black8

Film plný kliše, pri ktorom vôbec nevadí, keď sa chvíľu nepozeráte. Zopakovali sme si, že muži sú súťaživí, že keď prehrajú, tak aj tak vlastne vyhrajú a rodina a láska a deti sú najväčšou výhrou. Páčili sa mi vtáčiky, scenérie a komentár Johna Cleesa, ktorý tomu filmu dali rozmer pozerateľnosti.

Páčilo sa mi, ako to Chris Rock bielym reprezentantom Hollywoodu naložil a v prenesenom zmysle aj nám všetkým. Nielen afroameričania, ale každá menšina potrebuje príležitosť. Ak ju nemá, nemôžeme, ak nie sme úplní pokrytci, predstierať, že je všetko v poriadku. Je potrebné, aby tieto slová zaznievali aj v momentoch, kedy každý očakáva iba akúsi milú zábavu. Ale svet nie je iba milý, Hollywood nie je ani náhodou iba milý a ak chce byť aj nositeľom a sprostredkovateľom hodnôt iných ako sú len peniaze, tak v tom prípade je zmena nevyhnutná. Čo mi je ľúto, že Carol si neodniesla žiadnu cenu. Tak veľmi by som to komukoľvek z filmového štábu dopriala, už len preto, že mi svojim minimalistickým filmom spôsobili maximálnu radosť. Ale ja ceny nerozdávam a v prípade Carol zostávam naďalej rada nekritická.

Veľmi osviežujúci seriál. Okrem toho, že sa vždy pri ňom príjemne zabavím, teší ma aj skutočnosť, že sa vždy aj s niečim historicky zaujímavým oboznámim. Napríklad nikdy som nepočula o austrálskej maliarke Margaret Preston. Ale to je len jeden z mnohých príkladov.

Tento príbeh mi príde rovnako neuveriteľný ako Searching for Sugar man. Spoločné majú to, že v obidvoch prípadoch ide o talentovaných ľudí, o ktorých svet nevie a ani by nevedel, ak by sa niekto nerozhodol, ich príbeh vyrozprávať. Vivian Maier bola bez pochýb čudáčka, veľmi nadaná čudáčka. Pre každého street fotografa musí byť jej práca inšpirujúca. Som rada, že jej príbeh a hlavne jej nadanie bude súčasťou histórie, i keď sa tomu očividne niektoré inštitúcie bránia. Ale toto sa už nedá zastaviť ani vrátiť.

Výborný dokument o veľmi výnimočnej a nadanej žene zasahujúci do mnohých tém. Jeden z citátov od Alice Walker (Barva nachu) hovorí: "The black woman is one of America's greatest heroes." Nina Simone je jedna z nich.

Veľmi ma teší skutočnosť, že Robin Wright mala možnosť zahrať si takúto komplexnú rolu. Ďalšie veľké plus sú veľmi precízne vykreslené vedľajšie dejové línie. Napriek tej chladnej systematickej manipulácie tam predsa len z času na čas zahreje aj čosi príjemne ľudské. Vydarený kúsok.

Film plný klišé. Komplikovaný otec/syn vzťah už bol tematizovaný v iných filmoch (Being Flynn, Fireflies in the Garden), takže obsahom a žiaľ, ani spracovaním, neponúkol nič originálne. Dokonca aj pekná kamera mi v tomto filme prišla ako klišé, ako vypočítavá snaha byť súčasťou kvality. Vedľajšie dejové linky neboli dotiahnuté a javia sa ako zbytočné a ani neviem, načo bolo dobré do deju zaradiť incestný akt. Ako televízny film vcelku príjemný, ale naplnenie väčších ambícii tu nenachádzam, aj keď snaha tu bola.

V niektorých komentároch sa Hanne vyčíta slabý scenár, pre mňa tu však všetko bolo správne vyvážené. Páči sa mi, ako sa to celé posunulo do absurdnosti, v rámci ktorej som mohla uveriť aj "nadprirodzenej" fyzickej sile hlavnej predstaviteľky, ktorú presvedčivo a veľmi citlivo stvárnila Saoirse Ronan. Potešili aj oku lahodiace lokality, hudba, kamera a aj Cate Blanchett alias psycho agentka Marissa Wiegler. A vždy mám na filmoch rada, ak sa vo vedľajšej role objaví niekto zaujímavý, kto film okorení a ozvláštni a tu bola jednoznačnou hviezdou Jessica Barden v úlohe bláznivej kamarátky Sophie.

Krásny film. Cate a Rooney sú nadané a nádherné herečky, ktorým tú zaľúbenú chémiu verím bez akýchkoľvek námietok, pri kreovaní jednotlivých scén je medzi nimi okrem spomínanej chémie aj akási prirodzene pôsobiaca spolupráca. Veľmi príjemne tam vo vedľajšej role sekundovala Sarah Paulson, kamarátka Abby, ktorú by som dopriala každej žene. Nádherná hudba, kostýmy, dôraz na maličkosti, to veľavravné ticho, pohľady, dotyky... Kdesi som čítala, že ten prvý dotyk, kedy Carol položí svoje ruky na ramená Therese, by mohol byť nominovaný v kategórii Best kiss a áno, mohol by ju aj vyhrať, je totiž ako všetko medzi nimi dvoma electrifying. Toto je film, ktorý lesbickému svetu chýbal a je to len ďalšie plus, ak ten zvyšný svet v ňom nájde niečo pre seba, veď ako protagonistky a režisér viackrát zdôraznili, film je o láske a tá je univerzálna. A v tomto lesbickom filme láska víťazí a nezavadzia tam príliš ani žiaden muž (ako sme boli napríklad svedkami v Kids are alright), je tam vynechaný mužský voyeristický pohľad (akému sme boli svedkyňami v Adele) a Carol sa ešte aj tak statočne rozhodne byť sama sebou, čím dáva odkaz všetkým nám menej odvážnym. Vlastne ani nemôžem uveriť, že takýto film existuje. Pozriem si ho ešte aspoň 20x a verím, že ešte niečo nové odhalím.

Už to tu napísal Kaka a presne takto to je: "Až příliš líbivá a korektní odpolední káva, která nemá náročnějšímu divákovi zhola nic co nabídnout." A čo mi ešte napadlo, že takto musí vyzerať filmárske "scratching the surface". Pretože tento film ide len po povrchu a takto sa ma aj dotýka. Len veľmi povrchne.