denulik

Nie je to žiaden filmový skvost, ale mne veľmi dobre padla aj táto oddychovka. New York, Mark Ruffalo a pár zaujímavých skladieb. Hodnotenie pôjde pravdepodobne časom dole, ale tú poldruhahodinku som si užila ako už dávno nie.

Napriek tomu, že po rokoch film akoby trochu strácal dych (alebo si ja kritickejšie uvedomujem jeho melodramatické nedostatky), stále pre mňa ostáva tým filmom, vďaka ktorému som pochopila, že komunizmus nebol iba o lacnom mlieku a radoch na mandarínky. Naopak, bol to režim, ktorý celý štát zmenil na obrovskú väznicu plnú ľudí, ktorí chceli von. A museli za to draho platiť.

Rozhovor je po technickej a formálnej stránke dokonalý film, ktorý precízne buduje atmosféru paranoje a napätia, ale aj izolácie hlavného hrdinu. Bohužiaľ táto precíznosť sa nepríjemne blíži k nude. Záver s reinterpretáciou stokrát počutej nahrávky ma rozhodne prekvapil a potešil, ale ani tak nemôžem dať najvyšššie hodnotenie. Na to som sa až pričasto pozerala na hodinky.

Polanski v tomto filme výborne graduje atmosféru napätia, úzkosti a paranoje. Pri niektorých scénach som takmer nedýchala, čo je zaujímavé, keďže knihu som prečítala a teda som mala predstavu, čo sa asi bude diať. Bohužiaľ plné hodnotenie nemôžem dať, a to aj "vďaka" Mii Farrow, ktorej trpiteľský výraz tváre a submisivita mi pomerne skoro začali liezť na nervy. Mala som chuť ju prefackať, nech konečne začne niečo robiť. A Ruth Gordon bola absolútne neznesiteľná (čo asi bolo úmyslom, ale jej zmaľovaná afektovaná Minnie mi jednoducho nesadla).

Humor tohto filmu ma zjavne minul. Nepochopila som konanie postáv, ktoré mi prišlo dosť vykonštruované (SPOILER! Babka, ktorá miluje život sa z čírej radosti napchá liekmi?!). Ten film je síce absurdný, ale úplne iným spôsobom ako by som si želala.

Skôr by to chcelo rozšíriť na Zbav nás zlého filmu, ale naše prosby neboli vypočuté.

Nuže, viac by som sa potešila dráme o frustrovanej žene v domácnosti, ktorá nezvláda život v rozprávke a pracovne vyťaženom manželovi, ktorý je príliš konzervatívny a ješitný na to, aby jej dovolil sa realizovať. A film by nepotreboval politické barličky konfliktu s Francúzskom, aby získal na surovosti a reálnosti. Takto zostal niekde na pol ceste medzi vzťahovou drámou a politickým thrillerom. Neľutujem čas strávený v kine, ale...

Veľmi silná kombinácia Kafku, Orwella a Brazil. Prepracovaný a zaujímavý film, ale musím sa priznať, že na mňa miestami pôsobil až príliš depresívne, ku koncu strácal tempo, nie celkom mi sadli tie kórejské šlágre a nestíhala som titulky. Eisenberg má kadenciu ako AK47. Okrem toho práve vďaka tej surrealistickej štylizácii som sa nebola schopná identifikovať s hlavným hrdinom, celé to pôsobilo ako teoreticko-filozofické cvičenie odtrhnuté od reálnych emócií a to je pri tak silnej téme identity škoda.

Pochmúrna a tajomná atmosféra tohto nenápadného filmu ma absolútne dostala. Vychutnávala som si ju a aj keď mi možný záver párkrát prebleskol hlavou, predsa len to bolo strhujúce finále. Takto má vyzerať noir.

Akurát v tomto prípade ma trailer bavil viac ako film. Škoda