnútornosti celoživotne obalili. Za všetko môžu rodičia!!! To platí pre každého.

Minule som si otvorila konzervu s ančovičkami a tak som sa porezala, že krv trýskala všade, aj na tie ryby, ktoré pomedzi rehot hlásali akože čierny humor. Lenže bolo to skôr trápne ako vtipné, lebo, chápete... ryby sú sprosté. Potom som spomalene urobila zopár kaskadérskych kúskov, kým som si obviazala prst. Lenže ryby tupo komentovali aj to, a ešte si o sebe mysleli, že sú sofistikované. To ma už tak nasralo, že som na ne vytiahla zbraň z kuchynskej zásuvky. Vystrieľala som na ne dva zásobníky, lenže zopár ich stále žilo a tliachalo blbosti napriek tomu, že som si zničila celú kuchyňu a zastrelila cez steny zopár susedov. Tak som ich proste zjedla, čo som mala pôvodne v pláne. Koniec príbehu.

Tupí Dáni stretnú na dovolenke psychopatických Holanďanov, a po krátkej známosti sa za nimi vydajú do Holandska. Až tam okrem veterných mlynov uvidia, že ich noví kamaráti sú psychopati, no aj tak tam zostanú ako debilní. By som to otočila domov už iba keby som videla tú barabizňu, do ktorej ich pozvali. A keď tak nad tým rozmýšľam, to uvrieskané dievča s blbým plyšovým zajacom (po ktorého by som sa nikdy nevracala), si možno zaslúžilo to, čo dostalo. A k jej rodičom: "Prečo práve my?" - "Lebo ste nám to dovolili." Tie posledné vety myslím všetko vystihli.