denulik

Wes Anderson zobral niekoľko zaujímavých čŕt a postavičiek zo zaniknutého sveta c. u k. monarchie, trochu ich zveličil a skarikoval, primiešal trochu bizarnosti, morbídnosti a svojského vizuálneho štýlu a vyšiel mu z toho prekvapivo... chutný koktail, pri ktorom som sa síce celý čas nahlas nesmiala (aj tak je to pre mňa výnimka a nie pravidlo), ale odchádzala som s úsmevom na perách. O vypúlených očiach mladého Zera sa mi navyše bude ešte aspoň mesiac snívať, či našťastie alebo bohužiaľ, to ukáže až čas.

Pre mňa komediálne sklamanie roka. Príliš prešpekulovaný scenár vo mne zabil záujem aj všetku zábavu, ktorá sa črtala na začiatku. Dialógy boli fajn, o hereckých výkonoch nie je potrebné hovoriť, ale film ako taký ma po pol hodine prestal baviť a neschopnosť Waltra ma skôr vytáčala ako rozosmievala (za to ale môže profesionálna deformácia- keď takýchto ľudí stretávate každý deň v práci, až taká zábava to nie je). Neustále nabaľovanie ďalších prúserov mi zase pripomenulo After hours od Scorseseho. Neviem si pomôcť, pri takomto type filmov sa neviem uvoľniť, som nervná aj za tých lenivých týpkov na plátne.

Ten film sa ťahal ako žuvačka. Čakala som legendárnu krimikomédiu, z ktorej údajne vychádzal Soderbergh pri Dannyho jedenástke, ale humor som v ňom nenašla a tempo bolo ako pre domov dôchodcov. Žiadne napätie, žiadne sympatie k postavám a žiadny záujem o finále. Remeselne pekne natočená nuda.

Ja som sa napriek obavám pri tomto filme nenudila, naopak bolo to pre mňa príjemne strávené popoludnie. Tento film síce nie je žiadna cinematografická diera do sveta, ale pobavil ma, a to bolo hádam jeho hlavným cieľom.

Z tejto komediálnej drámy je cítiť istú divadelnosť- ale to sa dá od filmu založenom na dialógoch očakávať aj keď nejde o adaptovanú divadelnú hru a mne to nevadí, podobných filmov nie je až tak veľa (narýchlo si spomeniem len na Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Boha masakra a Núdzový východ). Dialógy drsné a trefné, o výkonoch Meryl Streep a Julie Roberts nie je treba ani hovoriť (a opäť potešil Cumberbatch, tentokrát v roli dedinského vypatlanca). Absencia istého wow momentu, ktorým by rodinná hádka vyvrcholila a vrazila ma do sedadla nemusí byť nevyhnutne mínusom- život nie je vždy bombastický. Po American hustle a 12 years a slave opäť verím vo víťazstvo obsahu nad formou. Konečne spokojnosť pri odchode z kina.

Tento film mi prišiel hlúpy. Krásne natočené scény ma privádzajú k otázke, či sa McQueen neminul povolaním a nemal byť radšej fotograf. Škoda totiž plytvať talentom na takú nepodarenú a zbytočnú snímku. Vrchol bol pre mňa príchod Brada Pitta, ktorý mi ako totálnemu vypatlancovi polopatisticky vysvetlil, čo si mám o otrokárstve myslieť.

Príjemný retro film na pondelkový večer: Nie je to nič extra, ale pohodička- aspoň sa to na rozdiel od niektorých filmov netvári ako objav teplej vody.

Ani sa mi veľmi nechce písať hodnotenie, takže len stručne. Jedna * za obsadenie, druhá * za hudbu a tretia * z milosti a ľútosti za atmosféru sedemdesiatych rokov a kostýmy. Inak sklamanie. Toto má byť oscarový hit? Ani náhodou. Veľmi rada by som sa Russella spýtala, čo tým filmom chcel ľuďom povedať, lebo ku mne posolstvo neprišlo.

Tento film vo mne navodil celkom slušný pocit, že som sa ocitla uprostred nočnej mory. Taký ten pocit ako keď veľmi chcete utiecť, ale nemôžete odlepiť nohy od zeme - to je presne pozícia hlavného hrdinu, ktorý čím viac sa snaží, tým viac zapadá do stále bizarnejších problémov. Záver rozhodne pobavil.

Neviem, kde sa stala chyba, možno som bola príliš unavená, ale svet Terraho Gilliama ma vôbec nechytil za srdce. Napriek veľmi zaujímavému námetu som sa nudila, postavy mi boli ukradnuté a bolo mi jedno, či sa Bruceovi jeho misia podarí alebo nie. Plusom je rozhodne najlepší Brad Pitt akého som zatiaľ videla, duševná choroba mu pristane:)