Swayne

"Jednotka v novom šate." Týmito štyroma slovami by sa dalo zhrnúť to, čo pokračovanie kultového Trona prináša. Dejovo sú si oba diely naozaj až príliš podobné, no dvojka má navrch naozaj len kvôli tomu, že za 30 rokov tie technológie predsalen kamsi pokročili a počítačová grafika dnes sa nedá porovnávať s tou v roku 1982. Tron: Legacy je našlapaná pecka a orgazmus pre oči aj uši (Daft Punk sú božskí!). Určite stojí za to si to pozrieť.

Takže fakt - Matrix nebol prvý! Prví boli týpci z Disney, ktorí sa v 82-hom rozhodli naservírovať nám poriadnu dávku 8-bitovej grafiky a vyšlo im to. Tron som si pozrel v skutočnosti iba preto, lebo mi na disku už dlhšie ležalo pokračovanie a nechcel som náhodou niečo "nepochytiť". Film je to pútavý a na svoju dobu bezpochyby revolučný a novátorský.

Romantická jednohubka o americkom sne s tuctovým happy endom. Tých filmov je už toľko, že uvažujem nad tým napísať jeden všeobecný komentár, a ten tu potom budem vždy hádzať, keď sa na scéne objaví už ozaj po 100x zrecyklovaný scenár. Vysoké hodnotenie tomu ale dávam preto, lebo Harrison Ford je klasa, Diane Keaton tiež, Jeff Goldblum má šmrnc a Rachel McAdams je proste kočka na zjedenie.

Panebože Clint! What the fuck?! Toto bol aký prešlap totálne mimo...! Až seriózne nemôžem uveriť, že po perlách, ktoré dokázal zo seba dostať za posledné roky, vzniklo pod jeho režisérskym vedením niečo takéto desne divné. Ten film vôbec nefunguje tak, ako by asi chcel... dejové roviny sú rozhádzané a človek stále iba čaká, že aké super rozuzlenie, prípadne spojenie tých rovín, nakoniec príde - ale bohužiaľ nepríde nič prelomové. Škoda. Len nech sa to už neopakuje, prosím.

"Začnime podnikať!" "Okej, začnime predávať mŕtvoly na anatomický ústav!" - presne takto znel podnikateľský duch správnych írov v 18.-19.-tom storočí ... Proste anglický humor na n-tú. Film o ničom, ale zároveň o všetkom, veľmi príjemná hodinka a pol kedy netreba naozaj nič viac, iba vypnúť hlavu a zabávať sa na celom tom čiernom humore a irónii.

Film, ktorý chce byť všetkým - napínavým akčným thrillerom s hlavným hrdinom á la Agent 007, s echt zločinecky vyzerajúcimi záporákmi z Ruska, s romantiko-komediálnou love story medzi ňou a ním... nuž a v neposlednom rade áno - s dvojicou najvychytenejších sexidolov podľa posledného rebríčka magazínu People. Ale niekde to sakra krachlo, pretože výsledný dojem nie je žiadny a film nie je v podstate ničím a divák ma naozaj pocit, že ide iba o 2 hodinovú prehliadku Benátok. Až sa divím, že dávam takéto hodnotenie... ale no predsalen... Johnny a Angelina - aspoň sa je na čo pozerať v prípade oboch pohlaví.

Takto to má vyzerať... ou yeah! Akčňák ako má byť - hlavný hrdina, ukrivdený muž, ktorý nenachádza spravodlivosť, vezme veci do vlastných rúk a začína sa napínavý príbeh a strastiplná cesta plná prekážok, ktoré však on nakoniec pravdaže zdolá a ukáže celému svetu, že áno, to on mal predsalen tú pravdu a všetci sa mýlili! Tiež sme to už pár krát niekde videli, no nie? Ale zas a znova, tu to funguje a The Next Three Days je vcelku taký "chlapsky" napínavý akčný thriller.

Príjemná americká oblbovačka natočená podľa už 100x rovnakého scenára, akurát teraz ide o inú kombináciu hercov, ktorí sa samozrejme dajú nakoniec dokopy v parádnom americkom happy ende. Je to predvídateľné už od prvých minút, veď ako inak, ale narozdiel od vyššie spomínaného filmu mi to tu až tak nevadilo - predsalen sa tých pár režisérov asi už časom naučilo ako dobre sfilmovať už naozaj 100x zrecyklovaný scenár bez toho, aby pôsobil fádne a nudne. Solídny priemer.

Ach jaj... Let Me In som sa rozhodol pustiť si fakt len kvôli tomu, že mi to ležalo na disku už pekne dlho a podvedome by ma to štvalo, ak by som to vymazal bez pozretia. Cenou za to mi boli takmer 2 hodiny absolútnej, ale ozaj absolútnej nudy, nezáživného príbehu, mŕtvolného (akože napínavého) ticha a postáv s kamenným výrazom v tvári. Žiadna isrka, žiadny náznak "desivosti" (veď sakra keď už ide o horor, tak by sa patrilo)... no proste totálna strata času.

Príbeh, ktorý ma dokázal strhnúť v priebehu prvých 15 minút a odvtedy som to nevnímal tak, že sa pozerám na príbeh nejakého chlapca, ktorý prežíva svoje prvé "buchnutie" sa do dievčaťa - odvtedy som to bol na tom plátne ja, pretože jednoducho všetko na čo som sa vo filme pozeral bolo až tak skutočné, že to inak nešlo. Krásne a najmä veľmi hodnoverne vyrozprávaný príbeh o tom, čím sme si v istom veku prešli všetci a s odstupom času na to všetci spomíname s úsmevom na tvári.