Torgal

Sonic v pokračovaní nečakane fajn jednotky nafasoval hneď dve animované posily (parťáka a protivníka) a s nimi na palube akoby scenáristi zrazu nevedeli, čo robiť s ľudskými postavami. Dejovú linka Marsdena o svadbe jeho švagrinej a bizarných agentských twistov na nej mohli radšej hodiť do koša a plne sa sústrediť na Sonicove eskapády. Hlavný príbeh o hľadaní drahokamu, ktorý dá svojmu majiteľovi úžasnú moc, je ale tiež ako z 2D plošinovky a funguje len ako niť, na ktorú sa dá navliekať triková akcia. Tá má štýl aj švih a vďaka sympatickému Sonicovi je komu fandiť. Vyšinutý Jim Carrey tiež stále funguje, hoci minule mu to svedčalo viac. Problém za mňa je to, že tentokrát si to celé decká určite užijú viac než dospelí, pre nich tu toho s výnimkou hrsti popkultúrnych narážok veľa nie je. 6-/10

Dospievanie a prvá láska ako zo života a nie ako z filmu. Celkovú autentickosť leta pri jazere podčiarkuje farebná paleta home videa spolu s obrazovým formátom 4:3. Zaujímavým ozvláštnením je ľahké šmrncnutie do horroru v práci s kamerou aj v niektorých témach. Film, čo nestrhne príbehom, ale náladou a poetikou. To na mňa zaberá málokedy, tomuto malému kanadskému artovému filmu sa ale podarilo dostať sa mi pod kožu. 7+/10

Predlohu som prečítal pár rokov dozadu a dojem z nej som mal do značnej miery podobný ako zo seriálu. Čiže jednotlivé scény super, ale veľký príbeh o antikristovi a konci sveta nerozvinutý a skratkovito ukončený. Seriál má ale dve výhody navyše. Za prvé je prehľadnejší, keďže si v rozprávaní výrazne pomáha obrazom a strihom, a za druhé výborne pracuje s hlavnými postavami. Anjel Sheen a démon Tennant sú skrátka perfektní a ich nepravdepodobné priateľsko naprieč históriou ľudstva je bijúcim srdcom celého seriálu. Nie všetko ale funguje tak dobre a zopár zbytočných dejových zákrut by sa ešte stále dalo osekať. 8-/10

Nečakal som to, ale toto mi náramne sadlo. Možno aj preto, že náturou som podobný opatrný pecivál ako tatko káčer, priateľka má cestovateľskú povahu ako mamka kačka a tento animák bol teda pre mňa priam výchovný :-) Príbeh je síce šablónovitý, ale postavený na dobrom základe, ktorý umožňuje časté striedanie lokácii a situácii, takže nuda rozhodne nehrozí. Nemuselo to byť však tak prehnané (hlavne čo sa týka zlého kuchára) a tiež sa mohlo viac myslieť aj na dospelých. Nie je to síce nič prevratné a originálne (či už technickým spracovaním, vizuálnymi nápadmi alebo gagmi), ale rámci cieľovky je to aj tak jasná trefa do čierneho - milý, vtipný filmík so sympatickými postavami, ktorému nič nechýba. 8-/10

Sakra, tak veľmi som chcel aby to bolo na päť hviezd, ale skvelý štart seriálu vrcholiaci majstrovsky uchopeným piatym dielom dospel k rozpačitému záveru. Mizu nie je typická hlavná postava. Hnaná pomstou svojmu cieľu podriaďuje celý svoj život, bez ohľadu na to, že je to cesta z ktorej niet návratu. Je to osviežujúci koncept podporený výbornými vedľajšími postavami a ich životnými osudmi, ktoré sa organicky prepletajú s tým jej. Špeciálne linka Akemi je strhujúca a omnoho zaujímavejšia než jednoduchá revenge story v popredí. Animácia je tiež skvelá a sugestívnym zobrazením krvi, násilia a sexu je rozhodne pre dospelé publikum. Tak v čom je problém? Šiestou časťou ustúpila realistickosť prepálenej John Wickovskej akcii a z Mizu sa stal terminátor, ktorého nezastaví žiadne z početných zranení. Finále, ktoré sľubovalo veľkolepú bitku, ma ale sklamalo na všetkých frontoch. Dobývanie Edu bola skratkovitá fraška plná nelogickostí, rovnako ako finálna konfrontácia Mizu so svojím arcinepriateľom. Pre túto pachuť premrhanej šance na najvyššie hodnotenie siahnuť neviem. 8/10

Presne ten brainless prepálený a predigitalizovaný akčňák s neohrozenými hrdinami kašľajúcimi na elementárnu logiku prírodných zákonov akých mám už plné zuby. Prečo takéto výplachy mozgu vznikajú? Kto ich potrebuje? To je taký problém držať sa aspoň trochu pri zemi? Vrcholom bola scéna "prestrelím ti srdce, ale na takom mieste, že ťa to nezabije (wtf???)" z čoho podľa filmovej logiky vyplýva, že dotyčný akoby neutrpel žiadne zranenie. Prebodnutie kopijou z druhého Black Panthera zjavne nastavilo trend. Napriek všetkej tej demencii (korčuľovanie na digitálnej rope) ma tých milión twistov celkom bavilo, aj keď pochybujem, že po ich rozpletení dáva film aspoň nejaký zmysel. Okrem korčulí bola zvráteným spôsobom cool aj scéna s dymovnicami, hlavne skĺbenie obrazu a hudby bolo super, ale zas to bol hrozný prepal. Iné zapamätiahodné scény tam už ale neboli. Zrovna od Matthewa Vaughna by som čakal viac, toto vyzeralo akoby točil duchom neprítomný (a po lobotómii). Kasting na papieri hodne fajn, ale Cavillov panák je tu len do počtu a Bryce Dallas Howard po prepnutí do agentskej polohy úplne mimo. Aspoň Rockwell bol sympaťák ako vždy. Celkovo hrozne rozporuplný film, ako tento komentár. Zábavný, ale aj na nevydržanie. 5/10

To bol taký maglajz starého s novým, na ktorom si dali všetci zrejme najviac záležať na tom, aby doňho nacpali čo najviac odkazov na staré disneyovky a príbeh si nechali vygenerovať. Teda dúfam, lebo ak s týmto prišiel človek, tak je Disney naozaj v hlbokej tvorivej kríze. Zaujala ma jedine animácia kombinujúca 3D postavičky s 2D pozadím, všetko ostatné bola zameniteľná šeď s fádnymi postavami a čudným príbehom. Hlavná hrdinka sa usilovala o to, aby všetky priania boli splnené - ale čo ak by si priania navzájom odporovali? Čo ak by boli niektoré (ak nie väčšina) sebecké a zlomyseľné? Kontrola by bola jednoznačne nutná, čo si takzvaný zlosyn Magnifico dobre uvedomoval. Ten sa stal záporákom ani neviem ako - v jeho zemi boli všetci spokojní a šťastní, nikoho nijak neutláčal a to, že nesplní každému jeho prianie (ktoré mu vydávali dobrovoľne a za transparentných podmienok) muselo byť jasné každému keď tých prianí plnil ročne len pár. Jasne, neskôr ho ovládla čierna mágia, ale dovtedy to bol vzorný vladár. A to, že ho okamihu triumfu porazila pesnička, ktorú si spoločne spontánne zanôtili jeho poddaní už považujem za vrchol scenáristickej impotencie, ktorý musí udrieť do očí aj deťom. Hrozná zlátanina, ktorá síce nie je explicitne mizerná, ale je nedomrlá a nefunkčná. Solídne pesničky to nezachránia. Toto mala byť grandiózna oslava Disneyho storočnice, namiesto toho sa však z Priania vykľul pomník jeho súčasnej bezradnosti. 5-/10

Jeden nesmrteľný zlatom posadnutý Fín s krompáčom verzus jednotka náckov s tankom, kto asi vyhrá? Ruku na srdce, zabíjanie fašistov sa nikdy neomrzí a keďže tu sa krvou a utrhnutými časťami tela nešetrí, film si ľahko získal moje sympatie. Skromná výprava vôbec nevadí (všetko masakrovanie sa vybaví niekde v pustatine), s nezabiteľnosťou hlavného zlatokopa som mal ale väčší problém. Za to, že prežil až dokonca totiž nevďačil svojej mazanosti a výnimočnému bojovému talentu, ale šťastiu a nekompetentnosti svojich protivníkov. Tí ho majú koľkokrát doslova na tanieri, ale zakaždým vymyslia niečo neuveriteľne neefektívne, alebo sa proste nevedia trafiť. Ale tak na tohto severského terminátora neplatí ani stará dobrá oprátka. Jasne, je to priznané béčko bez ambícii, ale všetko má svoje hranice. Príde mi to, akoby sa natáčalo len podľa nejakého hrubého draftu, ktorému neobrúsili hrany a zlato ako hnací motor hrdinu tu tiež ostalo len ako placeholder. Ostatne ako aj nákladiak so zajatými fínskymi ženskými, ktoré mohli byť využité užitočnejšie než len na jednu krvavú revenge scénu. Celkovo fajn, ale so serióznejším prístupom to mohlo byť aj niečo viac ako guilty pleasure na jedno použite. 6+/10

Meditatívna oslava všednosti a uspokojivej jednotvárnosti. Chýbal mi tu však akýkoľvek dramatický náboj, film bol v podstate bezdejový. Hlavný hrdina len deň čo deň chodí čistiť záchody, fotí si koruny stromov a večer sa vracia do svojho malého bytu. So svojím životom je vyrovnaný a zdanlivo spokojný. Jeho bežnú rutinu občas narušia náhodné stretnutia, ktoré však miznú ako kruhy vo vode a nič trvácne z nich nikdy nevyplynie. Pri nich sa ale ukazovalo, že pod optimistickou maskou skrýva smútok. Na ploche krátkometrážneho filmu by absencia zápletky, deja a tým pádom aj vyvrcholenia a záveru toľko nevadila, ale roztiahnuté na dve hodiny sa mi to sledovalo naozaj ťažko. Hrá k tomu ale fajn muzika, to zas musím uznať aj ja. 5+/10

Tento film sa snaží byť odľahčený aj dramatický súčasne, ale tak trochu pritom zakopáva o vlastné nohy. Napríklad takí “Charlieho anjeli” (Wilsonov húf vnadných sekretárok). Určite v takúto politikou predchnutú tému osviežili (spolu s ostatnými krásnymi dámami vo filme), ale aj tak pôsobili nepatrične. V centre diania je opakované navyšovanie rozpočtu na podporu afgánskeho odporu voči sovietskemu agresorovi, to ale nie je nijak extra záživné. Len mnoho rozhovorov medzi politikmi a občas nejaký ten dobový záber na bojisko. Pozornosť mi tak pomáhalo držať hlavne zvučné herecké obsadenie (a tie dámy). Na filme bol najlepší horkosladký záver, v ktorom sa Amíci spokojní s porážkou Rusákov rozhodli ponechať Afgáncov svojmu osudu, čo ich malo o pár rokov poriadne kopnúť do zadku. 6/10