HarqAlAda

Píšem komentár ako smutný fanúšik herbertovej Duny, ktorý nedostal po čo si prišiel. Nebudem rozpitvávať čo VŠETKO som nedostal. Rozumiem že pre účely filmu sa zjednodušujú dejové zvraty a zlučujú / vyhadzujú postavy. No základné esencie Duny ako ju poznám a milujem tu boli na môj vkus až príliš zriedené, najmä s ohľadom na prísľuby z prvého dielu. Vizuál a hudba sú bomba, no toho sme sa nabažili pri prvom filme a naozaj som si myslel (och ako VEĽMI som si želal), že teraz sa mi pred zmyslami rozvinie a zavŕši príbeh Duny, jej ekológia, politika, frakcie a ich motivácie, rozširovanie vedomia, kto to je Kwisatz Haderach a dôsledky jeho príchodu, láska, zrada, loajalita, nedostatok zdrojov a jeho pozitívne a negatívne dôsledky, mentati a ich schopnosti a pod. Dostal som variáciu na príbeh ktorý sa dá napasovať ale mne to hrozne škrípe. Červi, púšť a fremeni sa vydarili. Asi som mal veľké oči, ale obávam sa že Villeneuve sa príliš sústredil na vizuál a scenár nechal dokaličiť Spahitsovi. Vrátim sa sem keď vychladne môj smútok nad tým že ďalších 50 rokov sa nikto neodváži zadaptovať to lepšie, čím vzdávam poklonu tvorcom, lebo tam kde to Duna bola, to malo skutočné grády.

Spandex dostal na riť. Ďakujem Shy-ovi práve za pocit zadosťučinenia za všetky tie pretrpené spandexové superhrdinské bláboly ktoré ja už dlho nemôžem. Toto je vlastne dôstojná Marvelovka akých by som rád videl viac. Kto čaká pobehujúcich bojovníkov za dobro a spravodlivosť s polkou akčnej stopáže tak nech si radšej pozrie elasťakový akčnák. Rád si predstavujem ako sa Shy uchechtáva a tľapká sa po ramene že im všetkým naložil čo si vypýtali lebo taký mám z tohto filmu pocit - že búra mýty a nastavuje spandexové zrkadlo. Je to taký Vyvolený na steroidoch, balansovanie na hrane reality ostrejšej než britva. Zároveň používa typické prvky superhrdinských filmov čím dáva do kontrastu nosnú myšlienku filmu s jeho prevedením a vlastne to treba vidieť. Minimálne z dôvodu že celá trilógia má podľa mňa posolstvo ktoré asi nie je pre všetkých ale minimálne je koherentné, kulantné a kool a ja si toto rád znova pozriem.

Hodnotím po zhliadnutí tretieho filmu trilógie. A práve preto pridávam hviezdu. Samostatne stojaci film by odo mňa dostal tri. Napriek parádnemu výkonu McAvoy-a ktorý mal namakané nielen telo ale aj herecký prejav na pokraji prehrávania ktorý sa podľa mňa presne hodí do filmu tohto typu. Každú osobnosť mal zmáknutú a prechody medzi nimi sú tiež zážitok. Zápletka je jednoduchá a pritom odkrýva celkom dosť aby sme tento snímok mohli odbyť ako "obyčajný" thriller o únose. Shy buduje divácke očakávanie cez prirodzene rozdielne optiky samotného protagonistu, jeho obetí, a jednej nezávislej pozorovateľky. Ako mám na Shyamalanových filmoch rád, necháva na divákovi interpretáciu a aj tu ma nútil rozmýšľať čo kto kedy kde a či to čo vidím je skutočnosť alebo zreálnená fikcia. Užil som si slušný film s vypointovaným záverom. Netreba opomínať že v rámci trilógie je to "len" stavebný kamienok podľa mňa úžasného filmového posolstva. Ale viac až v ďalšom filme...

Po treťom zhliadnutí v rozpätí rokov musím uznať že práca s kamerou a príbeh tohto snímku ma stále fascinuje. K dokonalosti dovedené ukotvenie v realite a zároveň balansovanie na hrane kde divák si vždy môže vybrať kde je jeho vlastná, subjektívne vnímaná objektívna pravda. Vyrozprávanie príbehu, ktorý je síce jednoduchý ale o to viac fascinujúci a zahalený tajomstvom ktoré maestro vypočítaným spôsobom odhaľuje a odkrýva nové a nové dôvody k zamysleniu. To všetko podané formálne uhrančivým spôsobom, ktorý tu sedí ako viete čo na viete čo. Musím ešte dodať že mnohým sa môže požmurkávanie za komiksami zdať detinské, mne práve imponuje akú "prízemnú" a pritom rešpektujúcu optiku režisér zvolil. Odporúčam všetkými piatimi hviezdičkami.

Cameron týmto založil nový žáner - dobrodružný dokument. Akoby mal ambíciu našróbovať tínedžerské dobrdružstvo na doteraz známy svet Pandory. Keďže ja som veľké dieťa, rád by som si také dobrodružstvo užil, to by som však nemohol poznať Avatara "jedna". Musím porovnávať (spoiler na Avatar 1). Pripomínam si, že Toruk Makto od svojho prerodu bojoval na strane Pandory a jej ekosystému  v ktorom Na'vi sú "len" jedna jej súčasť. Zjednotil kmene a priviedol ich k pochopeniu o boji s Nebešťanmi ako jedinej ceste v prežití Na'vi a ich sveta. V tomto svete Eywa ako celok a rovnako aj každý živý prípadne neživý tvor pochopili, že (v koncepte na Zemi známom ako Gaia) je každý zodpovedný poraziť Nebešťanov pre zachovanie obývateľnosti ich sveta. Zdá sa mi, že v jednoduchučkom príbehu tohto snímku sme vyššie uvedené úplne popreli na viacerých úrovniach, kde tá individuálna - vzťah ochranca rodič vs. ochranca Pandory, je paradoxne najmenej problematická. Čo už som nevedel úplne udýchať je ako sa Eywa redukovala na pasívny "nástroj" slúžiaci potrebám Na'vi. Prepojenie ekosystému a jeho personifikácia v "postave" Eywy akoby už neexistuje. Toruk Makto, a s ním aj Eywa, akoby dostali selektívny reset pamäte a odmietali akceptovať realitu, aj keď práve motivácie ústrednej dospeláckej dvojice by sa dali vysvetliť v náväznosti na ich predošlý príbeh, na čo si napriek nadpriemernej stopáži scenárista nenašiel miesto. Kontinuitu som necítil okrem geografických miest a starých "zvieracích známostí" z Pandory. Skutočne chrumkavý vizuál preto pôsobil vyprázdnene v kontraste s posolstvom predchádzajúceho snímku. Áno, mali sme tu variácie na Moby-Dicka, z ktorého paradoxne najautentickejšie pôsobili piesne skladané veľrybami, čo však pre Pozemšťanov predsa nie je žiadne sci-fi. Postava Kiri najzaujímavejšia pre jej záhadný potenciál a celkový koncept. Vzťahy medzi tínedžermi a celkovo mládežnícka optika rozprávačov ako ústredných postáv mi imponuje. Ako násťročný by som to asi bral omnoho viac. Žánrovo najviac sedí "dobrodružný" a chýba "dokument". Naozaj dúfam že tento jeden diel bude v kontexte nasledujúcich dielov popretý rovnako ako je "jednotka" popretá ním samým.

Žánre sedia, ale predovšetkým je tento film pre mňa filmom o láske, odvahe a obetavosti. Najmä však o láske. Typické kingovské prvky usporiadané do emocionálne vyčerpávajúceho príbehu celkom "obyčajným" spôsobom, hudba úžasná. Pre fanúšikov Kinga a Misery povinnosť, pre ostatných v rámci žánrov vlastne tiež.

Po prvé, nebolo to o atómovej bombe, ale o Oppenheimerovi. A Nolan natočil napínavý film o človeku ktorý sa stal "ničiteľom svetov". Ako sa inteligentní ľudia so svedomím dokážu vyrovnať s faktom že "vďaka" nim vznikla pravdepodobná možnosť záhuby ľudstva? Ako vôbec dokáže jeden človek inšpirovať a riadiť toľkých vedcov na práci na tej najhoršej zbrani aká kedy existovala? Aké to je tešiť sa z úspechu neskutočne náročného projektu a zároveň vedieť že to znamená umieranie ľudí vo veľkom? Existuje zosobnená zodpovednosť za možnosť totálneho zničenia sveta a ako ju uniesť? Toto všetko a viac spektakulárne odkrýva Nolan a jeho skvelé obsadenie. Mňa to bavilo od začiatku do konca, uvítal by som však viac fyziky. Medzi 4 a 5 ale fullka za "kúsok" životopisu ktorý si podľa mňa Oppenheimer zaslúži.

Rozprávka mimo náš časo-priestor. Milujem ju ja aj moja rodina. Myslím že ju viem naspamäť. Určite hodnotím maximálne subjektívne a zaujatý, no je to krásny rozprávkový príbeh pretkaný fantáziou plný obrazov a kompozícií ktoré ho len umocňujú. Nádhera.

Mrazivo plíživý dej ma pevne a odhodlanými krokmi doviedol až ku chladnokrvnému koncu. Tá cesta bola pretkaná životnými ranami postáv s negatívnymi dopadmi na pokojný stav mojej mysle. Priamočiare. Odporúčam.

Váhal som medzi 3 a 4. Scenár je mierne povedané obyčajný. Ako sterilne rozmýšľajúci kritik by som nechal 3. No prednosťou tohto snímku je práve ten pocitový náboj prameniaci jednak z perfektne fungujúcej chémie medzi postavami a druhak z kontrastu potláčania prirodzeného prejavu emócií. Výborná práca so zvukom. Veľmi pekne tvorcovia exponovali prirodzené potreby rodičov voči svojim deťom na pozadí celkom drsného okolitého sveta kde stačí malá chyba a je po všetkom. Keď odignorujem logické diery, celkovo ma tento film dostal ako rodiča ktorý chce pre svoje deti to najlepšie.