harfuska

Do půl pasu svlečený Ethan s maskou bubáka, to se jen tak nevidí. Hned bych si s ním zahrála hru na zlobivou holčičku. Za mne snad víc sexy než Joker. Ještě k tomu 80.tkový look a mají mne v hrsti.

Film som si pustila len kvoli Hofmannovi (v poslednej dobe má u mňa snáď vačšie sympatie ako Nicolas) netušiac, že sa jedná o dalšiu verziu zaujímavej konverzačky, ktorú som v talianskej verzii videla už kedysi dávno. Detaily z původnej verzie som si už moc nepamatovala, takže som znovu bola prekvapená z niektorých situácií. Samozrejme, mohlo to byť aj lepšie, ale aj tak som bola rada, že som si na Silvestra pustila takúto tématickú vecičku so svojimi obľúbenými hercami.

Moji dvaja obľúbenci v komornej dráme s horkou príchuťou. Obaja v zúfalej situácii, spoločne na úteku do Texasu. Dostala som presne to, čo som očakávala a obom som im to zožrala.

Po prestrelkách a krvavých hororoch som si chcela trochu napraviť chuť nejakým feel-good filmom a toto bola správna voľba. Emotívny a hlavne pozitívny film, ktorý síce nepoteší vačšinu mužskej populácie, ale pre dievčatá s pár kilami navyše je to to pravé na zlepšenie nálady. A možno aj na uronenie nejakej slzičky.

Keanu sa upísal veru riadnemu výblitku. Podla mňa sú len 2 možné príčiny, prečo tak urobil. Buď si chcel konečne poriadne zašukať s nejakou radodajnou Káťušou alebo bol k tomu prinútený partiou Rusákov. Pravdepodobnejšia je prvá možnosť, ovšem podľa jeho zúfale apatického výrazu usudzujem, že skor nemal inú možnosť.

Tak som si po dlhšom čase povedala, že kuknem nejaký ten witch horor. Miesto strachu som sa ovšem dočkala len intenzívneho zaspávania aj napriek tomu, že som predtým do seba kopla turka. Prvú polhodinu sa totiž riešila rodinná disharmónia, ktorú sposoboval nielen neschopný tatínek, ale hlavne zvedavý syn, ktorý na tajnáša sleduje krimisprávy. Tak som trpezlivo čakala až sa dostanú do domu a začne sa konečne niečo diať. Žiadna zlá čarodejnica sa ale nekonala. Bola to len úbohá postašia pani s obmedzeným slovníkom a slabosťou pre neďalekého elektrikára, ktorého vždy nadránom ťahala z postele, aby mu ukázala, ako vie pekne rozsvietiť na verande. Moju pozornosť upútali až tatínkove psychadelické stavy, ktoré pan režisér bohužial po chviličke stopol a radšej tam šupol titulky. Že keď nič iné, tak nech nás aspoň vytočí.

Bohužial pre mňa bezduchý film bez akejkolvek iskry. Herecky neprirodzené, ba až komické, Gaga spevácky neoslnila a Cooper umumlaný. Príbeh by nebol až tak zlý, ovšem na moj vkus nefunkčne spracovaný. Naviac ma nebavili pesničky ani spev a to je pri hudobnom filme problém. Poctivo som to odtrpela až do konca v nádeji, že nájdem aspoň jedno pozitívum, avšak nič.

Imidžovka, z ktorej vám možno trochu ublinkne. Príbeh o 12-tich odvážnych superhrdinoch, ktorí dokážu vyhrať boj v oslabení v rekordnom čase, s nimimom strát a s úsmevom na tvári. Samozrejme nemožu chýbať ani veľké gestá, bez ktorých by to nebolo to pravé.. americké..

Veru som sa moc nehrnula do sledovania tohto programu, hlavne kvoli zvolenej moderátorke. Adelu som nikdy nemala 2x v láske. Bohužial paradoxne práve Adela mala zo všetkých zúčastnených najnormálnejší a najkultivovanejší prejav. Celé to bolo mdlé, bez vtipu, bez života. Sediaci v hľadisku vyzerali hrozne znudene, bez záujmu, akoby boli na sedatívach. Ani sa im moc nečudujem, pretože ďakovné reči naozaj nemali veľkú úroveň a v pozadí znelo uspávajúce brnkanie.

Pozerateľné, hlavne vďaka Kejdžovi. Pekná krajina, fajn hudba, pomalé tempo a občas nejaká prestrelka.. na zabitie nudy postačí. Až také fiasko to nieje.